Cap.

 1 I   |           Uhorská krajina zvonka, tak z druhej strany zatemňovala
 2 I   |       príhodnejší čas má odložiť.~Tak sa obrátili a šli brehom
 3 I   |      svojím nad tmavistou zemou. „Tak zhynula sláva naša,“ smutne
 4 I   |        podlízač stojí u kráľovnej tak ako u kráľa v láske, a tak
 5 I   |        tak ako u kráľa v láske, a tak ako s týmto z cesty! A čo
 6 I   |         musí byť mojou ženou. Áno tak, lebo ináčej ani žiť nechcem.“~
 7 I   |       tisíc hviezd ligotá! - Áno, tak práve sme my, panuje nad
 8 II  |     kráľovnou pokorne, ale predsa tak dôstojne, že z postavy jeho
 9 II  |      tvári, ako jej oko zahorelo, tak by si teraz zo žil jej nevydobyl
10 II  |   nevydobyl ani kvapôčky, oko jej tak zmŕtvelo, že bys’ zúfal
11 II  |          svoju obrazil a pohanil, tak ty máš práve tak ako každý
12 II  |         pohanil, tak ty máš práve tak ako každý rodený Uhor príčinu
13 III |     záležitosti mienka vaša?“~Len tak krátko hovorieval Matiáš
14 III |         Bozkovca, miláčka svojho, tak odhodlane hovoriaceho, a
15 III |       bola pre milosť kráľovu, im tak. často osvedčovanú, taká
16 IV  |     zriadiac už doma vojsko svoje tak, žeby v každom okamihotu
17 IV  |          minuli žiadaného účinku.~Tak sa bojovalo s malými prestávkami
18 VI  |          dňa na deň umenšujúceho; tak by pevnosť, za krátky čas
19 VI  |        prach a v ničotu klonia. A tak hoc Matiáš i rád, vrúcne
20 VI  |     tomuto každodenným chlebom, a tak i teraz len počúva daromný
21 VI  |      nedržal pre seba nemožným, a tak i víťazstvo bez Čierneho
22 VI  |        veľkú náklonnosť k nemu, a tak nemohol pochopiť, akými
23 VI  |      Matiáš znamenite, a to práve tak ako porážať nepriateľa na
24 VI  |          to vlastná žena zverila, tak predsa muselo byť dačo na
25 VI  |           dá sa snadnejšie búrať; tak i Matiáš, hoc spočiatku
26 VI  |       kráľ a vodca náš najvyšší,“ tak začal Jaroslav hovoriť, „
27 VI  |         toto je iste Čierny pluk, tak je Ebersdorf nie vstave
28 VI  |           za svojím rodičom túži, tak túži Čierny pluk vyvinúť
29 VI  |          sme ale teraz odstúpili, tak sa posádka zmôže za krátky
30 VI  |        Viedeň, a Rakúsy i Viedeň, tak mozoľne dobyté - naším prenáhlením
31 VI  |          kde ste s Jiskrom dakedy tak bezohľadne hospodárili,
32 VI  |          prítomnosti svedkov, nie tak ale v domnelej osamotenosti.
33 VI  |       pravdepodobná reč Bátoryho.~Tak premýšľajúc dlhý čas a neklipkajúce
34 VI  |      nikdy o tom počuť nechcel, a tak sme mlčali. Teraz je to
35 VI  |         keď znám, že dušou tvojou tak ako našimi buráca. Viacej
36 VI  |       verím vám, a ak ma klamete, tak žiaden pod slncom nevymyslí
37 VII |        Bátory povzniesol hlavu, i tak začal: „Páni! Bude pred
38 VII |          držania tam rady, chtiac tak kráľa a pána nášho usmrtiť.“~
39 VII |          nám teda ani nesluší nad tak vysoko postavenými pány
40 VII |        Bátoryho so zarazením. Nie tak bratanec jeho. Známa nám
41 VII | Viedenčanom i opýta sa: „Kto káže tak hanebne nakladať s bratancom
42 VII |           nohy a na hrdlo kosílky tak pripravené, že po pritiahnutí
43 VIII|         Prečo ma teraz, keď sa mi tak pekne zdá, mordujú? Zastaň,
44 IX  |         ulapil a ním o zem trepol tak, že sotva kedy viacej prevodzoval
45 IX  |           neskoro predrať môžu. A tak on ležal celý zaliaty krvou,
46 IX  |            Brat môj radostný! Nie tak, nie tak! Odpusť im! S ostatným
47 IX  |        môj radostný! Nie tak, nie tak! Odpusť im! S ostatným vzdychom
48 IX  |       tvoja!“ - A potom uchytiac, tak horúce, ako mohol, a stisnúc
49 X   |    ponáhľaj!“~Hovorila to s citom tak prenikavým, že by každý
50 X   |           druhej stránky berie; a tak i Matiáš. On zmŕštil obočím
51 X   |          ju predčutie také trpké, tak nevýslovne bôľne, že nesmúc
52 XI  |          svoje pod moc vydal, aby tak tým skorej stratené zeme
53 XI  |           v rukách jeho.~Zasadnúc tak rozľútostnený Dobeš vo veľkej
54 XI  |      svojim, a ako to Dobeš čuje, tak mu zlosť, nenávisť, pomsta