Cap.

 1 I   |       ja som vášnivý,“ pretrhne mu reč Dobeš, „lebo som vychovanec
 2 II  |        trasie, ľaká sa, rodičia mu ho ale dávajú. - Beatrix,
 3 II  |           Dobre, dobre,“ vpadla mu do reči kráľovná, „teda,
 4 II  |   prišiel ženích a rodičia dali mu ruku dieťaťa svojho, nepýtajúc
 5 II  |        a chcel už odpovedať, už mu „nemi -“ na jazyku splývalo,
 6 II  |       zadržať nemohol, keby som mu to, čo len jemu samému prislúcha,
 7 II  |   skutok môj odprosiť.“ Beatrix mu vtom skočila do reči: „Nič
 8 II  |   dočiahol, a znáš!“ - položiac mu ruku na plece i zabodnúc
 9 V   |     vôľu svoju a títo prisahali mu vernosť v mene celej krajiny.
10 V   |         povedomie toto zdalo sa mu byť zatôneným tým, že sa
11 V   |       mohli; z okien a balkónov mu kývali i rukami i šatkami
12 VI  |        rozdráždený; zachcelo sa mu už hľadieť na rozboreniny
13 VI  |    vojska poľom postavil. Možno mu prozreteľnosť kázala, aby
14 VI  |      moc občiahnuť uzrie, že sa mu každé podujatie darí, a
15 VI  |     víťaznú hudbu túto, i ťažko mu je počúvať a pritom stáť
16 VI  |         hniezdo ebersdorfské sa mu pokoriť nechce. Býval on
17 VI  |       jeho do srdca milostivého mu panovníka.~Ach, čo nemôže
18 VI  |    mladi nebol prenechal? A keď mu to vlastná žena zverila,
19 VI  |     pokrútil hlavou a začalo sa mu to nepáčiť; vidno, že mladá
20 VI  |         jej bol čo viac rád, bo mu práve vhod prišla, akoby
21 VI  | domnelej osamotenosti. Hlava sa mu rozpálila, celá krv sa do
22 VI  | vernosti Jaroslavovej, i zas sa mu zdá pravdepodobná reč Bátoryho.~
23 VI  |         sa zamyslel a vidno, že mu krv udrela do tvári, i zavolal: „
24 VII |        Dobeš ako skamenený, meč mu z ruky vypadol, ruky zakryli
25 VII |         v tomto páde -“~I nedal mu dohovoriť predsedník, ale
26 VIII|      preludov obrazných.~Zdá sa mu, že je už na popravisku,
27 VIII|     nevinného miláčka. A zas sa mu zjavuje Dobeš, pomstiaci
28 VIII|    milosti kráľovskej, vždy som mu vernosť a vďačnosť zachoval,
29 VIII|        teda ku kráľovi a povedz mu, že mi už viac nič vziať
30 IX  |        popravisko a po vyčítaní mu výroku smrti pevným hlasom
31 XI  |      nielen láskavo prijal, ale mu i pluky svoje pod moc vydal,
32 XI  |    vydobyť mohol. Dobeš zverené mu vojsku vo dne v noci pokoja
33 XI  |        a ako to Dobeš čuje, tak mu zlosť, nenávisť, pomsta
34 XI  |  potvora pekla!„ volajúc.~Pavol mu vstúpi v cestu i prudko
35 XI  | premenil sa na slabé decko; meč mu vypadol z ruky i zarinčal
36 XI  |       zbledol ako stena, ramená mu opadli, slzy sa zo zrakov