Cap.

 1 I   |           prebehlo dennú púť, už sa k horám schyľovať začalo.
 2 I   |         odmenu a prepravil sa nazad k Budínu. Na brehu zostali
 3 I   |            zbraň nosiť, ponáhľal sa k Budínu, aby zamenil za tichú
 4 I   |          ich z vlastného príbytku a k tomu ich vysmievajú, hovoriac
 5 I   |            že Morava ešte nedospela k samostatnosti a preto nám
 6 I   |            národov.“~Vtom prišli až k záhradám peštianskym. V
 7 I   |      zmiešané doletovalo už zďaleka k ušiam Bozkovcov.~V pozadí
 8 I   |           mi, že čím vyššie vyletíš k oblohe milosti kráľovskej,
 9 II  |            sa pritom sníva sklonilo k podlahe.~Medzitým sa vrátil
10 II  |         abys’ všetko možné podnikol k jeho znivočeniu. A to práve
11 II  |           to mám! Prostriedkov dosť k vyplneniu vôle vašej.“~„
12 II  |              keď ani len sluhu toho k sebe skloniť nemôžem?“ -
13 III |    nariadenia tvoje nás vždy vodili k sláve a víťazstvu, ráč nám
14 III |          hýbať, keď sa ale Jaroslav k reči hotovil, všetci zas
15 III |     postaviť ku boku bratanca môjho k Čiernemu pluku. - Ó, kráľ
16 III |             podľa vôle tvojej, chod k boku Dobešovmu, Bátorymu
17 IV  |             sa všetko to privážal o k násypom, kde toho najväčšia
18 IV  |           stálo toto mesto hotové a k dlhému i statnému boju pripravené,
19 IV  |             žeby v každom okamihotu k nápadu bolo hotové. Vojsko
20 IV  |         priplazili naši nepriatelia k trónu jeho - zvlášte posledná
21 IV  |           budínskom mnoho dopomohla k rozknísaniu dôvery kráľovskej
22 IV  |        napádať.~Slnce sa už klonilo k západu a boj sa obnovoval.
23 IV  |            hradby značne porúchané.~K ránu dňa 22. januára roku
24 IV  |        plukov uhorských a pritiahol k polnočnej strane mesta na
25 IV  |      Zhromaždil pluk svoj a hovoril k nemu: „Tu sme, Boh nám pomohol
26 IV  |           majetok svoj, utiekala sa k Jaroslavovi do časti mesta
27 V   |          dal rozkazy, aby sa vojsko k Ebersdorfu hotovilo.~V blesku
28 V   |    synáčikmi ponáhľali a tlačili sa k nemu, aby tvár jeho uzrieť
29 V   |           radoch hránami mestský mi k Ebersdorfu.~Čierny pluk
30 VI  |            spoľahlivý pluk tento až k najvyššej potrebe zachoval,
31 VI  |         príležitosť vodcom uhorským k vyznačeniu sa a utíšeniu
32 VI  |         viedenské ku svojmu osohu a k záhube Bozkovcov upotrebiť.
33 VI  |             jeho a veľkú náklonnosť k nemu, a tak nemohol pochopiť,
34 VI  |         výlevy náklonnosti mužských k ženám, bo ktože býval veselším
35 VI  |             v neobmedzenosti dôvery k nemu - a čím viacej ho obletovali
36 VI  |          jeho.~Ale poďme už bližšie k rade vojenskej. Bol tu tiež
37 VI  |          pocit pôsobilo. Chystal sa k reči, ale tu vstúpi posol
38 VI  |             sa vyberieme na Turkov. K odôvodneniu rady svojej
39 VI  |            skrútil sa bez ublíženia k nohám Matiášovým. Za pár
40 VI  |            tým h1avy, ale sa radšej k skorému pochodu nazad do
41 VI  |            pokývnúc rukou, dal znak k vzdialeniu sa vodcov. Všetci
42 VI  |          ešte nebol taký nespôsobný k bystrosti umu a odhodlanosti.
43 VI  |             Bakača i prudkým krokom k nemu sa blížiac, krátkym
44 VI  |            osobná náklonnosť, tvoja k Jaroslavovi je nepremožiteľná,
45 VI  |            kráľ rozkazy, aby všetko k odchodu pripravené bolo,
46 VII |     bratanca svojho.~Bátory hovoril k usadlému Jaroslavovi: „Muž,
47 VII |         posadil sa Dobeš s hrdosťou k bratancovi svojmu.~Ako potom
48 VII |       predstúpi vojak i obrátiac sa k Jaroslavovi, preriekne: „
49 VII |          vážnosť prísahy; ja sa ale k činom tým nikdy nepriznám,
50 VII |        pokračuje: „Keď po dobrom sa k vine priznať nechcete, prinútený
51 VII |            svojho.“ Potom sa obráti k Viedenčanom i opýta sa: „
52 VII |           Bozkovec, či sa priznávaš k činom, z ktorých si obvinený?“
53 VIII|             zastaň, žalárnik! Ja sa k činom mnou nikdy neobmýšľaným
54 VIII|          nútiť chcú, aby sa priznal k zločinom - ktoré Bátory
55 VIII|       nehnul. Len jazdec ide prosto k žalárnikovi a teraz vstupuje
56 VIII|             len aby ste sa priznali k skutkom, z ktorých ste obžalovaný
57 IX  |      starších mesta Viedne privoliť k smrti Bozkovcovej. Títo
58 IX  |           Bátoryho sa prinútiť dali k podpísaniu výroku smrti.~
59 IX  |           súknom obtiahnuté miesto. K tomuto miestu hrnul sa s
60 X   |         opovrhnutie osoby svojej až k smrti pomstou prenasleduje,
61 X   |           tvoja dojala a láska moja k tebe vzbúrila - ale cnosť
62 X   |       šlárom sa zahalila a obrátila k oknu, akoby sa výsluchu
63 X   |           vaša milosť v ruke,“ dodá k tomu mladší.~Kráľ sa teraz
64 X   |      Uchytiac potom list - hodil ho k nohám kráľovniným i vyvolal: „
65 X   |             vlastnými vymyť, hoc sa k nej i nesklonil, hoc ňou
66 XI  | dobrodincovi svojmu. Bátory odišiel k vojsku uhorskému, Dobeš
67 XI  |            bratanca svojho, utiekol k cisárovi, ktorý strašného
68 XI  |       oddáva sa myšlienkam.~Prišiel k Viedni, ale ani slovom jej
69 XI  |            Dobeš.~Priznal sa Bátory k hrozným skutkom svojim,
70 Vysv|     tureckému nebezpečenstvu. Cestu k moháčskej porážke nastúpili