Cap.

 1 I   |        Slovákov, navzdor tomu ale on ani Slováka Maďarovi a Nemcovi,
 2 I   |      rozbrojmi chovaná, ktorú ani on sám nikdy celkom zlomiť
 3 I   |           ako netopiere obletujú; on nie je vinou biedy moravskej.“~„
 4 I   |          vidí žiaľ v ich prsiach, on tiež plače s nimi, ale to
 5 I   |           je viac znášať nemožno; on nič viac, len ako my zeman,
 6 I   |           ticho Jaroslav, „nechce on, aby kto ľud náš utiskoval;
 7 II  |         srdce jeho i prosí, aby i on do kraja blaženosti, medzi
 8 II  |            Nesie ho krajinou, kde on kvietky prekvitať vídaval;
 9 II  |           sa od neho odvracajú, a on bez pomoci, bez obsiahnutia
10 II  |      postave Jaroslavovej hádžuc.~On zdvihol a oprel na ňu oko,
11 II  | znivočeniu. A to práve ty, bo ako on mňa, paniu svoju obrazil
12 II  |        príčinu žalovať sa naň, bo on vám úrady, on vám priazeň
13 II  |          sa naň, bo on vám úrady, on vám priazeň kráľovu odoberá.“~„
14 II  |         to smelo povedať môže, že on na tom žiadnej účasti nemá.“~
15 III |    hovoriaceho, a to tým viac, bo on vlastne myšlienkam jeho
16 IV  |           povaha jeho. - Ale však on skoro pocíti - že Čierny
17 V   |     Viedni drží radu kráľ Matiáš. On sedí na vyvýšenom mieste,
18 V   | ľahostajne nemohúci niesť. Bol si on povedomý, že sa ho boja
19 V   |          ozýval sa jemu na slávu. On, vidiac ich vďačnosť, nemohol
20 VI  |          konal, sčiastky že sa už on sám určite vyslovil, sčiastky
21 VI  |          mu pokoriť nechce. Býval on vždy pyšný ináčej na Čierny
22 VI  |          bol na to upozornil; ale on znajúc kráľa svojho, nemohol
23 VI  |          sťažujúc sa naňho, akoby on bol chcel jej priazeň, jej
24 VI  |     Jaroslava nebolo možné, čo by on iste za mladi nebol prenechal?
25 VI  |            len jeden, Bátory nie; on jej bol čo viac rád, bo
26 VI  |           tĺcť ako nikdy predtým. On teraz nevedel sám, kde je;
27 VI  |        miláčik Jaroslav Bozkovec. On dal z Čiech a Moravy obľahnutým
28 VII | najnovšími, najhanebnejšími činy. On dovážal živnosť Ebersdorfským
29 VII |          môjho za obeť znajúc, že on sa nezvykol púšťať v zápasy
30 VII |           nedočkavou zvedavosťou, on ale povstane a povie: „Ľudí
31 VII |  Jaroslava sa naťahuje, naťahuje, on sa metá, zuby zatína, ani
32 VIII|     obrazotvorná myseľ jeho; vidí on národ svoj v budúcnosti
33 VIII|           ani Jaroslav. Premýšľal on, nie síce čo má odpovedať,
34 IX  |     odvolávali na súd kráľov; ale on dokazoval, že on je teraz
35 IX  |      kráľov; ale on dokazoval, že on je teraz kráľom, majúc v
36 IX  |       neskoro predrať môžu. A tak on ležal celý zaliaty krvou,
37 X   |    stránky berie; a tak i Matiáš. On zmŕštil obočím a akoby zlorečenstvo
38 XI  |       ruky i zarinčal na podlahe, on ale zbledol ako stena, ramená