Cap.

 1 II |      koľko ráz hladkala čelo, oko sa pritom sníva sklonilo
 2 II |      vášní a náruživostí. Jej oko je plné ohňa, jej tvár síce
 3 II |      On zdvihol a oprel na ňu oko, porozumiac sčiastky jej
 4 II |       pŕs i do tvári, ako jej oko zahorelo, tak by si teraz
 5 II |       nevydobyl ani kvapôčky, oko jej tak zmŕtvelo, že bys’
 6 VI | túžobne privolal. I zaiskrilo oko jeho žiarou nekonečnej nenávisti
 7 VII| Bátory povzniesol hlavu, jeho oko zahorelo žiarou nedočkavosť
 8 VII|       svojho, i uprel zvedavé oko svoje na Bátoryho so zarazením.
 9 IX |   odpusť mi moje previnenia.“~Oko ticho zahorelo, pery ustávali,
10 XI |     potravy i rozplamenilo sa oko jeho ohňom nevídanej pomsty,