Cap.
1 I | ľudské so skončeným dňom do hrobu večnosti zahrabané.~
2 I | čierni mužovia hodne ďaleko do záhrad peštianskych, len
3 I | hniezda, ale zamotajúc sa do vojen zahraničných, nemal
4 I | bo tie isté úhony boli do nej prenesené úradníkmi
5 I | samostatnosti a preto nám je nutno do času slobodu len dobrotou
6 I | ale ich zaviedol rozhovor do takého rozčúlenia, že Bozkovci
7 II | srdce jeho i prosí, aby i on do kraja blaženosti, medzi
8 II | Dobre, dobre,“ vpadla mu do reči kráľovná, „teda, čo
9 II | ako jej predtým krv udrela do pŕs i do tvári, ako jej
10 II | predtým krv udrela do pŕs i do tvári, ako jej oko zahorelo,
11 II | Beatrix mu vtom skočila do reči: „Nič odprosiť, rozmyslela
12 II | odpoveď, „a ja sa vyšiniem do neba, káž, a ja stúpim do
13 II | do neba, káž, a ja stúpim do pekla. Kážte - všetko vám
14 II | vašej.“~„Maj si, čo maj! Mňa do toho nič. Ty si muž a úlohou
15 II | ruku na plece i zabodnúc do tváre jeho silný zrak oka
16 II | hlavu, dívala sa dlho z okna do sveta, nevediac sama, čo
17 III | Matiášových.~„Koniec rade - Bátory do žalára - Bozkovec na čelo
18 III | a celý rozmrzený odišiel do svojej izby, Jaroslav ale
19 IV | a tu zo západnej strany do mesta prúdiť začalo mnoho
20 IV | štrngotu zbrane, ďaleko do hôr uletel.~I minul sa deň
21 IV | strely pršali z násypov do tábora Matiášovho. Slnce
22 IV | silné bubnovanie; vbehne do šiatra vojak a oznamuje
23 IV | s malými prestávkami až do rána. Čierny pluk mnoho
24 IV | utiekala sa k Jaroslavovi do časti mesta poludňajšej,
25 VI | otcovské bydlá, utiekli do pevnosti i nemyslia viac
26 VI | deň vodcov svojich na radu do šiatra svojho.~Namrzený
27 VI | vnikli nepriatelia jeho do srdca milostivého mu panovníka.~
28 VI | prinášajúci, že Turek vtrhol do Uhier a tam nemilosrdne
29 VI | učený pánko! - Tam ide Turek do vlasti; ty chceš, aby Budín
30 VI | k skorému pochodu nazad do Uhier chystajte.“ A pokývnúc
31 VI | mu rozpálila, celá krv sa do nej zbehla, srdce začalo
32 VI | vidno, že mu krv udrela do tvári, i zavolal: „Ale verím
33 VII | preplatil vojakov, aby strelili do šiatra kráľovho za času
34 VII | nezáleží, tým vám ale menej do osoby, bo je zločin vždy
35 VII | listom Jaroslavovým opatrené, do Ebersdorfu tiahnuť, druhý
36 VII | drábi odviedli Jaroslava do bočnej komory, obsadiac
37 VII | začne si cestu kliesniť do susednej komory, raniac
38 VII | kolečiek celé telo jeho sa do dĺžky naťahovalo.~„Povedz,
39 VIII| duša ale zabrala sa ďaleko do krajín snov a preludov obrazných.~
40 VIII| volal Jaroslav, tvár svoju do stuchnutej slamy hlbšie
41 VIII| žalárnikovi a teraz vstupuje do temnice Jaroslavovej.~„Milosť
42 VIII| zošliapol ma bez ľútosti tu do hnusnej tejto temnice. Vydal
43 VIII| vypovedal a obrátiac sa zaryl do slamy hlavu svoju. Poslovi
44 IX | strán, akoby na jedno slovo, do kata kamenie, a to práve
45 IX | bez slzy uberá sa s ním do mesta, v najbližšom dome
46 IX | hrnie sa v divom dave nazad do mesta, ale tým práve zapríčiní,
47 IX | milostnými perami ubieha do krajov, kde niet smútku,
48 X | X~Skoro prišla zpráva do Budína o usmrtení Jaroslava
49 X | naň upadlo - zaryl tvár do dlani a stál dlho bez pohnutia,
50 X | komorník. „Hneď má byť posol do Viedne hotový!“~„Už od rána
51 X | zabolestila, utiahla sa do samoty, a čo tu robievala,
52 XI | jeho. Ale potom vtrhnúc do Moravy, ktorú tiež Matiáš
53 XI | Matiáš držal, a upadnúc do šialenej zúrivosti, hubil
54 XI | ťa ruka božská priviedla do rúk mojich, tras sa pred
55 Vysv| sťali. Dobeš prešiel potom do služieb cisára Fridricha
56 Vysv| Matej r. 1485 svoje sídlo do Viedne.~- Poděbrad -
57 Vysv| dala Juraja Poděbradského do kliatby. Českú korunu ponúkal
58 Vysv| Turkom organizovali výboje do susedných feudálnych štátov.~-
59 Vysv| ktorým sa Matej Korvín dostal do sporu a po jeho porážke
60 Vysv| uložené pod mramorový pamätník do chrámu svätého Štefana.
|