Cap.

 1 II  |       prehovoril prichádzajúci Bátory, „i povďačný som vám, že
 2 II  |    budeš odmenený.“~Podivil sa Bátory, neočakávajúc podobné prijatie;
 3 II  |     moja!“ odvetí útlym hlasom Bátory. „Dosť príčin má veľmož
 4 II  |     nemá.“~Premýšľal dlhší čas Bátory o prevedení úmyslov svojich
 5 II  |        a priam svojich dávnych Bátory odišiel; Beatrix pohliadla
 6 III |       konal.~Nato začal úlisný Bátory hovoriť: „Veľký Alexander
 7 III |     dobre,“ zvolali mnohí, len Bátory zmrštil obrvami a skloniac
 8 III |      nevydávala, obzvlášťe ale Bátory strane výlučne uhorskej
 9 III |    menovaniu vodcov?!“~Povstal Bátory, na ktorého bol Matiáš zraky
10 III |    Matiášových.~„Koniec rade - Bátory do žalára - Bozkovec na
11 III |        Kleitom jeho,“ zamumlal Bátory.~Posledný radca vyšiel z
12 VI  |        podopierali nádvorník a Bátory, sčiastky znajúc zo skúsenosti,
13 VI  |   svojich nezvykol hovorievať.~Bátory ale usiloval sa pritom na
14 VI  |   viacej ho obletovali Bakač a Bátory a iní nepriatelia Bozkovcov,
15 VI  |    nemilou zprávou, len jeden, Bátory nie; on jej bol čo viac
16 VI  |     utratíme,“ hovorí štiplavo Bátory. „Ó, vidíme my tvoje úmysly,
17 VI  |      prednesenou rečou, ktorej Bátory farby pravdivosti dodať
18 VI  |  zastaví reč svoju. Dnu vstúpi Bátory celý udychčaný i pokloniac
19 VII | sudcovia sa zišli, na ich čele Bátory za vrchstola zasadol. Bude
20 VII |       tváre si pretierajú. Len Bátory povzniesol hlavu, jeho oko
21 VII |       odbila, radcovia umĺkli, Bátory povzniesol hlavu, i tak
22 VII |   kráľa a pána nášho usmrtiť.“~Bátory sadol na svoju stolicu;
23 VII |      nespáchanými rozhodovať.“~Bátory sa zaškaredí, obzrie sa
24 VII |       sa opýtoval po dôkazoch; Bátory odpovedal: „Máme,“ kývnúc
25 VII |    nasledoval bratanca svojho.~Bátory hovoril k usadlému Jaroslavovi: „
26 VII |  odpovedal na podlosti tvoje!“~Bátory rozkázal nepovolaného Dobeša
27 VII |   bratancovi svojmu.~Ako potom Bátory na dvoch privedených vojakov
28 VII | rozpamätať nechceš,“ preriekne Bátory zľahka a na kývnutie jeho
29 VII | pravdivosti výpovedí svojich a Bátory posmešne vyriekol: „No,
30 VII |    odvetí s pohrdou a úštipkom Bátory, potom ale všetku vážnosť
31 VII |  nakladať s bratancom mojím?“~„Bátory v mene kráľovom.“~Pri menovaní
32 VII |  divokou pýchou a pohŕdavosťou Bátory.~„Rob, ty kat, čo chceš,“
33 VII |        ne nikdy neprisvedčím.“~Bátory zakýval zas rukou a kati
34 VII |      už pozbaveného Jaroslava.~Bátory dal Jaroslava odviesť, zasadol
35 VIII|   znepokojený a prenasledovaný Bátory vyznáva, že najal skrivodlivých
36 VIII|     priznal k zločinom - ktoré Bátory vymyslel.~Ale poznovu utíchol.
37 IX  |     Viedeň ešte nebola dožila.~Bátory bol kráľovským poručníctvom
38 IX  |        pevným hlasom vyvolal: „Bátory, Bátory! Ja umieram rukou
39 IX  |       hlasom vyvolal: „Bátory, Bátory! Ja umieram rukou tvojou,
40 IX  |     svoje.~Dobeša dal zatvoriť Bátory v hospode i dal ho striezť
41 IX  |     zložiac. Vojsko to vidí, i Bátory to vidí a bohzná, prečo
42 XI  |   odmeniť dobrodincovi svojmu. Bátory odišiel k vojsku uhorskému,
43 XI  |    rozľútený Dobeš.~Priznal sa Bátory k hrozným skutkom svojim,