Cap.

 1 I  |   krátkeho pokoja a kráľ prísny súd držal nad velikášmi, čo
 2 III|         ľahostajnou byť nemôže. Súd si konečný, pravda, podržím
 3 VII| vrchstola zasadol. Bude to iste súd prísny a dôležitý, lebo
 4 VII|         začal: „Páni! Bude pred súd váš predvedený Jaroslav
 5 VII|        ho súdu vášmu. Máme teda súd vyniesť nad jeho najnovšími,
 6 VII|      zadivili sa veľmi, že majú súd držať nad takou vznešenou
 7 VII|      reči vaše, i dobre by bolo súd alebo odložiť, alebo docela
 8 VII|  záležitosti neprislúchajú pred súd občiansky a nám teda ani
 9 VII|          brat môj! Nech uvidíme súd nado mnou. Boh dá, že sa
10 VII|   očakávať s tebou, ako vypadne súd.“ I posadil sa Dobeš s hrdosťou
11 IX |      Títo sa síce odvolávali na súd kráľov; ale on dokazoval,