Cap.
1 I | prestieralo sa pred nimi.~„Len tu sme bezpeční, drahý môj
2 I | na slobodné pole, aby sa tu mohli bez svedkov slobodne
3 I | divadlo vojenské. A keď tu i tu nastali časy krátkeho
4 I | divadlo vojenské. A keď tu i tu nastali časy krátkeho pokoja
5 I | vlasteneckej! Ba čo viac, tu je ona istejšia ako na výslní
6 I | väčší žiaľ a smútok ako tu uhliadne.~Medzitým sa hviezda
7 I | velikáš tento uhorský dával tu slávnu zábavu. Hučiaca hudba,
8 I | prechádzka vysadená stromami. Tu pod týmito stromami prechádzali
9 II | sa darmo zdráhal i sedel tu pri boku krásnej manželky
10 II | Dala ho teda hneď zavolať.~„Tu som, pani moja, na rozkaz
11 III | hovoriť: „Veľký Alexander náš! Tu je jedine vôľa tvoja platná.
12 III | nášho zdania sme sa dnes tu len na to zišli, aby sme,
13 III | Nechcem ja,“. odpovie Matiáš, „tu sám rozhodovať nad vecami
14 III | vecami vojenskými, lebo sú tu nielen hlavy v bojoch zošedivené,
15 III | byť pravdivé udanie jeho - tu sa osvedčujem za nehodného
16 IV | Slnce zachádzať počalo - a tu zo západnej strany do mesta
17 IV | táborov Matiášových len tu i tu strieľa, keď medzitým
18 IV | táborov Matiášových len tu i tu strieľa, keď medzitým z
19 IV | mesta na pomoc Dobešovi, že tu ale bola slabšia posádka
20 IV | poslednú polovicu mesta. Tu sa však ukázala ľudskosť
21 IV | svoj a hovoril k nemu: „Tu sme, Boh nám pomohol bojovať
22 IV | mesta poludňajšej, lebo tu nachádzala vo víťazoch obrancov
23 V | vyslancov na radu túto, - by tu úmysel svoj verejne vyznala.~
24 V | s Čiernym plukom za ním. Tu ale zástupy na uliciach,
25 VI | odkedy podozrivosť dušu jeho tu i tu zamračovať začala.~
26 VI | podozrivosť dušu jeho tu i tu zamračovať začala.~Jaroslav
27 VI | bližšie k rade vojenskej. Bol tu tiež Jaroslav prítomný a
28 VI | Chystal sa k reči, ale tu vstúpi posol z Uhier smutné
29 VI | vypovie: „Ako sa opovážiš tu ostať, keď som vám všetkým
30 VI | radil, aby sme čím ďalej tu zostávali, znajúc, že je
31 VI | odpovie pokojne Bakač.~Tu ale očujúc krik pred šiatrom,
32 VI | i pokloniac sa vypovie: „Tu ti vediem, pán môj, vojakov,
33 VII | ho ten, lebo onen, či ich tu, lebo tam spáchal - to je
34 VII | nevyvolil? Škaredíš sa na tento tu môj meč? Áno! Ten by ti
35 VII | kráľa z návodu Jaroslava. Tu upäli na tohoto oči všetci
36 VII | peňazí, ak kráľa zavraždím?“~Tu i tichému Jaroslavovi prešla
37 VII | a Korutanska, vyslovujem tu, ako plnomocník a námestník
38 VIII| je zdusené a pustá nemota tu prebýva. Ďaleko odtiaľto
39 VIII| zošliapol ma bez ľútosti tu do hnusnej tejto temnice.
40 IX | predsa našli sa niektorí, čo tu zlatom, tam hrozbami Bátoryho
41 IX | Lobkovický zvaný, nachádza. Tu bolo zrobené povýšené, červeným
42 X | Viedne hotový!“~„Už od rána tu z Viedne poslancovia čakajú,“
43 X | kráľovniným i vyvolal: „Tu máš svedectvo popravy a
44 X | utiahla sa do samoty, a čo tu robievala, nikto nevidí,
45 Vysv| latinskej reči, ktorú my tu vyňatú z Vinařického výborného
|