Cap.

 1 I  |    svedkov slobodne pozhovárať o dobre vlasti a spolurodákov svojich.
 2 I  |           jeho dobroty; ty o ňom dobre zmýšľaš, ale ver mi, že
 3 II |         čo som vstave, urobiť.“~„Dobre, dobre,“ vpadla mu do reči
 4 II |         vstave, urobiť.“~„Dobre, dobre,“ vpadla mu do reči kráľovná, „
 5 II |          Milosť od vás žiadam!“~„Dobre, tú obdržíš, ale sľúb, že
 6 III|        marím, ale krátku, ináčej dobre premyslenú radu milujem.
 7 III|      jeho vlastným výraz dával.~„Dobre, dobre,“ zvolali mnohí,
 8 III|    vlastným výraz dával.~„Dobre, dobre,“ zvolali mnohí, len Bátory
 9 VI |         vlastnej predtuche. Znal dobre Jaroslav dobrotu srdca jeho
10 VII|         Nové sú nám reči vaše, i dobre by bolo súd alebo odložiť,
11 VII| predstúpil a dôrazne odpovedal: „Dobre je známe, že tys’ to, hanobník,
12 VII|          som nikdy nechyroval!“~„Dobre! Budem i ja očakávať s tebou,