Cap.

  1 I   |                 potom pomaly sa tratí a jeho lúče možno len na vysokých
  2 I   |                 tomu znajúc, že to vodu jeho nevysuší, ani tok jeho nezastaví.
  3 I   |             vodu jeho nevysuší, ani tok jeho nezastaví. Odráža sa teda
  4 I   |           vyháňajú ho z vlastnej vlasti jeho. Ja to znášam bolestne a
  5 I   |               veku svojho a pred plukmi jeho triasli sa Nemci i Osmani.
  6 I   |               veľkou silou v medze ríše jeho vtrhnúť. Po celej Európe
  7 I   |                 sebou v svornosti. Sila jeho vojska a múdrosť jeho rady
  8 I   |              Sila jeho vojska a múdrosť jeho rady záležala síce zo Slovákov,
  9 I   |                 vojnách zapletený; ríša jeho ozývala sa zvukom zbrane.
 10 I   |                závistníci naši, čo trón jeho ako netopiere obletujú;
 11 I   |               na to pozerať musíme, ako jeho úradníci nešetria ani zákon
 12 I   |           všetko videl, čo ľudia v mene jeho páchajú.“~„Strež sa ale,
 13 I   |                 Strež sa ale, brat môj, jeho dobroty; ty o ňom dobre
 14 II  |               skaline; tiché vetríky sú jeho potravou, obdivovanie krásy
 15 II  |         zhliadanie sa na šírošíre kraje jeho zábavou. Krásny kvietoček
 16 II  |               osamotenému, zatúži srdce jeho i prosí, aby i on do kraja
 17 II  |            mohol. A nebo vyslyší prosbu jeho. Mraky hustnú na oblohe,
 18 II  |           radovačky mládeže, i zatúžilo jeho srdce po sladkostiach podobných
 19 II  |           podobných i vytvorila si jará jeho obrazotvornosť mládenca
 20 II  |                 dajúc o skorom príchode jeho.~Kráľovná strhla z hlavy
 21 II  |              tak dôstojne, že z postavy jeho nielen hebkosť dvorana,
 22 II  |               čierny fúz ozdoboval tvár jeho.~Kráľovná nedbala na poklonu
 23 II  |               hotový obetovať, to srdce jeho začalo nepokojne burácať.~„
 24 II  |               sa najmenej o náklonnosti jeho. Stalo sa teda dievča ženou
 25 II  |               na Jaroslava, akoby osobu jeho voskrz preniknúť chcela,
 26 II  |                bys’ zúfal nad možnosťou jeho obživenia. Ale netrvalo
 27 II  |                 všetko možné podnikol k jeho znivočeniu. A to práve ty,
 28 II  |               plece i zabodnúc do tváre jeho silný zrak oka svojho, pokračuje
 29 III |           stolci kráľ Matiáš, po bokoch jeho radcovia, medzi ktorými
 30 III |                bo on vlastne myšlienkam jeho vlastným výraz dával.~„Dobre,
 31 III |                 to tiež každý, že vášeň jeho bola neohraničená, kedykoľvek
 32 III |                malo byť pravdivé udanie jeho - tu sa osvedčujem za nehodného
 33 III |                očakávam od neho vývod z jeho nepravých rečí.“~Tým ukončil
 34 III |                  A ty musíš byť Kleitom jeho,“ zamumlal Bátory.~Posledný
 35 IV  |              hrdinnosť, na neohrozenosť jeho. I radi by sa poddali, ale
 36 IV  |                naši nepriatelia k trónu jeho - zvlášte posledná rada
 37 IV  |                 a nemyslíš na vrtkavosť jeho, nemyslíš, že by ťa v dobrej
 38 IV  |            vydal katovi. Taká je povaha jeho. - Ale však on skoro pocíti -
 39 IV  |                že Čierny pluk následkom jeho rozkazu nečinne stáť musel.“~
 40 IV  |            odoslal ho s polovicou pluku jeho na pomoc Jaroslavovi, ktorý
 41 V   |                mieste, pri ňom vodcovia jeho; za týmito starší mesta
 42 V   |                 klásť a neuznávať vládu jeho.~Poslala i ona vyslancov
 43 V   |              oproti nemu stavia.~Úmysel jeho bol teda nezvratný zo základu
 44 V   |                 koni kráľ Matiáš, šišak jeho tonul v zlatom mori, lebo
 45 V   |             tlačili sa k nemu, aby tvár jeho uzrieť mohli; z okien a
 46 VI  |         Ebersdorfských rovinách; vojsko jeho rozľahlo sa ako Dunaj, keď
 47 VI  |               je medzi kráľom a vodcami jeho. Je teraz rada o dobývaní
 48 VI  |          nedôvery začínal hrýzť na duši jeho. Nepriatelia Bozkovcov nezanedbali
 49 VI  |                 dôležitosť všetko, a na jeho nič nedržavší, teraz oslepení
 50 VI  |            teraz oslepení bleskom slávy jeho sa pred ním pokorne v prach
 51 VI  |                 odkedy podozrivosť dušu jeho tu i tu zamračovať začala.~
 52 VI  |            dobre Jaroslav dobrotu srdca jeho a veľkú náklonnosť k nemu,
 53 VI  |              cestami vnikli nepriatelia jeho do srdca milostivého mu
 54 VI  |                mať nemôže, že zmýšľanie jeho jediným svojím dychom a
 55 VI  |              rástol plameň podozrivosti jeho.~Ale poďme už bližšie k
 56 VI  |            snažia u vojska meno a slávu jeho zatôniť, čo jemu, výtečnosti
 57 VI  |               privolal. I zaiskrilo oko jeho žiarou nekonečnej nenávisti
 58 VI  |               skorého víťazstva, i ústa jeho, posmešným smiechom potrhávané
 59 VI  |            tmavou nocou miešali v mysli jeho. Ale ustáliť sa nemohol
 60 VI  |              hovorí sa, že je verenicou jeho.“~Prudkému a náruživému
 61 VI  |                okamihnutí, keď sa prsia jeho podobali vzbúrenej sopke,
 62 VI  |              výrazy bolo vídať na tvári jeho; raz sa usmial trpko a zas
 63 VI  |               zavrieť Jaroslava a zradu jeho hneď vyšetrovať, i ustanovil
 64 VII |                Bátory povzniesol hlavu, jeho oko zahorelo žiarou nedočkavosť
 65 VII |               dlhšieho času podozrivosť jeho milosti pritiahol. No teraz
 66 VII |                zoznamujúc sa so zradami jeho, keď už miera naplnená je,
 67 VII |               Máme teda súd vyniesť nad jeho najnovšími, najhanebnejšími
 68 VII |                obľahnutia. Druhý zločin jeho je, že nastrojil a preplatil
 69 VII |             zarazením. Nie tak bratanec jeho. Známa nám je už prostorekosť
 70 VII |            Dobešova, známa i náruživosť jeho; teraz ale táto dočiahla
 71 VII |            neslýchanom osočení bratanca jeho, ktorého dušou svojou nazýval.
 72 VII |             Bátory zľahka a na kývnutie jeho predstúpi vojak i obrátiac
 73 VII |            prebiehali, preletovali dušu jeho. Zavolá trasavým hrozným
 74 VII |          prednesené!“ zavisol na ústach jeho. Potom pohrdlivo pozrel
 75 VII |             zavrtení kolečiek celé telo jeho sa do dĺžky naťahovalo.~„
 76 VII |              ako plnomocník a námestník jeho, na spáchanú velezradu Jaroslava
 77 VIII|                 uvrhnutý Jaroslav. Telo jeho, v mučiarni hrozne skrižované,
 78 VIII|           zjavuje Dobeš, pomstiaci smrť jeho, a celé prúdy krvi celých
 79 VIII|              celých krajín tečú po zemi jeho otcovskej.~No ďalej ho zvádza
 80 VIII|               zvádza obrazotvorná myseľ jeho; vidí on národ svoj v budúcnosti
 81 VIII|             natvorených snov je v zdaní jeho pretrhnuté hrmotom klúčov,
 82 VIII|              klúčov, i potrháva sa tvár jeho, i pozdvihujú sa ruky a
 83 VIII|                kata - poddám sa pod meč jeho, ale mučiť sa nedovoľujem -
 84 VIII|             Jaroslavovi. „Prichádzam od jeho kráľovskej milosti Matiáša,
 85 IX  |        popravisku, zdržala rozjatrenosť jeho na uzde; už Jaroslav vystúpil
 86 IX  |            Bátoryho, kľaje Matiáša, oči jeho vystúpili z jamôk i stĺpkom
 87 X   |              znakom hlbokého zamyslenia jeho.~„Čo mi nového donášate,
 88 X   |         milovala muža, neobsiahla lásku jeho, pomstila sa nad ním smrťou,
 89 XI  |                 mešťanstvu za sútrpnosť jeho. Ale potom vtrhnúc do Moravy,
 90 XI  |            padla a posádka prišla v moc jeho i s jej vodcom - Bátorym.~
 91 XI  |            vlnila sa zúrivosť v prsiach jeho, dostávajúc potravy i rozplamenilo
 92 XI  |           potravy i rozplamenilo sa oko jeho ohňom nevídanej pomsty,
 93 XI  |            akonáhle počul, že vrah duše jeho najodpornejší a najneznesitelnejší
 94 XI  | najneznesitelnejší nachádza sa v rukách jeho.~Zasadnúc tak rozľútostnený
 95 Vysv|            Istropolitana. Univerzita po jeho smrti zanikla. Po bojoch
 96 Vysv|                však bolo hlavnou oporou jeho politickej moci.~-    Heinburg -
 97 Vysv|                Rakúsku. Zomrel r. 1499. Jeho syn Ján Zápoľský bol uhorským
 98 Vysv|             Korvín dostal do sporu a po jeho porážke ovládol Dolné Rakúsko.~-   
 99 Vysv|               oplakávaný Viedňou; kosti jeho sú uložené pod mramorový
100 Vysv|             zložil nasledujúcu báseň na jeho hrob v latinskej reči, ktorú