Cap.

 1 I   |         zradcu, šľakujú a lapajú ho, statku a majetku ho pozbavujú,
 2 I   |      lapajú ho, statku a majetku ho pozbavujú, vypovedajú a
 3 I   | pozbavujú, vypovedajú a vyháňajú ho z vlastnej vlasti jeho.
 4 I   |         celým svojím dvorom. Kto ho ostríhal pred Turkom? Kto
 5 I   |       Dnes ti slovo dá, a zajtra ho zruší. Čo urobil tento tvoj
 6 II  |     jedno ku druhému skláňa, ako ho bozkáva, ako jedno druhým
 7 II  |     ktorej opustený túžil. Nesie ho krajinou, kde on kvietky
 8 II  |      trasie, ľaká sa, rodičia mu ho ale dávajú. - Beatrix, kňažná
 9 II  |     Medzitým sa vrátil sluha, čo ho vyslala pre Bozkovca, zprávu
10 II  |   preniknúť chcela, i opýtala sa ho: „Či ste ženatý?“~„Nie som,“
11 II  |   splývalo, keď kráľovná, prudko ho za ruku uchytiac, „teda
12 II  |      tento velikáš uhorský. Dala ho teda hneď zavolať.~„Tu som,
13 II  |         svojho zo cti, pozbaviac ho dobrého mena a urobiac z
14 II  |      človek zahrávať môže, a keď ho i druhý zničí, to smelo
15 II  |        pre seba zašomrali: „Načo ho príroda obdarila takou vnadou?
16 IV  |        Slnce zas zachádzalo, ale ho nikto nevidel pre vždy viac
17 IV  |       reč Jaroslavovu Dobeš, „ty ho vždy vyhováraš, a nemyslíš
18 IV  |       posádka viedenská, odoslal ho s polovicou pluku jeho na
19 V   |        Bol si on povedomý, že sa ho boja sto ráz mocnejší páni;
20 VI  |        na Čierny pluk svoj, vždy ho vyznamenával, vždy ho druhým
21 VI  |       vždy ho vyznamenával, vždy ho druhým za príklad zmužilosti
22 VI  |  nepokoja duše Matiášovej.~Dobeš ho bol na to upozornil; ale
23 VI  |     dôvery k nemu - a čím viacej ho obletovali Bakač a Bátory
24 VII |     miera naplnená je, odovzdáva ho súdu vášmu. Máme teda súd
25 VII |         zločin vždy zločinom, či ho ten, lebo onen, či ich tu,
26 VII |        vojskom; káže sudcom, aby ho nasledovali, títo ale znajúc,
27 VII |         zúrivý: „Nie, nie! Nemáš ho mať, pokiaľ mňa neumoríš!“
28 VIII|         jeho otcovskej.~No ďalej ho zvádza obrazotvorná myseľ
29 VIII|         zarývajúc, bo myslel, že ho zas nútiť chcú, aby sa priznal
30 VIII|          túli sa ku koňovi, bodá ho ostrohou, a kôň a jazdec
31 VIII|     Viedni, zastane, spadne a už ho viac niet; uhnaný a prehnaný
32 IX  |    túžiaceho. Jedni hovorili, že ho majú potajomne odpraviť,
33 IX  |       zas, že kata uplatili, aby ho len ranil, a im zas inak
34 IX  |         rameni Jaroslavovom.~Kat ho vytiahol, prúd krvi vystrekol
35 IX  |          kamenie, a to práve keď ho zozadu Dobeš za hrtan ulapil
36 IX  |  zatvoriť Bátory v hospode i dal ho striezť silne; tento ale,
37 IX  |         mesta, v najbližšom dome ho zložiac. Vojsko to vidí,
38 IX  |        bojí rozľúteného rudu, či ho svedomie hryzie?~Ľud kričí
39 X   |      Uchytiac potom list - hodil ho k nohám kráľovniným i vyvolal: „
40 X   |       nad ním smrťou, a teraz by ho rada nechtami vlastnými
41 XI  |         napredujúc neustále. Kto ho pozoruje, zaviera na pomätenosť
42 XI  |       docela vojsko kráľovské, a ho zo zeme docela vytisol.
43 XI  |      predviesť Bátoryho a zočiac ho, hrozne sa zamračí, zmŕšti
44 XI  |    zvlášte od smrti Jaroslavovej ho z očú nespúšťal, ozve sa
45 XI  |         vykonal.“~„Áno! Spovedaj ho z hriechov, nešlachetníka
46 XI  |        na bremeno vlastné, ja ti ho darúvam, hoc ty mne viac
47 Vysv|         Mateja Korvína. Vytvoril ho z českých žoldnierov pod
48 Vysv|         gardy. R. 328 pred n. l. ho Alexander v prudkej hádke