Cap.

 1 I   |      mnoho letníkov; teraz ale sú z väčšej čiastky osvetlené,
 2 I   |           ich majitelia, obyčajne z vyššieho zemianstva pochádzajúci,
 3 I   |     ktorou krvácala vtedy Morava, z väčšej čiastky úradníkmi
 4 I   |          vypovedajú a vyháňajú ho z vlastnej vlasti jeho. Ja
 5 I   |    obyvateľstva; Matiáš bol jeden z predných hrdinov veku svojho
 6 I   |       Uhorská krajina zvonka, tak z druhej strany zatemňovala
 7 I   |            majetok, vyháňajúc ich z vlastného príbytku a k tomu
 8 I   |            mne tá krásna Talianka z umu neschádza; a ona? Ona
 9 I   |          láske, a tak ako s týmto z cesty! A čo zas Matiáš s
10 I   |      neobmedzene prevodzuje. Teda z cesty i s kráľom! My najviac
11 I   |     kráľom! My najviac ukoristíme z rozorvaného už krem toho
12 I   |    obraňovaní sklal Dobeš jedného z nich ťažkou ranou, čo uvidiac
13 I   |          Bozkovci Bakača, jedného z najhlavnejších nepriateľov
14 II  |       nežnosti svojej. Vídalo ono z výšky svojej osamotenej
15 II  |      dieťa svoje za ženu šuhajovi z rodu nízkeho. Prichádza
16 II  |    príchode jeho.~Kráľovná strhla z hlavy svojej pásku, ktorou
17 II  |           predsa tak dôstojne, že z postavy jeho nielen hebkosť
18 II  |          chvíľu túto, nikto o nej z úst mojich slova neuslyší.
19 II  |         ho dobrého mena a urobiac z neho naostatok malichernú
20 II  |  rozvlasenú hlavu, dívala sa dlho z okna do sveta, nevediac
21 III |          akú úlohu má jeden každý z nás prevziať.“~„Nechcem
22 III |        tvár a búrka akási žiarila z tváre, blýskala z posunkov
23 III |         žiarila z tváre, blýskala z posunkov Matiášových.~„Koniec
24 III |      rozhnevaný. Všetci sa začali z miest hýbať, keď sa ale
25 III |        pán môj! Závisť a nenávisť z neho hovorí, ale nebuď nespravodlivý
26 III |        ale očakávam od neho vývod z jeho nepravých rečí.“~Tým
27 III |     Bátory.~Posledný radca vyšiel z radnej paloty a kráľovský
28 IV  |       Ohnivé gule a strely pršali z násypov do tábora Matiášovho.
29 IV  |          utekať od Matiáša. Už sa z táborov Matiášových len
30 IV  |          tu strieľa, keď medzitým z hradieb viedenských prúd
31 IV  |           sa už osmelili aj výpad z hradieb urobiť a veľkú škodu
32 IV  |       ľsti vojenskej. Delá svoje, z ktorých striedali na ohrady
33 IV  |         Boh vás podmaní a vytvorí z chrámu víťazstiev budúcich,
34 V   |           tvár jeho uzrieť mohli; z okien a balkónov mu kývali
35 V   |          Vojaci Čierneho pluku sa z toho tiež radovali, ale
36 VI  |         sa ako Dunaj, keď vystúpi z pobrežia svojho. V prostriedku
37 VI  |        všetkých miestností, radil z dostatočných príčin, aby
38 VI  |          odnikiaľ privezená, ľudu z okolia v hradbách mnoho,
39 VI  |         pozdejšie celú záležitosť z prísnejšieho stanoviska.
40 VI  |         reči, ale tu vstúpi posol z Uhier smutné zprávy prinášajúci,
41 VI  |  cisárskou i stane sa strediskom, z ktorého sa ohrozovať budú
42 VI  |      hrozia. Počuj teda, kráľ môj z úst vždy verného poddaného
43 VI  |         Jaroslav Bozkovec. On dal z Čiech a Moravy obľahnutým
44 VII |       priviedli.~Objavili sa vtom z jednej strany dvaja vojaci,
45 VII |       jednej strany dvaja vojaci, z druhej Jaroslav i s Dobešom.
46 VII |      nazývaš, obvinený si u kráľa z dvojej zrady: najprv, žes’
47 VII |         ukázal hovoriac, že jeden z nich videl vozy, sprievodným
48 VII |           ale že strelil na kráľa z návodu Jaroslava. Tu upäli
49 VII |           nechcete, prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť.“~
50 VII |       Dobeš ako skamenený, meč mu z ruky vypadol, ruky zakryli
51 VII |     kŕčovite zhŕždené líca a dutý z najhlbšej útroby sa vinúci
52 VII |           a uteká von ako šialený z radnej paloty.~Čím ale väčšmi
53 VII |          či sa priznávaš k činom, z ktorých si obvinený?“ opýtal
54 VII |        zakýval zas rukou a kati i z jedného i z druhého konca
55 VII |        rukou a kati i z jedného i z druhého konca potiahli,
56 VII |            odvracajú sa, až jeden z nich zavolá: „Priznajte
57 VII |    slovíčko „priznávam“ sa vymklo z úst zmyslov už pozbaveného
58 VIII|           sa doňho žiara slnečná. Z mokrých stien padá potuchnutá
59 VIII| popravisku, už cíti dušu slobodne z tela vyprostenú a pravdu
60 VIII|        ste sa priznali k skutkom, z ktorých ste obžalovaný a
61 VIII|       ostatok života môjho nielen z chrámu slávy a šťastia,
62 IX  |          ale len skrz tieto akoby z druhej, tretej ruky podáva
63 IX  |            Rozličné povesti sa už z úst prednášali, lebo čo
64 IX  |     vytiahol, prúd krvi vystrekol z poraneného miesta, už po
65 IX  |          uhliadnuc viesť bratanca z mesta, pochopil, čo to má
66 IX  |       Matiáša, oči jeho vystúpili z jamôk i stĺpkom stoja a
67 X   |          takým spôsobom nevinný i z ohradu žalôb mojich nepriateľov -
68 X   |           prenikavým, že by každý z toho spozorovať mohol, čo
69 X   |          ľúbila Jaroslava vrúcne, z celej duše, ako iného nikdy
70 X   |      okamihoch.~Muž to ale docela z druhej stránky berie; a
71 X   |           hotový!“~„Už od rána tu z Viedne poslancovia čakajú,“
72 X   |           krokov od kráľa a jeden z nich držaný, čiernou pečaťou
73 X   |       podivením, až konečne jeden z nich starší prehovorí: „
74 XI  |        pravicou mojou!“ I vytrhol z pošvy svoj ohromný meč.~
75 XI  |          od smrti Jaroslavovej ho z očú nespúšťal, ozve sa prenikavo: „
76 XI  |       vykonal.“~„Áno! Spovedaj ho z hriechov, nešlachetníka
77 XI  |       slabé decko; meč mu vypadol z ruky i zarinčal na podlahe,
78 XI  |         nemôžeš, bos’ vyrval dušu z tela môjho a umoriac dušu,
79 Vysv|      Bozkovci. Povídka historická z časů Matiášových. Prvý raz
80 Vysv|           kráľa Mateja Hunyadiho. Z Moravanov sa regrutovala
81 Vysv|  moravského šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, „najvyššieho hajtmana“
82 Vysv|       Mateja Korvína. Vytvoril ho z českých žoldnierov pod zámienkou
83 Vysv|         svätého Štefana. Bohuslav z Lobkovíc, slávny a svojho
84 Vysv|          reči, ktorú my tu vyňatú z Vinařického výborného spisu -
85 Vysv|          Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic věk a spisy vybrané,