Cap.
1 I | súd držal nad velikášmi, čo iným slabším krivdu robili,
2 I | srdce majú závistníci naši, čo trón jeho ako netopiere
3 I | postati čiste vlasteneckej! Ba čo viac, tu je ona istejšia
4 I | dobrého kráľa požadovať.“~„Čo dobrotou vykonáš u ľstivého
5 I | slovo dá, a zajtra ho zruší. Čo urobil tento tvoj ľstivý
6 I | tak ako s týmto z cesty! A čo zas Matiáš s nami robí,
7 I | jedného z nich ťažkou ranou, čo uvidiac druhý, dal sa na
8 I | aby všade všetko videl, čo ľudia v mene jeho páchajú.“~„
9 I | ak ťa nepriatelia tvoji, čo ti milosť kráľovskú závidia,
10 II | Medzitým sa vrátil sluha, čo ho vyslala pre Bozkovca,
11 II | hotový obetovať a všetko, čo som vstave, urobiť.“~„Dobre,
12 II | do reči kráľovná, „teda, čo sa vám zdá, Jaroslav! Bolo
13 II | známosti, zanedbáva ženu svoju. Čo sa vám teda zdá, či má zanedbaná
14 II | všetko som vstave urobiť, čo možno, ale čo vy žiadate,
15 II | vstave urobiť, čo možno, ale čo vy žiadate, to je nemožnosť,
16 II | nemohol, keby som mu to, čo len jemu samému prislúcha,
17 II | Poklonil sa hlboko a odišiel.~Čo je následok sklamanej lásky?
18 II | následok sklamanej lásky? Čo je následok zničenej, už
19 II | rozpakoch, nevediac ani, čo sa jej robí; ako jej predtým
20 II | vyplneniu vôle vašej.“~„Maj si, čo maj! Mňa do toho nič. Ty
21 II | do sveta, nevediac sama, čo sa v prsiach jej búri, i
22 II | je nie pre každého; rob, čo sa ti páči - a ja ťa odmením
23 III | rozkazujem vám hovoriť, čo kto má proti tomuto môjmu
24 IV | ostríha plátenné dvere.~„Čo je za príčina, kráľ zakázal
25 IV | šturmoval stranu mesta, čo posledný mocnejší odpor
26 V | poskytovali nové divadlo. Tí, čo boli na zemi, hrnuli sa
27 VI | Matiášovu zatôniť sa usiloval. A čo bolo viacej mocnárovi prudkej,
28 VI | svoju revnivý, ako taký, čo neočakávane najvyššiu moc
29 VI | až naostatok preriekne: „Čo máme robiť, páni moji? Poraďte,
30 VI | milostivého mu panovníka.~Ach, čo nemôže sklamaná láska urobiť?
31 VI | Jaroslava nebolo možné, čo by on iste za mladi nebol
32 VI | so zemou zrovnaný“~Prvé, čo podozrelému kráľovi na um
33 VI | meno a slávu jeho zatôniť, čo jemu, výtečnosti svojej
34 VI | Bátory nie; on jej bol čo viac rád, bo mu práve vhod
35 VI | Pritomní skameneli nevediac, čo sa im robí, len jeden, Matiáš
36 VI | hranice kedy prekročil, čo delia poddaného od panovníka
37 VII | milovaných čiernych bojovníkov, čo ako duby stáli a teraz za
38 VII | usadlému Jaroslavovi: „Muž, čo sa Jaroslavom Bozkovickým
39 VII | činom tým nikdy nepriznám, a čo by ste i tisíc podobných
40 VII | nasledovali, títo ale znajúc, čo nastáva, krútili poľakaní
41 VII | oplanom, ako výpovedi človeka, čo vždy býval pýchou kráľovou.“~
42 VII | pohŕdavosťou Bátory.~„Rob, ty kat, čo chceš,“ odpovie Jaroslav
43 VII | môj drahý, priznajte! Však čo je mukami vynútené, pravdou
44 VIII| Premýšľal on, nie síce čo má odpovedať, ale či toto
45 IX | predsa našli sa niektorí, čo tu zlatom, tam hrozbami
46 IX | už z úst prednášali, lebo čo si človek žiada, to i rád
47 IX | spojený s predky svojimi. Čo začneš ale ty, biedny, svedomím
48 IX | bratanca z mesta, pochopil, čo to má značiť, i strhol zo
49 IX | vzbudí v ich duši city, čo ich sto ráz horšie trápiť
50 X | z toho spozorovať mohol, čo je cit ženy, ženy, ktorá
51 X | oči svoje na jedno miesto, čo bývalo vždy znakom hlbokého
52 X | hlbokého zamyslenia jeho.~„Čo mi nového donášate, moji
53 X | vojaci vrchnosťou viedenskou, čo krivo prisahali? A Jaroslavova
54 X | Jaroslavovej!“ a odišiel.~Čo hovoriť o biednej žene so
55 X | zlomeným srdcom? O žene, čo milovala muža, neobsiahla
56 X | utiahla sa do samoty, a čo tu robievala, nikto nevidí,
57 XI | Ale kňaz, starý Pavol, čo vychovancovi svojmu vždy
58 Vysv| pápež Matejovi Korvínovi, čo zapríčinilo niekoľkoročné
|