Cap.
1 I | mladšiemu Jaroslavovi.~Vyšli si títo dvaja mladi mužovia
2 I | Zastavili sa obaja, hlboko si povzdychnúc.~Uhorská krajina
3 I | po-hodllm a slávou svojou! Bo si ty sám seba dlžen svojmu
4 I | odvetil Jaroslav. „Ty si vášnivý.“~„Áno, ja som vášnivý,“
5 I | na krok od pravdy; ale ty si dobrý, lebo necítiš biedu
6 II | sladkostiach podobných i vytvorila si jará jeho obrazotvornosť
7 II | Zavrela mrzuto okno, sadla si na skvostne vyšívanú stolicu
8 II | mladý, učený pán, sadnite si podľa kráľovnej svojej,“
9 II | zanedbaná žena právo hľadať si, ako jej muž, iné známosti?“~„
10 II | jej oko zahorelo, tak by si teraz zo žil jej nevydobyl
11 II | odprosiť, rozmyslela som si a slová tvoje som ocenila,
12 II | hovorí kráľovná. „Ale pomysli si, že sprostý vrah zabije
13 II | malichernú pletku, s ktorou si i ten najobyčajnejší človek
14 II | vyplneniu vôle vašej.“~„Maj si, čo maj! Mňa do toho nič.
15 II | maj! Mňa do toho nič. Ty si muž a úlohou tvojou je konať,
16 II | opovržlivo i podopierajúc si krásnymi rukami rozvlasenú
17 II | Koho chce zničiť, toho si žiada, za tým túži, a komu
18 III | ľahostajnou byť nemôže. Súd si konečný, pravda, podržím
19 III | veliteľstvo celého vojska si zostavujem sebe. Ostatní
20 III | neohraničená, kedykoľvek zbadal, že si ľudia zo samej závisti,
21 III | bo i ja sám sťažovanie si Bátoryho, ktoré oproti tebe
22 III | ja menujem Alexandrom, bo si sám seba premohol.“~„A ty
23 IV | ňom zástava Čierneho pluku si so zimným vetrom zahráva.
24 IV | Čierny pluk ale, zastanúc si na mŕtvolách svojich spolubojovníkov,
25 V | Ebersdorf ale chyboval, lebo si vdova Ebersdorfova, spoliehajúc
26 V | ľahostajne nemohúci niesť. Bol si on povedomý, že sa ho boja
27 VI | Jaroslav prítomný a umienil si nedôveru kráľovu zahanbiť.~„
28 VI | výstrel zaletieť. Nelámte si nad tým h1avy, ale sa radšej
29 VI | pokojne: „Kráľ môj, nikdy si neskúsil, že by som sa kedy
30 VII | Viedenčania hlavy zvesujú a tváre si pretierajú. Len Bátory povzniesol
31 VII | Bozkovický, muž, ktorého si kráľ a pán náš nanajvýš
32 VII | dakedy vážil a miloval, ktorý si ale spolu od dlhšieho času
33 VII | Bozkovickým nazývaš, obvinený si u kráľa z dvojej zrady:
34 VII | úklady na hlavy naše. Vyvolil si si bratanca môjho za obeť
35 VII | na hlavy naše. Vyvolil si si bratanca môjho za obeť znajúc,
36 VII | podlosťou ľudskou; prečo si si radšej mňa nevyvolil?
37 VII | podlosťou ľudskou; prečo si si radšej mňa nevyvolil? Škaredíš
38 VII | široký meč svoj, začne si cestu kliesniť do susednej
39 VII | priznávaš k činom, z ktorých si obvinený?“ opýtal sa so
40 IX | úst prednášali, lebo čo si človek žiada, to i rád verí,
41 IX | smrťou ľahkou, bo nie som si povedomý viny a skoro budem
42 IX | ti nezávidím.“ I odhalil si sám krk i zavolal: „Tni!“~
43 X | Ako? Bože! Ty slzíš a si zapálená?! - Pre spravodlivosť
44 X | Bože, nedopusť!“ I zahalil si znovu tvár dlaňami.~Zazvoní
45 XI | okamihy, v ktorých sadnúc si, nemo oddáva sa myšlienkam.~
46 XI | sa vôľa Jaroslavova, maj si život na bremeno vlastné,
47 XI | môjho a umoriac dušu, umoril si i telo.“~ ~
48 Vysv| menom Corvina) a r. 1465 si vyžiadal od pápeža súhlas
|