Cap.

 1 I   |         Kto dobyl Heinburg? Nebol som to ja s mojím Čiernym plukom?
 2 I   |         nám sa žaluje - a ja, keď som sa kráľovi sťažoval, to
 3 I   |          Ty si vášnivý.“~„Áno, ja som vášnivý,“ pretrhne mu reč
 4 I   |      pretrhne mu reč Dobeš, „lebo som vychovanec vojny, muž prostý,
 5 II  |        Jaroslav, „a odpustite, že som hneď prísť nemohol.“~„O
 6 II  |      kráľovskému manželovi vášmu, som vždy hotový obetovať a všetko,
 7 II  |      hotový obetovať a všetko, čo som vstave, urobiť.“~„Dobre,
 8 II  |         ho: „Či ste ženatý?“~„Nie som,“ odpovedal Jaroslav, „neženil
 9 II  |      odpovedal Jaroslav, „neženil som sa, aby som kráľovi svojmu
10 II  |    Jaroslav, „neženil som sa, aby som kráľovi svojmu mohol celý
11 II  |         hlasom pokojným: „Povedal som vám, milostivá pani, že
12 II  |         pani, že vám kvôli všetko som vstave urobiť, čo možno,
13 II  |  vernosťou ku kráľovi, a tejto by som zadržať nemohol, keby som
14 II  |         som zadržať nemohol, keby som mu to, čo len jemu samému
15 II  |         ho teda hneď zavolať.~„Tu som, pani moja, na rozkaz váš,“
16 II  | prichádzajúci Bátory, „i povďačný som vám, že ste mi dali príležitosť
17 II  |          Nič odprosiť, rozmyslela som si a slová tvoje som ocenila,
18 II  |   rozmyslela som si a slová tvoje som ocenila, a ver - milosťou
19 II  |        okrem maličkostí, ktoré by som od teba žiadať mohla bezohľadne,
20 II  |        jedno nie, len to nie, aby som sa s Bozkovcom zmieril.“~„
21 II  |    cudzincov vo vlasti svojej; ja som ale pri tom zvláštne zúčastnený.
22 II  |          s priateľom Bakačom, bol som prepadnutý týmito Moravanmi,
23 II  |       obdarila takou vnadou? Načo som sa zrodila v paláci, načo
24 II  |         sa zrodila v paláci, načo som povýšená na výšku kráľovskú,
25 III |           hovoril ďalej kráľ, „ja som práve tej istej mienky,
26 VI  |       posádku; nie je to div - ja som to tiež predvídal. Ale dovoľ
27 VI  |         sa opovážiš tu ostať, keď som vám všetkým vzdialiť sa
28 VI  |          nikdy si neskúsil, že by som sa kedy bol vzpieral rozkazom
29 VI  |          od panovníka svojho. Keď som to ale teraz urobil, odpusť,
30 VI  |         pán môj milostivý! Urobil som to, držiac okamih príhodným
31 VI  | sprevádzané slová kráľove, „že by som sa opovážil pred tvár tvoju
32 VII |        hanebných činov, o ktorých som nikdy nechyroval!“~„Dobre!
33 VII |    povstane a povie: „Ľudí týchto som nikdy nevidel.“~„Lebo sa
34 VII |       priznať nechcete, prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť.“~
35 VIII|       svedomím bola kúpená. Ničím som sa neprevinil proti zaslúženej
36 VIII|          milosti kráľovskej, vždy som mu vernosť a vďačnosť zachoval,
37 IX  |     tvojou, smrťou ľahkou, bo nie som si povedomý viny a skoro
38 X   |           nebolo neskoro. Zvinila som, trestaj ma, ako sa ti páči,