Cap.
1 I | I~Slnce zas prebehlo dennú
2 I | na šírošíre kraje Uhorska i na siné vody starého Dunaja;
3 I | svojho celujúca. Vyšli pomaly i iné hviezdy na pláni nebeskej
4 I | plukmi jeho triasli sa Nemci i Osmani. Títo poslední sa
5 I | divadlo vojenské. A keď tu i tu nastali časy krátkeho
6 I | skalách, v ktoré zamykajúc sa i s lúpežnou družinou svojou,
7 I | svojim namierené, potom ale i proti pocestným a kupcom.
8 I | tejto má sa hľadať príčina i pádu moháčskeho.~Tá istá
9 I | Tá istá chyba zožierala i Moravu, bo tie isté úhony
10 I | skvejúci sa duchom hrdinským i radou velemúdrou, bol náčelníkom
11 I | náčelníkom Čierneho pluku i najviac sa protivil tým
12 I | je vstave to isté urobiť i s tebou, tvorom vlastným?
13 I | zdali sa pretriasať veci i Bozkovcom dôležité, lebo
14 I | prevodzuje. Teda z cesty i s kráľom! My najviac ukoristíme
15 I | ľudstva, zrýchlili kroky svoje i prešli cez most mlčky bez
16 II | na utešené luhy a údolia i vidí tam tisíce kvietkov
17 II | druhým krásu svoju zvyšuje. I prišlo ľúto kvietku na vysokej
18 II | osamotenému, zatúži srdce jeho i prosí, aby i on do kraja
19 II | srdce jeho i prosí, aby i on do kraja blaženosti,
20 II | nevinné radovačky mládeže, i zatúžilo jeho srdce po sladkostiach
21 II | po sladkostiach podobných i vytvorila si jará jeho obrazotvornosť
22 II | hebkosť dvorana, ale spolu i povedomosť mužskosti vyčítať
23 II | zrak a ľahko sa usmejúc i kývnuc rukou, aby sa posadil,
24 II | Jaroslav sa darmo zdráhal i sedel tu pri boku krásnej
25 II | voskrz preniknúť chcela, i opýtala sa ho: „Či ste ženatý?“~„
26 II | nemôžem, nesmiem. Zabudnem i ja na chvíľu túto, nikto
27 II | neodťahujte mi, milostivá pani, i naďalej milosť svoju.“~Poklonil
28 II | predtým krv udrela do pŕs i do tvári, ako jej oko zahorelo,
29 II | pokoja, pod ktorou oheň i pomsty, i zlosti, i opovrhovania,
30 II | pod ktorou oheň i pomsty, i zlosti, i opovrhovania,
31 II | oheň i pomsty, i zlosti, i opovrhovania, i divokých
32 II | zlosti, i opovrhovania, i divokých úmyslov zúril,
33 II | lásku sa uchádzajúcemu; i prišiel jej práve na myseľ
34 II | prehovoril prichádzajúci Bátory, „i povďačný som vám, že ste
35 II | kráľovniným, uchytil jej ruky i horlivo v unesenosti svojej
36 II | malichernú pletku, s ktorou si i ten najobyčajnejší človek
37 II | zahrávať môže, a keď ho i druhý zničí, to smelo povedať
38 II | podľa návodov kráľovniných i vypovedal: „Už to mám! Prostriedkov
39 II | položiac mu ruku na plece i zabodnúc do tváre jeho silný
40 II | pohliadla za ním opovržlivo i podopierajúc si krásnymi
41 II | čo sa v prsiach jej búri, i pery jej samy pre seba zašomrali: „
42 III | dokonale nielen výhody, ale i nesnádky podujatí vojenných;
43 III | sláve a víťazstvu, ráč nám i teraz vysloviť vôľu svoju,
44 III | v bojoch zošedivené, ale i ináčej mužovia zaslúžení
45 III | ešte pre márnejšiu slávu i vtedy, keď by pri tom záležitosti
46 III | oproti velikášom krajiny.~I teraz najavo danú nevôľu
47 III | okamžite stiahol obočia i zavolal hlasom prudkým: „
48 III | nespravodlivý a vyslyš tiež i obviňovania, bo čas a vernosť
49 III | ťa, odpusť chybiacemu, bo i ja sám sťažovanie si Bátoryho,
50 III | pravidla a ráč ma prepustiť i postaviť ku boku bratanca
51 III | Jaroslav ale vyvolal: „Teraz ťa i ja menujem Alexandrom, bo
52 IV | hrdinnosť, na neohrozenosť jeho. I radi by sa poddali, ale
53 IV | zbrane, ďaleko do hôr uletel.~I minul sa deň prvý i minul
54 IV | uletel.~I minul sa deň prvý i minul sa deň druhý a čierna
55 IV | najväčšia potreba mala byť.~I stálo toto mesto hotové
56 IV | mesto hotové a k dlhému i statnému boju pripravené,
57 IV | prichádzajúceho nepriateľa.~I došiel Matiáš pod samy hrady
58 IV | boli alebo popolom ľahli.~I nastal znovu deň hrozný.
59 IV | oblaky. S týmto sa zdalo, že i Viedni nová nádeja vzchádza,
60 IV | táborov Matiášových len tu i tu strieľa, keď medzitým
61 IV | a korutanských.~Jaroslav i Dobeš vyskočia zo šiatra
62 IV | ohrady viedenské, hneď tiež i s vojskom odvážali na iné
63 IV | bezbranným a neozbrojeným. I títo premôžení sú ľudia:
64 IV | rozišiel sa po hospodách i plesal s vďačnými viedenskými
65 IV | viedenskými obyvateľmi. Medzitým i pluky Matiášove zaujali
66 V | neuznávať vládu jeho.~Poslala i ona vyslancov na radu túto, -
67 V | štajerského a korutanského i s kráľom prešli pokojne;
68 V | okien a balkónov mu kývali i rukami i šatkami a krik
69 V | balkónov mu kývali i rukami i šatkami a krik ozýval sa
70 V | nemohol byť nepohnutým i cítil bohatú odmenu ľudského
71 V | pluk založil Matiáš sám i bol onen jediným riadnym,
72 VI | bydlá, utiekli do pevnosti i nemyslia viac na tie miesta,
73 VI | zajtrajšie dobývanie Ebersdorfu i ustanovil, aby sa i teraz
74 VI | Ebersdorfu i ustanovil, aby sa i teraz Čierny pluk v úzadie
75 VI | chcel skúsiť, či je nie i bez pričinenia Čierneho
76 VI | Nepriatelia Bozkovcov nezanedbali i slávne vyprevádzanie viedenské
77 VI | klonia. A tak hoc Matiáš i rád, vrúcne rád mal Jaroslava,
78 VI | navykol na víťaznú hudbu túto, i ťažko mu je počúvať a pritom
79 VI | každodenným chlebom, a tak i teraz len počúva daromný
80 VI | počúva daromný hrmot diel, i pozerá na ďalší vývin nápadu,
81 VI | pozerá na ďalší vývin nápadu, i neteší sa, že sa posádka,
82 VI | škoda sa urobiť nemohla.~I zvoláva kráľ na štvrtý deň
83 VI | tuším dačo nepríjemného, i očakávam dačo smutného.“~
84 VI | pre seba nemožným, a tak i víťazstvo bez Čierneho pluku,
85 VI | podozrivosť dušu jeho tu i tu zamračovať začala.~Jaroslav
86 VI | bitky. Ale teraz ostarieval i bral pozdejšie celú záležitosť
87 VI | muselo byť dačo na tom, i pokrútil hlavou a začalo
88 VI | sa snadnejšie búrať; tak i Matiáš, hoc spočiatku nedôveroval
89 VI | hospodáriť začína.~Kráľ i všetci prítomní boli dojatí
90 VI | sám bol túžobne privolal. I zaiskrilo oko jeho žiarou
91 VI | nenávisti a skorého víťazstva, i ústa jeho, posmešným smiechom
92 VI | potrhávané vyriekli: „Ešte i teraz radíte, pán Jaroslav,
93 VI | umdlené, to isté povedať nutno i o ebersdorfských; ale ak
94 VI | krátky čas pomocou cisárskou i stane sa strediskom, z ktorého
95 VI | Rakúsy a Viedeň, a Rakúsy i Viedeň, tak mozoľne dobyté -
96 VI | delová guľa kráľovský šiator, i skrútil sa bez ublíženia
97 VI | jeden, Matiáš sa usmial i vypovedal: „Ticho, páni,
98 VI | o vernosti Jaroslavovej, i zas sa mu zdá pravdepodobná
99 VI | prudko, zhliadnuc Bakača i prudkým krokom k nemu sa
100 VI | Bakač sklonil pokorne hlavu i vyriekol pokojne: „Kráľ
101 VI | znajúc, že je od neho samého i zbraňou i potravou zaopatrený.
102 VI | od neho samého i zbraňou i potravou zaopatrený. Ebersdorfová,
103 VI | podobali vzbúrenej sopke, i vyvolal teda: „A znáš dokázať
104 VI | vstúpi Bátory celý udychčaný i pokloniac sa vypovie: „Tu
105 VI | pozdvihol na pána svojho!“ - I zas sa zamyslel a vidno,
106 VI | mu krv udrela do tvári, i zavolal: „Ale verím vám,
107 VI | zradu jeho hneď vyšetrovať, i ustanovil za sudcu - Bátoryho.~
108 VII | Bátory povzniesol hlavu, i tak začal: „Páni! Bude pred
109 VII | Nové sú nám reči vaše, i dobre by bolo súd alebo
110 VII | dookola zrakom divého tigra i vyrečie: „Či vám vec tá
111 VII | kývnúc na sluhov, aby i obžalovaného i svedkov priviedli.~
112 VII | sluhov, aby i obžalovaného i svedkov priviedli.~Objavili
113 VII | vojaci, z druhej Jaroslav i s Dobešom. Tento posledný,
114 VII | uväznenia a súdu svojho, i uprel zvedavé oko svoje
115 VII | prostorekosť Dobešova, známa i náruživosť jeho; teraz ale
116 VII | nechyroval!“~„Dobre! Budem i ja očakávať s tebou, ako
117 VII | tebou, ako vypadne súd.“ I posadil sa Dobeš s hrdosťou
118 VII | kývnutie jeho predstúpi vojak i obrátiac sa k Jaroslavovi,
119 VII | sľuboval zámok rytiersky i dostatok peňazí, ak kráľa
120 VII | ak kráľa zavraždím?“~Tu i tichému Jaroslavovi prešla
121 VII | nikdy nepriznám, a čo by ste i tisíc podobných holomkov
122 VII | zatrepotalo hrdinské srdce; i bôl i žalosť, i zanevrelosť,
123 VII | zatrepotalo hrdinské srdce; i bôl i žalosť, i zanevrelosť, i
124 VII | hrdinské srdce; i bôl i žalosť, i zanevrelosť, i všetky búrlivé
125 VII | i žalosť, i zanevrelosť, i všetky búrlivé city prebiehali,
126 VII | mať, pokiaľ mňa neumoríš!“ I vytiahnúc ťažký, široký
127 VII | sa obráti k Viedenčanom i opýta sa: „Kto káže tak
128 VII | zakýval zas rukou a kati i z jedného i z druhého konca
129 VII | rukou a kati i z jedného i z druhého konca potiahli,
130 VII | znovu na súdnu stolicu svoju i opýtal sa: „Akou pokutou
131 VII | smrťou; ale v tomto páde -“~I nedal mu dohovoriť predsedník,
132 VIII| pretrhnuté hrmotom klúčov, i potrháva sa tvár jeho, i
133 VIII| i potrháva sa tvár jeho, i pozdvihujú sa ruky a ústa
134 IX | lebo čo si človek žiada, to i rád verí, a nikdy neopúšťa
135 IX | smrti? Ja ti nezávidím.“ I odhalil si sám krk i zavolal: „
136 IX | nezávidím.“ I odhalil si sám krk i zavolal: „Tni!“~Zástupy
137 IX | cvendžiaci meč rukami a hoc i ľud volal: „Neopovažuj sa,
138 IX | zatvoriť Bátory v hospode i dal ho striezť silne; tento
139 IX | pochopil, čo to má značiť, i strhol zo steny meč svoj
140 IX | holohlavý na popravisko, i prerazí húfy ľudu, i pľaští
141 IX | popravisko, i prerazí húfy ľudu, i pľaští kata, i hodí meč
142 IX | húfy ľudu, i pľaští kata, i hodí meč o zem, i v okamihnutí
143 IX | kata, i hodí meč o zem, i v okamihnutí vyzdvihne bratanca
144 IX | zložiac. Vojsko to vidí, i Bátory to vidí a bohzná,
145 IX | hryzie?~Ľud kričí radosťou i hrnie sa v divom dave nazad
146 IX | oči jeho vystúpili z jamôk i stĺpkom stoja a kŕčovite
147 IX | vzdychom mojím prestane i ich revnivosť a Boh vzbudí
148 X | je takým spôsobom nevinný i z ohradu žalôb mojich nepriateľov -
149 X | ako iného nikdy na svete. I žiaľ, i zúfalstvo, i dobrota,
150 X | nikdy na svete. I žiaľ, i zúfalstvo, i dobrota, i
151 X | svete. I žiaľ, i zúfalstvo, i dobrota, i mäkkosť srdca,
152 X | i zúfalstvo, i dobrota, i mäkkosť srdca, i odvážlivosť
153 X | dobrota, i mäkkosť srdca, i odvážlivosť lomcovali jej
154 X | druhej stránky berie; a tak i Matiáš. On zmŕštil obočím
155 X | a - dôveru moju a hádam i život tvoj. - Ó, večný Bože,
156 X | večný Bože, nedopusť!“ I zahalil si znovu tvár dlaňami.~
157 X | zvesti na tvárach poslancov i zatriaslo ju predčutie také
158 X | za dlhú chvíľu nepohnutý i oprel oči svoje na jedno
159 X | klesali a list padol na zem.~I vztýčil sa poslednou silou
160 X | hodil ho k nohám kráľovniným i vyvolal: „Tu máš svedectvo
161 X | vlastnými vymyť, hoc sa k nej i nesklonil, hoc ňou i opovrhol.
162 X | nej i nesklonil, hoc ňou i opovrhol. Zaplakala, zatúžila,
163 XI | nielen láskavo prijal, ale mu i pluky svoje pod moc vydal,
164 XI | posádka prišla v moc jeho i s jej vodcom - Bátorym.~
165 XI | jeho, dostávajúc potravy i rozplamenilo sa oko jeho
166 XI | zamračí, zmŕšti obrvami i hlasom pomstiteľa vyvolá: „
167 XI | sa pred pravicou mojou!“ I vytrhol z pošvy svoj ohromný
168 XI | zničením tela nezatracuj i dušu a dovoľ, aby aspoň
169 XI | pomsta zas zatieni rozum i pozdvihne znovu meč i mieri
170 XI | rozum i pozdvihne znovu meč i mieri proti Bátorymu: „Zhyň,
171 XI | Pavol mu vstúpi v cestu i prudko hovorí: „Zastaň,
172 XI | decko; meč mu vypadol z ruky i zarinčal na podlahe, on
173 XI | umoriac dušu, umoril si i telo.“~ ~
174 Vysv| Matiášových. Prvý raz v Nitre I, 1842.~~Bozkovci. Povesti
175 Vysv| Osmani - Turci, podľa Osmana I., zakladateľa tureckej ríše.
176 Vysv| svätého Štefana - Štefana I. (997 - 1038), prvého uhorského
177 Vysv| bojoval s Jánom Hunyadim. i s Matejom Korvínom.~-
178 Vysv| niet závisti. - V prvom i druhom vydaní sa na koniec
179 Vysv| boji řek byl udatný, vlasti i svého rodu ozdoba veliká.~
|