Cap.

 1 I   |    utekajúc ale zvrešťal: „Znám vás, znám, moravskí pánikovia.“
 2 II  | milostivá pani, plameň svoj, ja vás nikdy milovať nemôžem, nesmiem.
 3 II  |   mojich slova neuslyší. Prosím vás, neodťahujte mi, milostivá
 4 II  |         ste mi dali príležitosť vás za onehdajší skutok môj
 5 II  |       Áno, pani moja! Milosť od vás žiadam!“~„Dobre, tú obdržíš,
 6 II  |       obzvlášte, že sa opovážil vás, prvú ženu sveta tohoto,
 7 IV  |        spoločníci moji! Ale Boh vás podmaní a vytvorí z chrámu
 8 VII |       nechcete, prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť.“~Kývol
 9 VIII|         zľutoval a nič iného od vás nežiada, len aby ste sa
10 VIII|        ste obžalovaný a sprostí vás žalára.“~Zamlčal sa posol