Cap.
1 I | koryte vždy jednako bez toho, že by dbal na zachádzajúce
2 I | Dunaj nebráni tomu znajúc, že to vodu jeho nevysuší, ani
3 I | osvetlené, odkiaľ spozorovať, že ich majitelia, obyčajne
4 I | pritiahnuť.~Dôkazom toho, že v priazni Matiášovej stál,
5 I | práve preto myslel Dobeš, že Jaroslav bude môcť najviac
6 I | rovne ako ty, ale vidím, že Morava ešte nedospela k
7 I | svojím Jurom Veľkým, myslíš, že nie je vstave to isté urobiť
8 I | natoľko len cieľa došiel, že sa Dobeš síce nedal presvedčiť
9 I | kráľovej, ale predsa uznal, že sa vec táto na príhodnejší
10 I | zvoľna ubieha, predcítiac, že v krajoch, po ktorých putovať
11 I | rozhovor do takého rozčúlenia, že Bozkovci nasledujúce veci
12 I | dobre zmýšľaš, ale ver mi, že čím vyššie vyletíš k oblohe
13 II | ale predsa tak dôstojne, že z postavy jeho nielen hebkosť
14 II | Jaroslav, „a odpustite, že som hneď prísť nemohol.“~„
15 II | ženíchovou a muselo zakúsiť, že manžel jej, majúc dávne
16 II | som vám, milostivá pani, že vám kvôli všetko som vstave
17 II | kvapôčky, oko jej tak zmŕtvelo, že bys’ zúfal nad možnosťou
18 II | Bátory, „i povďačný som vám, že ste mi dali príležitosť
19 II | Dobre, tú obdržíš, ale sľúb, že vôli mojej sa podrobíš okrem
20 II | pánika zničiť, obzvlášte, že sa opovážil vás, prvú ženu
21 II | kráľovná. „Ale pomysli si, že sprostý vrah zabije človeka
22 II | to smelo povedať môže, že on na tom žiadnej účasti
23 III | moji verní! Známo vám je, že chcem potrestať odbojnú
24 III | Viedeň, a to tiež znáte, že nerád dlhé reči marím, ale
25 III | celého panovania tvojho, že zrak tvoj popredku prezrel
26 III | kto Matiáša poznal, znal, že máva často nápady, v rozhodnej
27 III | osvedčovanú, taká veľká, že sa teraz pri menovaní ich
28 III | stojaci.~Znal a zná to každý, že bol kráľ Matiáš dobrodružný,
29 III | znal a zná to tiež každý, že vášeň jeho bola neohraničená,
30 III | neohraničená, kedykoľvek zbadal, že si ľudia zo samej závisti,
31 III | volenie moje? Hádam zato, že majú Moravania vývodiť vojskám
32 III | by ste mali byť pyšní, že Štajersko, Korutansko, Rakúsy
33 III | vašu a mali by ste znať, že panovník nad národy sebe
34 III | hovoriť: „Milostivý pán náš! Že zveruješ cudzozemcovi vojská
35 IV | ľudom, bo znajú Viedenčania, že Matiáš nie je nepriateľ
36 IV | oblaky. S týmto sa zdalo, že i Viedni nová nádeja vzchádza,
37 IV | vrtkavosť jeho, nemyslíš, že by ťa v dobrej vôli obsypal
38 IV | Ale však on skoro pocíti - že Čierny pluk následkom jeho
39 IV | inú stranu. Tým sa stalo, že Viedenci večerným a nočným
40 IV | mesta na pomoc Dobešovi, že tu ale bola slabšia posádka
41 V | niesť. Bol si on povedomý, že sa ho boja sto ráz mocnejší
42 V | sa mu byť zatôneným tým, že sa žena oproti nemu stavia.~
43 VI | sčiastky znajúc zo skúsenosti, že sa kráľ obyčajne o radu
44 VI | bezohľadne konal, sčiastky že sa už on sám určite vyslovil,
45 VI | najvyššiu moc občiahnuť uzrie, že sa mu každé podujatie darí,
46 VI | každé podujatie darí, a že ľudia predtým na svoju dôležitosť
47 VI | vývin nápadu, i neteší sa, že sa posádka, akoby každým
48 VI | Matiáš rozľútený nad tým, že sa už po druhý raz presvedčuje,
49 VI | po druhý raz presvedčuje, že bez Jaroslavovej a Čierneho
50 VI | sa mu to nepáčiť; vidno, že mladá žena na ostaraného
51 VI | muža taký vplyv mať nemôže, že zmýšľanie jeho jediným svojím
52 VI | nebuď preto zlej mysle, že sa posiaľ nepodarilo premôcť
53 VI | ti svojou cťou dokladám, že bude zajtra Ebersdorf so
54 VI | bola výpoveď Bátoryho, že sa Bozkovci snažia u vojska
55 VI | smutné zprávy prinášajúci, že Turek vtrhol do Uhier a
56 VI | raz vo vojnách obyčajné, že sa nikto neopytuje, kde
57 VI | môj, nikdy si neskúsil, že by som sa kedy bol vzpieral
58 VI | ďalej nemožno, hoc známe, že osobná náklonnosť, tvoja
59 VI | okamihu tieto slová vravia: Že sme Viedeň a teraz Ebersdorf
60 VI | ďalej tu zostávali, znajúc, že je od neho samého i zbraňou
61 VI | Ebersdorfová, hovorí sa, že je verenicou jeho.“~Prudkému
62 VI | sprevádzané slová kráľove, „že by som sa opovážil pred
63 VI | Predstúpiť práve teraz, keď znám, že dušou tvojou tak ako našimi
64 VI | Všetko vám verím, len nie, že by Jaroslav ruku pozdvihol
65 VI | zas sa zamyslel a vidno, že mu krv udrela do tvári,
66 VII | obľahnutia. Druhý zločin jeho je, že nastrojil a preplatil vojakov,
67 VII | týchto, a zadivili sa veľmi, že majú súd držať nad takou
68 VII | docela nedržať, obzvlášte že podobné záležitosti neprislúchajú
69 VII | odpovedal: „Dobre je známe, že tys’ to, hanobník, spriadol
70 VII | bratanca môjho za obeť znajúc, že on sa nezvykol púšťať v
71 VII | uvidíme súd nado mnou. Boh dá, že sa očistím od hanebných
72 VII | vojakov ukázal hovoriac, že jeden z nich videl vozy,
73 VII | Ebersdorfu tiahnuť, druhý ale že strelil na kráľa z návodu
74 VII | kosílky tak pripravené, že po pritiahnutí a zavrtení
75 VII | Jaroslav s takým opovržením, že zo zvuku slov tých ucho
76 VII | ucho prítomných porozumelo, že by sudca na mieste obete
77 VII | odpovie: „To sa rozumie, že smrťou; ale v tomto páde -“~
78 VIII| preludov obrazných.~Zdá sa mu, že je už na popravisku, už
79 VIII| prenasledovaný Bátory vyznáva, že najal skrivodlivých svedkov,
80 VIII| hlbšie zarývajúc, bo myslel, že ho zas nútiť chcú, aby sa
81 VIII| vzácny pane, radostnú novinu, že sa kráľ nad vami zľutoval
82 VIII| ku kráľovi a povedz mu, že mi už viac nič vziať nemôže,
83 IX | kráľov; ale on dokazoval, že on je teraz kráľom, majúc
84 IX | túžiaceho. Jedni hovorili, že ho majú potajomne odpraviť,
85 IX | odpraviť, druhí tvrdili, že len na popravisku milosť
86 IX | milosť obdrží, tretí zas, že kata uplatili, aby ho len
87 IX | vzbúrenie urobil, ale mienka, že Jaroslav obsiahne milosť
88 IX | a ním o zem trepol tak, že sotva kedy viacej prevodzoval
89 IX | ale tým práve zapríčiní, že lekári sa len ťažko a neskoro
90 X | s citom tak prenikavým, že by každý z toho spozorovať
91 X | trpké, tak nevýslovne bôľne, že nesmúc dať najavo pohyb
92 X | Bozkovického.“~„A svedectvo, že je nevinne odpravený, drží
93 XI | pomsty, akonáhle počul, že vrah duše jeho najodpornejší
94 Vysv| Katarínu mal za manželku, že nebude viesť proti nemu
|