Cap.

1 I  |     umu neschádza; a ona? Ona mňa nemilo a bez citu odpravila,
2 II |    ruku uchytiac, „teda miluj mňa!“ náruživo vyriekla.~Vyskočil
3 II |      A to práve ty, bo ako on mňa, paniu svoju obrazil a pohanil,
4 II |      vašej.“~„Maj si, čo maj! Mňa do toho nič. Ty si muž a
5 III| oproti tebe vedie, dávajúcemu mňa, nie Uhra, za náčelníka
6 VII|   ľudskou; prečo si si radšej mňa nevyvolil? Škaredíš sa na
7 VII|     nie! Nemáš ho mať, pokiaľ mňa neumoríš!“ I vytiahnúc ťažký,
8 IX |    ráz horšie trápiť budú ako mňa ich zločiny alebo teba ľútosť