Cap.

 1 I |         zlatý poklad, ktorou sa, hoc malé, honosia, kdežto mocní,
 2 II|    krásnej manželky Matiášovej a hoc by iný za podobnú milosť
 3 IV| najmenšej tôni podozrenia by ťa, hoc najväčšieho miláčka, vydal
 4 VI|         a v ničotu klonia. A tak hoc Matiáš i rád, vrúcne rád
 5 VI|  snadnejšie búrať; tak i Matiáš, hoc spočiatku nedôveroval osočovaniu
 6 VI|       Teraz je to ďalej nemožno, hoc známe, že osobná náklonnosť,
 7 IX|          cvendžiaci meč rukami a hoc i ľud volal: „Neopovažuj
 8 X |          slzami vlastnými vymyť, hoc sa k nej i nesklonil, hoc
 9 X |        hoc sa k nej i nesklonil, hoc ňou i opovrhol. Zaplakala,
10 XI|       vlastné, ja ti ho darúvam, hoc ty mne viac môj navrátiť