Cap.

 1 I |      plamennú tvár v hladko, ticho plynúcom Dunaji vidieť chcelo,
 2 I |     Dunaj plynie ako predtým ticho, pokojne, bublajúc a ločkajúc
 3 I |    zahrabané.~Nastalo slávne ticho. Vietor mlčí a celá príroda
 4 I | obrátili a šli brehom Dunaja ticho, pokojne, bez ďalšieho slova.
 5 I |    predsa kráľ náš,“ odvetil ticho Jaroslav, „nechce on, aby
 6 IV|     guľami. Za mestom je zas ticho; nevidno tam človeka, bo
 7 V |  kývali len hlavami a tiahli ticho v dlhých radoch hránami
 8 VI|      sa usmial i vypovedal: „Ticho, páni, ticho, to je raz
 9 VI|     vypovedal: „Ticho, páni, ticho, to je raz vo vojnách obyčajné,
10 IX|     mi moje previnenia.“~Oko ticho zahorelo, pery ustávali,
11 X |     Na hrade kráľovskom bolo ticho o tom, lebo kráľ dnes zakázal