Cap.

 1 I   |          sme bezpeční, drahý môj Jaroslav, v našich nám vlastných
 2 I   |  bratancov bolo veľmi rozdielne: Jaroslav stál v priazni u kráľa Matiáša,
 3 I   |         a hodnosti vysoké, ktoré Jaroslav Bozkovec zastával.~A práve
 4 I   |     práve preto myslel Dobeš, že Jaroslav bude môcť najviac u kráľa
 5 I   |  Dobešovej reči nastavšej, počal Jaroslav hovoriť: „Ver mi, brat môj,
 6 I   |    kancelárom, kormidelníkom. Ó, Jaroslav, nedaj sa mámiť týmito lesklými
 7 I   |      hovoril Dobeš slová tieto a Jaroslav sa podivil nad touto rečou
 8 I   |     zmýšľaš.“ Odpovedal nakrátko Jaroslav.~Dobeš ale pokračoval ďalej. „
 9 I   |      nehovor také reči!“ odvetil Jaroslav. „Ty si vášnivý.“~„Áno,
10 I   |        reč túto odpovedal mierny Jaroslav: „Cítim rovne ako ty, ale
11 I   |       tebou, tvorom vlastným? Ó, Jaroslav! Neznáš ty, aká vrtkavá
12 I   |         kráľ náš,“ odvetil ticho Jaroslav, „nechce on, aby kto ľud
13 II  |      priodená.~Hlboko sa uklonil Jaroslav a zastal pred kráľovnou
14 II  |         mužskosti vyčítať možno.~Jaroslav bol muž asi tridsaťročný,
15 II  |    kráľovnej svojej,“ prehodila.~Jaroslav sa darmo zdráhal i sedel
16 II  |        milostivá pani,“ prerečie Jaroslav, „a odpustite, že som hneď
17 II  |  kráľovná, „teda, čo sa vám zdá, Jaroslav! Bolo dievča mladé, plné
18 II  |  milostivá pani,“ odvetí pokorne Jaroslav.~Beatrix uprela vtom zraky
19 II  |    ženatý?“~„Nie som,“ odpovedal Jaroslav, „neženil som sa, aby som
20 II  |      náruživo vyriekla.~Vyskočil Jaroslav ako splašený jeleň a hovoril
21 III |    Slávny kráľ náš!“ prevzal reč Jaroslav Bozkovický, „ak má rada
22 III |         na odbojnú Viedeň.“~Znal Jaroslav živo prednášať. Matiáš sa
23 III |          miest hýbať, keď sa ale Jaroslav k reči hotovil, všetci zas
24 III |          odišiel do svojej izby, Jaroslav ale vyvolal: „Teraz ťa i
25 IV  |    vetrom zahráva. V šiatri sedí Jaroslav a Dobeš, udatní to Bozkovci.
26 IV  |    dnešnej bitke podiel brať. Ó, Jaroslav môj - na nás sa len teraz
27 IV  |      štajerských a korutanských.~Jaroslav i Dobeš vyskočia zo šiatra
28 IV  |      stál v radoch.~Dobeš pravé, Jaroslav vedie ľavé krídlo Čierneho
29 IV  |        Nastala skorá zimná noc a Jaroslav s Dobešom užili ľsti vojenskej.
30 IV  |         Za hodinu trvala bitka a Jaroslav je prvý na baštách viedenských.
31 V   |         s kráľom prešli pokojne; Jaroslav tiahol s Čiernym plukom
32 VI  |         dobývanie hneď započalo.~Jaroslav, vyskúmajúc položenie hradu
33 VI  |          i tu zamračovať začala.~Jaroslav poznal príčinu nepokoja
34 VI  |   vlastnej predtuche. Znal dobre Jaroslav dobrotu srdca jeho a veľkú
35 VI  |      rade vojenskej. Bol tu tiež Jaroslav prítomný a umienil si nedôveru
36 VI  |         náš najvyšší,“ tak začal Jaroslav hovoriť, „nebuď preto zlej
37 VI  |         Ešte i teraz radíte, pán Jaroslav, aby sme čas marili s dobývaním
38 VI  |        odpovedal pokojnou mysľou Jaroslav, „za dvadsaťštyri hodín
39 VI  |       teraz nevedel sám, kde je; Jaroslav a 1ós Uhorska sa ako svetlo
40 VI  |          je príčina tvoj miláčik Jaroslav Bozkovec. On dal z Čiech
41 VI  |        vám verím, len nie, že by Jaroslav ruku pozdvihol na pána svojho!“ -
42 VII |          pred súd váš predvedený Jaroslav Bozkovický, muž, ktorého
43 VII |    strany dvaja vojaci, z druhej Jaroslav i s Dobešom. Tento posledný,
44 VII |         usiloval kráľa usmrtiť.“~Jaroslav s podivením počúval príčiny
45 VII |         sa ruku naňho položiť. - Jaroslav povie: „Uspokoj sa, brat
46 VII |      posmešne vyriekol: „No, pán Jaroslav, či máte ešte vôľu ďalej
47 VII |          kat, čo chceš,“ odpovie Jaroslav s takým opovržením, že zo
48 VII |      netráp ma,“ pokračuje ďalej Jaroslav, „svojimi otázkami, bo ti
49 VIII|      slame odpočíva sem uvrhnutý Jaroslav. Telo jeho, v mučiarni hrozne
50 VIII|       nepotrebujem.“~Takto volal Jaroslav, tvár svoju do stuchnutej
51 VIII|   tichosť hrobovú nepremohol ani Jaroslav. Premýšľal on, nie síce
52 IX  |      Dnes teda mal byť odpravený Jaroslav Bozkovický. Celá Viedeň
53 IX  |          ľudstva, kadiaľ mal byť Jaroslav zo žalára vedený. Nie obyčajná
54 IX  |       ale vojska viedenského bol Jaroslav v nádhernom rúchu vedený.~
55 IX  | vzbúrenie urobil, ale mienka, že Jaroslav obsiahne milosť na popravisku,
56 IX  |    rozjatrenosť jeho na uzde; už Jaroslav vystúpil na popravisko a
57 IX  |    volajú: „Pomsta, pomsta!“~Ale Jaroslav vždy tichý, rozumný, dobrý,
58 X   |        len aby neskoro nebolo. - Jaroslav je nevinný vzhľadom mojej
59 X   | zlorečená žena, ty! - Vidím - ó, Jaroslav môj, vidím, aké ti strojili
60 X   |         a na čí rozkaz odpravený Jaroslav?“~Také dával otázky kráľ -
61 X   |          1490 vo Viedni dokonal. Jaroslav bol roku 1485 odpravený.~
62 Vysv|             Bozkovický - Dobeš a Jaroslav Bozkovickí (Bozkovci), príslušníci
63 Vysv|        ze slavných zde Bozkovicu Jaroslav.~Na sněmu věhlasný řečník,