Cap.

  1 I   |              horám schyľovať začalo. Ale ešte raz, akoby svoju plamennú
  2 I   |          nebezpečie hrozí, tým menej ale na biedy a strasti ľudské
  3 I   |             je mnoho letníkov; teraz ale sú z väčšej čiastky osvetlené,
  4 I   |            zo Slovákov, navzdor tomu ale on ani Slováka Maďarovi
  5 I   |             časy divejšie.~Akokoľvek ale bola slávna Uhorská krajina
  6 I   |              svojim namierené, potom ale i proti pocestným a kupcom.
  7 I   |             tieto zbojnícke hniezda, ale zamotajúc sa do vojen zahraničných,
  8 I   |        všetkými krajinami. Obzvlášte ale potom, keď Jur Poděbradský,
  9 I   |            nešváry tieto, medzi nimi ale najviac slávny rod Bozkovický.~
 10 I   |            srdce kráľovo je nie zlé, ale zlé srdce majú závistníci
 11 I   |             nakrátko Jaroslav.~Dobeš ale pokračoval ďalej. „Kráľ
 12 I   |            bezpečnosť a česť osobnú, ale ničia najlepšie rodiny naše,
 13 I   | neodstupujúci ani na krok od pravdy; ale ty si dobrý, lebo necítiš
 14 I   |       Jaroslav: „Cítim rovne ako ty, ale vidím, že Morava ešte nedospela
 15 I   |       presvedčiť o dobrote kráľovej, ale predsa uznal, že sa vec
 16 I   |       prsiach, on tiež plače s nimi, ale to najavo dať nemôže - len
 17 I   |             hlasne prenášali. Neskôr ale ich zaviedol rozhovor do
 18 I   |      Bozkovcov. Bozkovci sa bránili, ale v obraňovaní sklal Dobeš
 19 I   |             dal sa na útek, utekajúc ale zvrešťal: „Znám vás, znám,
 20 I   |           aby kto ľud náš utiskoval; ale nemá sto očí, aby všade
 21 I   |             jeho páchajú.“~„Strež sa ale, brat môj, jeho dobroty;
 22 I   |              ty o ňom dobre zmýšľaš, ale ver mi, že čím vyššie vyletíš
 23 II  |      korunkou svojou druhov svojich, ale títo sa naschvál zhybujú,
 24 II  |            bez ohradu na postavenie.~Ale rodičia nedajú dieťa svoje
 25 II  |               ľaká sa, rodičia mu ho ale dávajú. - Beatrix, kňažná
 26 II  |            talianske ju vypestovalo, ale spolu vdýchlo v jej prsia
 27 II  |              tvár síce dačo brnastá, ale žiarou líc tým viacej vyvýšená.
 28 II  |              pred kráľovnou pokorne, ale predsa tak dôstojne, že
 29 II  |              nielen hebkosť dvorana, ale spolu i povedomosť mužskosti
 30 II  |       nedbala na poklonu Bozkovcovu, ale uprúc naň ohnivý svoj zrak
 31 II  |       šťastie moje a vaša sláva, prv ale chcem počuť mienku vašu
 32 II  |             vstave urobiť, čo možno, ale čo vy žiadate, to je nemožnosť,
 33 II  |            možnosťou jeho obživenia. Ale netrvalo to dlho, striasla
 34 II  |       odmietol najútlejšie jej city.~Ale ona sama bola pred nedávnom
 35 II  |              podobné prijatie; padol ale ku kolenám kráľovniným,
 36 II  |         žiadam!“~„Dobre, tú obdržíš, ale sľúb, že vôli mojej sa podrobíš
 37 II  |             vo vlasti svojej; ja som ale pri tom zvláštne zúčastnený.
 38 II  |           hosťoch nielen pomstiť sa, ale ak možno obzvlášte toho
 39 II  |         rozhorlene hovorí kráľovná. „Ale pomysli si, že sprostý vrah
 40 II  |            človeka a má na tom dosť; ale duchom vznešenejším obdarený
 41 II  |         obdarený pomstiteľ nevraždí, ale sa pomstí, a to zoblečúc
 42 II  |             Všetko jedno, akokoľvek, ale pomstiť sa musíš.“~V nádeji
 43 III |            že nerád dlhé reči marím, ale krátku, ináčej dobre premyslenú
 44 III |        verejných záležitostiach, tým ale dôraznejšie a obšírnejšie
 45 III |              dokonale nielen výhody, ale i nesnádky podujatí vojenných;
 46 III |           hlavy v bojoch zošedivené, ale i ináčej mužovia zaslúžení
 47 III |              prináša výhody zmužilé, ale sláva alebo hanba neraz
 48 III |       Jaroslava Bozkovického, hlavné ale veliteľstvo celého vojska
 49 III |         rozhodnej dobe prekvapujúce; ale nenávisť oproti Bozkovcom
 50 III |        odporný nevydávala, obzvlášťe ale Bátory strane výlučne uhorskej
 51 III |             každému stavu prístupný; ale znal a zná to tiež každý,
 52 III |          museli, šomre. Najprísnejší ale býval Matiáš pri podobných,
 53 III |             svojej dlho času Matiáš, ale ako obyčajne okamžite stiahol
 54 III |     rozhodných nie na osobné pletky, ale na zásluhy a schopnosti
 55 III |          mrzí nás a bolí nás to, keď ale dôveru svoju skladáš na
 56 III |         začali z miest hýbať, keď sa ale Jaroslav k reči hotovil,
 57 III |              nenávisť z neho hovorí, ale nebuď nespravodlivý a vyslyš
 58 III |           pravda vyjde navrch. Teraz ale, prosím ťa, odpusť chybiacemu,
 59 III |          daná milosť na slovo tvoje, ale očakávam od neho vývod z
 60 III |             do svojej izby, Jaroslav ale vyvolal: „Teraz ťa i ja
 61 IV  |          jeho. I radi by sa poddali, ale vojsko cisára Fridricha
 62 IV  |           opanovala rozľahlú Viedeň, ale sníčky ďaleko boli od obyvateľov.
 63 IV  |       zakryli. Slnce zas zachádzalo, ale ho nikto nevidel pre vždy
 64 IV  |        mrákavy. Celý deň sa bojovalo ale bez prospechu; len tisíce
 65 IV  |           bola tichá, Matiáš nespal, ale ohliadal vojsko svoje a
 66 IV  |             dôvery kráľovskej v nás; ale hádam má predsa iný cieľ
 67 IV  |           všetkými poklady zemskými, ale v zlej, pri najmenšej tôni
 68 IV  |               Taká je povaha jeho. - Ale však on skoro pocíti - že
 69 IV  |     takrečeno bránu urobili. Sami sa ale hnali na Viedeň. Utekajúci
 70 IV  |          nepriateľských; Čierny pluk ale, zastanúc si na mŕtvolách
 71 IV  |       odvážali na iné miesta, odtiaľ ale vystreliac, zas na inú stranu.
 72 IV  |             na pomoc Dobešovi, že tu ale bola slabšia posádka viedenská,
 73 IV  |          sláva vám, spoločníci moji! Ale Boh vás podmaní a vytvorí
 74 V   |             celej krajiny. Ebersdorf ale chyboval, lebo si vdova
 75 V   |            Čiernym plukom za ním. Tu ale zástupy na uliciach, v oknách,
 76 V   |             sa z toho tiež radovali, ale na cvik vojenský naučení,
 77 VI  |              mohla.~Matiášovu mienku ale podopierali nádvorník a
 78 VI  |        druhých síce spytovať zvykol, ale vždy podľa svojho presvedčenia
 79 VI  |         pluku víťazstvo možné, možno ale aj červ nedôvery začínal
 80 VI  |          nezvykol hovorievať.~Bátory ale usiloval sa pritom na slabú
 81 VI  |       počúvať a pritom stáť pokojne. Ale taká je raz vôľa kráľova,
 82 VI  |             zmužilosti predstavoval; ale s pokročilým vekom, ustavičným
 83 VI  |              ho bol na to upozornil; ale on znajúc kráľa svojho,
 84 VI  |            nepriateľa na poli bitky. Ale teraz ostarieval i bral
 85 VI  |            plameň podozrivosti jeho.~Ale poďme už bližšie k rade
 86 VI  |            ja som to tiež predvídal. Ale dovoľ teraz odpočinúť plukom
 87 VI  |         pôsobilo. Chystal sa k reči, ale tu vstúpi posol z Uhier
 88 VI  |            nutno i o ebersdorfských; ale ak sa použijú sily posiaľ
 89 VI  |        zriadenú silu svoju. Keby sme ale teraz odstúpili, tak sa
 90 VI  |            Nelámte si nad tým h1avy, ale sa radšej k skorému pochodu
 91 VI  |         prítomnosti svedkov, nie tak ale v domnelej osamotenosti.
 92 VI  |          nocou miešali v mysli jeho. Ale ustáliť sa nemohol na ničom,
 93 VI  |         panovníka svojho. Keď som to ale teraz urobil, odpusť, pán
 94 VI  |             pravda, dobýjať pomáhal, ale len preto, aby naň podozrenie
 95 VI  |              nepadlo; pri Ebersdorfe ale radil, aby sme čím ďalej
 96 VI  |            odpovie pokojne Bakač.~Tu ale očujúc krik pred šiatrom,
 97 VI  |         udrela do tvári, i zavolal: „Ale verím vám, verím vám, a
 98 VII |            vážil a miloval, ktorý si ale spolu od dlhšieho času podozrivosť
 99 VII |              mnoho nezáleží, tým vám ale menej do osoby, bo je zločin
100 VII |             i náruživosť jeho; teraz ale táto dočiahla najvyššieho
101 VII |            svojou nazýval. Nestratil ale pritom ani na okamih bývalú
102 VII |         okamih bývalú smelosť svoju, ale odhodlaným krokom predstúpil
103 VII |         nepovolaného Dobeša odviesť, ale rozdráždeným pohľadom tohoto
104 VII |            Ebersdorfu tiahnuť, druhý ale že strelil na kráľa z návodu
105 VII |           nedočkavou zvedavosťou, on ale povstane a povie: „Ľudí
106 VII |        prešla trpezlivosť, obzvlášte ale keď privedení vojaci položili
107 VII |        oceniť vážnosť prísahy; ja sa ale k činom tým nikdy nepriznám,
108 VII |             a úštipkom Bátory, potom ale všetku vážnosť sudcu na
109 VII |             aby ho nasledovali, títo ale znajúc, čo nastáva, krútili
110 VII |              susednej komory, raniac ale niekoľko vojakov a spamätajúc
111 VII |         šialený z radnej paloty.~Čím ale väčšmi zalomcoval výjav
112 VII |              svojej ležať zaslúžil, „ale netráp ma,“ pokračuje ďalej
113 VII |            To sa rozumie, že smrťou; ale v tomto páde -“~I nedal
114 VII |             mu dohovoriť predsedník, ale sa opýtal každého osobne
115 VIII|              bez pohnutia leží; duša ale zabrala sa ďaleko do krajín
116 VIII|              poddám sa pod meč jeho, ale mučiť sa nedovoľujem - smrť
117 VIII|               ktoré Bátory vymyslel.~Ale poznovu utíchol. Po brehoch
118 VIII|            nie síce čo má odpovedať, ale či toto nie nový Bátorym
119 VIII|           kráľovskej treba, tým viac ale zavrhujem takú milosť, ktorá
120 VIII|              chrámu slávy a šťastia, ale zošliapol ma bez ľútosti
121 IX  |            neprebleskuje cez oblaky, ale len skrz tieto akoby z druhej,
122 IX  |            odvolávali na súd kráľov; ale on dokazoval, že on je teraz
123 IX  |             Jaroslava neodsudzovali; ale predsa našli sa niektorí,
124 IX  |              Nie obyčajná zvedavosť, ale sútrpnosť hnala smutný,
125 IX  |        úženým prsami zástup, na čele ale vojska viedenského bol Jaroslav
126 IX  |             už bol vzbúrenie urobil, ale mienka, že Jaroslav obsiahne
127 IX  |            predky svojimi. Čo začneš ale ty, biedny, svedomím hryzený
128 IX  |             Milosť, milosť, milosť!“ Ale kat, majúci rozkaz, vyšvihol
129 IX  |              ho striezť silne; tento ale, uhliadnuc viesť bratanca
130 IX  |           divom dave nazad do mesta, ale tým práve zapríčiní, že
131 IX  |            volajú: „Pomsta, pomsta!“~Ale Jaroslav vždy tichý, rozumný,
132 X   |          trestaj ma, ako sa ti páči, ale - ponáhľal, ponáhľaj!“~Hovorila
133 X   |            pomstou prenasleduje, keď ale vyžiadané to okamihnutie
134 X   |          podobných okamihoch.~Muž to ale docela z druhej stránky
135 X   |         láska moja k tebe vzbúrila - ale cnosť a šľachetnosť tvoja
136 X   |             jej duši vyhliadať.~Kráľ ale Matiáš dopustil sa skutku
137 XI  |          muža nielen láskavo prijal, ale mu i pluky svoje pod moc
138 XI  |        myšlienkam.~Prišiel k Viedni, ale ani slovom jej neuškodí,
139 XI  |        Jaroslavom víťazne bojovával, ale je spolu povďačný mešťanstvu
140 XI  |        mešťanstvu za sútrpnosť jeho. Ale potom vtrhnúc do Moravy,
141 XI  |              pošvy svoj ohromný meč.~Ale kňaz, starý Pavol, čo vychovancovi
142 XI  |              zarinčal na podlahe, on ale zbledol ako stena, ramená