Cap.

 1 I   |           Už zmizlo a Dunaj plynie ako predtým ticho, pokojne,
 2 I   |         zem pokryla svojim plášťom ako milujúci otec svoje dietky,
 3 I   |             pekná, čistá, rumenná, ako panna prvý raz milenca svojho
 4 I   |            myslieval mnoho a dlho, ako by sa zlému tomuto pomôcť
 5 I   |      závistníci naši, čo trón jeho ako netopiere obletujú; on nie
 6 I   |           viac, tu je ona istejšia ako na výslní priazne kráľovskej!“~
 7 I   |        teraz na to pozerať musíme, ako jeho úradníci nešetria ani
 8 I   |      zrkadle tomto, chtiac vidieť, ako to v Uhrách za časov Jiskrových
 9 I   |      mierny Jaroslav: „Cítim rovne ako ty, ale vidím, že Morava
10 I   |           ešte väčší žiaľ a smútok ako tu uhliadne.~Medzitým sa
11 I   |            smutne prehodil Dobeš, „ako tá hviezda nebeská a bohzná,
12 I   |     podlízač stojí u kráľovnej tak ako u kráľa v láske, a tak ako
13 I   |         ako u kráľa v láske, a tak ako s týmto z cesty! A čo zas
14 I   |          nemožno; on nič viac, len ako my zeman, naše práva zemianske
15 II  | objímajúcich, milujúcich sa, vidí, ako sa jedno ku druhému skláňa,
16 II  |           jedno ku druhému skláňa, ako ho bozkáva, ako jedno druhým
17 II  |            skláňa, ako ho bozkáva, ako jedno druhým krásu svoju
18 II  |            Dorastalo, rozvíjalo sa ako ruža v plnosti krásy a nežnosti
19 II  |            by mohlo hlávku skloniť ako každé druhé obyčajné dievča,
20 II  |    zanedbaná žena právo hľadať si, ako jej muž, iné známosti?“~„
21 II  |        vyriekla.~Vyskočil Jaroslav ako splašený jeleň a hovoril
22 II  |   obdržanej milosti? U ľudi aspoň, ako bola dcéra talianskeho,
23 II  |      nevediac ani, čo sa jej robí; ako jej predtým krv udrela do
24 II  |          udrela do pŕs i do tvári, ako jej oko zahorelo, tak by
25 II  |      znivočeniu. A to práve ty, bo ako on mňa, paniu svoju obrazil
26 II  |      pohanil, tak ty máš práve tak ako každý rodený Uhor príčinu
27 III |       svojej dlho času Matiáš, ale ako obyčajne okamžite stiahol
28 IV  |          sú delá, ktorých pažeráky ako priepasti záhuby hrozili
29 IV  |            ním sa valí Čierny pluk ako roj včiel a za chvíľu opanuje
30 IV  |           a vraždou!“~Slová tieto, ako rozkaz vodcu, oznámili podriadení
31 V   |           a iných miest rakúskych, ako aj šľachta krajiny.~Matiáš
32 VI  |            pozerá na okolné dediny ako matka na dietky svoje a
33 VI  |       dietky svoje a tieto zas naň ako na matku zrak svoj upierajú,
34 VI  |            vojsko jeho rozľahlo sa ako Dunaj, keď vystúpi z pobrežia
35 VI  |   Ebersdorfa. Matiáš je obrazený a ako lev rozdráždený; zachcelo
36 VI  |         znamenitosť svoju revnivý, ako taký, čo neočakávane najvyššiu
37 VI  |          znamenite, a to práve tak ako porážať nepriateľa na poli
38 VI  |      vstave návalu nášmu odolať, a ako každé dieťa za svojím rodičom
39 VI  |          zbehla, srdce začalo tĺcť ako nikdy predtým. On teraz
40 VI  |          Jaroslav a 1ós Uhorska sa ako svetlo striel hromov s tmavou
41 VI  |           krátkym dychom vypovie: „Ako sa opovážiš tu ostať, keď
42 VI  |         znáš dokázať reči svoje?“~„Ako môžeš myslieť, pán môj,“
43 VI  |          znám, že dušou tvojou tak ako našimi buráca. Viacej ľudí,
44 VII |            čiernych bojovníkov, čo ako duby stáli a teraz za vodcami
45 VII |     pohľadom tohoto zastali stráže ako začarované a neopovážili
46 VII |       Budem i ja očakávať s tebou, ako vypadne súd.“ I posadil
47 VII |      hrdosťou k bratancovi svojmu.~Ako potom Bátory na dvoch privedených
48 VII |      poctivosti nemajúcim oplanom, ako výpovedi človeka, čo vždy
49 VII |            trasavým hrozným hlasom ako lev zúrivý: „Nie, nie! Nemáš
50 VII |       bojovníka; zostal teda Dobeš ako skamenený, meč mu z ruky
51 VII |            na Bátoryho a uteká von ako šialený z radnej paloty.~
52 VII |         Korutanska, vyslovujem tu, ako plnomocník a námestník jeho,
53 VIII|     uhliada neskaleným okom. Čuje, ako svedomím znepokojený a prenasledovaný
54 IX  |         strhol zo steny meč svoj a ako rozdráždená levica nad vytrhnutým
55 IX  |        krvi. Dobeš škrípe zubami a ako zbesnený kľaje Bátoryho,
56 IX  |         sto ráz horšie trápiť budú ako mňa ich zločiny alebo teba
57 IX  |        potom uchytiac, tak horúce, ako mohol, a stisnúc ruku Dobešovu,
58 X   |      Bozkovca bola teda pravdivá?! Ako? Bože! Ty slzíš a si zapálená?! -
59 X   |           Zvinila som, trestaj ma, ako sa ti páči, ale - ponáhľal,
60 X   |    Jaroslava vrúcne, z celej duše, ako iného nikdy na svete. I
61 X   |          Nikdy je žena nie krajšou ako v podobných okamihoch.~Muž
62 X   |      skutku na Jaroslavovi takého, ako Alexander na Kleitovi, zakalil
63 XI  |       jedlo, o pokoj nestojí, zúri ako lev, hrozí rukou, škrípe
64 XI  |          hrozným skutkom svojim, a ako to Dobeš čuje, tak mu zlosť,
65 XI  |            podlahe, on ale zbledol ako stena, ramená mu opadli,
66 Vysv|     univerzitu v Bratislave, známu ako Accademia Istropolitana.