Cap.

 1 I   |         dunajskej zhliada, či ona je krajšia, či ona je nežnejšia;
 2 I   |         či ona je krajšia, či ona je nežnejšia; a Dunaj nebráni
 3 I   |          pole.~V záhradách týchto je mnoho letníkov; teraz ale
 4 I   |          nešvárom hlas pozdvihne, je vykričaný za zradcu, šľakujú
 5 I   |          Odišiel Matiáš kráľ, tam je spravodlivosť!~Ešte pred
 6 I   |           brat môj, srdce kráľovo je nie zlé, ale zlé srdce majú
 7 I   |        netopiere obletujú; on nie je vinou biedy moravskej.“~„
 8 I   |       moravskej.“~„Áno, tvoj kráľ je dobrý,“ odpovedal Dobeš, ,.
 9 I   |      vlasteneckej! Ba čo viac, tu je ona istejšia ako na výslní
10 I   |           pokračoval ďalej. „Kráľ je nevďačný s celým svojím
11 I   |         samostatnosti a preto nám je nutno do času slobodu len
12 I   |      Jurom Veľkým, myslíš, že nie je vstave to isté urobiť i
13 I   |            Neznáš ty, aká vrtkavá je priazeň Matiášova! My uňho
14 I   |        zas Matiáš s nami robí, to je viac znášať nemožno; on
15 I   |          ozval: „Divno! Aká tmavá je tá noc, a predsa sa toľko
16 I   |       pusto, všade tmavo.“~„Dobrý je predsa kráľ náš,“ odvetil
17 II  |      vášní a náruživostí. Jej oko je plné ohňa, jej tvár síce
18 II  |        tridsaťročný, na tvári nie je patrný ani jeden znak dajakej
19 II  |        preriekla krásna Beatrix, „je vec, na ktorej sa zakladá
20 II  |      možno, ale čo vy žiadate, to je nemožnosť, bo ma starší
21 II  |           sa hlboko a odišiel.~Čo je následok sklamanej lásky?
22 II  |      následok sklamanej lásky? Čo je následok zničenej, už temer
23 II  |       sveta tohoto, obraziť.“~„To je práve žiadosť moja,“ rozhorlene
24 II  |         Ty si muž a úlohou tvojou je konať, abys’ cieľa dočiahol,
25 II  |          výšku kráľovskú, načo mi je moc, keď ani len sluhu toho
26 II  |         zas čakáš milosť moju? Tá je nie pre každého; rob, čo
27 II  |         sa mne bude páčiť.“~Divné je to srdce ženské! Koho chce
28 III |        Milí moji verní! Známo vám je, že chcem potrestať odbojnú
29 III |    premyslenú radu milujem. Ktorá je v tejto záležitosti mienka
30 III |           Veľký Alexander náš! Tu je jedine vôľa tvoja platná.
31 III |         pomoc nezašle. Pripravené je všetko, teraz nám iná otázka
32 IV  |        Viedenčania, že Matiáš nie je nepriateľ slabý, ľahko sa
33 IV  |    očakávaná pomoc prichádza a či je obrana mesta možná.~Slnce
34 IV  |      nepriateľa guľami. Za mestom je zas ticho; nevidno tam človeka,
35 IV  |       ostríha plátenné dvere.~„Čo je za príčina, kráľ zakázal
36 IV  |       miláčka, vydal katovi. Taká je povaha jeho. - Ale však
37 IV  |           trvala bitka a Jaroslav je prvý na baštách viedenských.
38 VI  |         kde sa zrodili. Ebersdorf je silne ohradený, v ňom zmužilá
39 VI  |           šiator.~Prudký rozhovor je medzi kráľom a vodcami jeho.
40 VI  |      medzi kráľom a vodcami jeho. Je teraz rada o dobývaní Ebersdorfa.
41 VI  |       dobývaní Ebersdorfa. Matiáš je obrazený a ako lev rozdráždený;
42 VI  |            možno chcel skúsiť, či je nie i bez pričinenia Čierneho
43 VI  | slávybažnej povahy treba? Zriedka je ktorý mocnár viacej na znamenitosť
44 VI  |    víťaznú hudbu túto, i ťažko mu je počúvať a pritom stáť pokojne.
45 VI  |     pritom stáť pokojne. Ale taká je raz vôľa kráľova, a prísna
46 VI  |      kráľova, a prísna poslušnosť je vojsku tomuto každodenným
47 VI  |         moji? Poraďte, moja myseľ je teraz zaoblačená ťažkými
48 VI  |    okamihnutí môže zvrátiť. A keď je raz hradba naštiepená, dá
49 VI  |         ebersdorfskú posádku; nie je to div - ja som to tiež
50 VI  |      dobývam neupotrebené, a toto je iste Čierny pluk, tak je
51 VI  |          je iste Čierny pluk, tak je Ebersdorf nie vstave návalu
52 VI  |            Ticho, páni, ticho, to je raz vo vojnách obyčajné,
53 VI  |         On teraz nevedel sám, kde je; Jaroslav a 1ós Uhorska
54 VI  |           a tak sme mlčali. Teraz je to ďalej nemožno, hoc známe,
55 VI  |   náklonnosť, tvoja k Jaroslavovi je nepremožiteľná, bo s mlčaním
56 VI  |          Ebersdorf dobyť nemohli, je príčina tvoj miláčik Jaroslav
57 VI  |          tu zostávali, znajúc, že je od neho samého i zbraňou
58 VI  |       Ebersdorfová, hovorí sa, že je verenicou jeho.“~Prudkému
59 VII |       jeho, keď už miera naplnená je, odovzdáva ho súdu vášmu.
60 VII |     obľahnutia. Druhý zločin jeho je, že nastrojil a preplatil
61 VII |        vám ale menej do osoby, bo je zločin vždy zločinom, či
62 VII |         tu, lebo tam spáchal - to je vôľa kráľova.“~Prv hovoriaci
63 VII |          bratanec jeho. Známa nám je už prostorekosť Dobešova,
64 VII |         dôrazne odpovedal: „Dobre je známe, že tys’ to, hanobník,
65 VII |         drahý, priznajte! Však čo je mukami vynútené, pravdou
66 VIII|         potuchnutá voda; povetrie je zdusené a pustá nemota tu
67 VIII|  nepreniká. Na prostriedku žalára je rozprestrená slama a na
68 VIII|          obrazných.~Zdá sa mu, že je už na popravisku, už cíti
69 VIII|         No pásmo natvorených snov je v zdaní jeho pretrhnuté
70 VIII|      Nakoniec prehovoril: „Nie mi je viac milosti kráľovskej
71 IX  |                 IX~Svitlo... Nebo je hustými oblakmi zasklepené,
72 IX  |           ale on dokazoval, že on je teraz kráľom, majúc v svoje
73 X   |        neskoro nebolo. - Jaroslav je nevinný vzhľadom mojej krivej
74 X   |         mojej krivej žaloby; a ak je takým spôsobom nevinný i
75 X   |         toho spozorovať mohol, čo je cit ženy, ženy, ktorá každé
76 X   |      svoju bytosť obetovať vstave je, aby ľúbený predmet ušiel
77 X   |        ušiel každej pohrome. Taká je žena milujúca. Jedno okamihnutie,
78 X   |         hlavy Jaroslavovej.~Nikdy je žena nie krajšou ako v podobných
79 X   |   Bozkovického.“~„A svedectvo, že je nevinne odpravený, drží
80 XI  | Jaroslavom víťazne bojovával, ale je spolu povďačný mešťanstvu