1038-hotov | hovad-najme | najne-opovr | oprav-pries | priet-tlupu | tmava-vysie | vysin-zivo
Cap.
1 Vysv| Štefana - Štefana I. (997 - 1038), prvého uhorského kráľa.~-
2 Vysv| nemecký, kráľ český a uhorský (1387 - 1437).~- pádu moháčskeho -
3 Vysv| český a uhorský (1387 - 1437).~- pádu moháčskeho -
4 Vysv| nemecký cisár Fridrich III. (1440-1493), s ktorým sa Matej
5 Vysv| uhorský kráľ Matej Hunyadi (1443-1490), podľa havrana v erbe
6 Vysv| pod menom Corvina) a r. 1465 si vyžiadal od pápeža súhlas
7 Vysv| Poděbradským. Keď začiatkom r. 1469 české vojská porazili pri
8 Vysv| Juraj Poděbradský (1458 -1471), kráľ český. Pápežská kúria
9 Vysv| Dolnom Rakúsku. Zomrel r. 1499. Jeho syn Ján Zápoľský bol
10 Vysv| štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 15. stor. ovládal Jiskra ve!
11 Vysv| uhorským kráľom v r. 1526-1540.~- Veľký Alexander -
12 Vysv| spisy vybrané, v Praze~- 1836 - podávame a ktoré takto
13 Vysv| Matiášových. Prvý raz v Nitre I, 1842.~~Bozkovci. Povesti Jána
14 Vysv| II, Turčiansky Sv. Martin 1871.~~- Bozkovický - Dobeš
15 VI | sám, kde je; Jaroslav a 1ós Uhorska sa ako svetlo striel
16 IV | značne porúchané.~K ránu dňa 22. januára roku 1485 zobral
17 Vysv| moháčskeho - V bitke pri Moháči (26. sept. 1526) porazili Turci
18 Vysv| kráľ Alexander Ve!ký (356-324 pred n. l.), panovník a
19 Vysv| veliteľom kráľovskej gardy. R. 328 pred n. l. ho Alexander
20 Vysv| bitke, nad Granikom v r. 334 pred n. l. zachránil život.
21 Vysv| macedónsky kráľ Alexander Ve!ký (356-324 pred n. l.), panovník
22 Vysv| Korvínom.~- Čierny pluk - (6000 žoldnierov) stále elitné
23 Vysv| svätého Štefana - Štefana I. (997 - 1038), prvého uhorského
24 Vysv| v Bratislave, známu ako Accademia Istropolitana. Univerzita
25 III | pokojnú a vážnu tvár a búrka akási žiarila z tváre, blýskala
26 IX | svetla. Bol to deň žalostný, akého sa Viedeň ešte nebola dožila.~
27 I | pusté a teraz nočnou rosou ako-tak obživené pole prestieralo
28 XI | ohňom nevídanej pomsty, akonáhle počul, že vrah duše jeho
29 II | známosti?“~„To závisí od akosti známosti, milostivá pani,“
30 VII | stolicu svoju i opýtal sa: „Akou pokutou trestávate obyčajne
31 III | rozkazy tvoje, zvedeli, akú úlohu má jeden každý z nás
32 III | má rada a mienka mladého akú-takú platnosť, počuj slovo moje.
33 Vysv| Kleitos -obľúbenec kráľa Alexandra Veľkého, ktorému v bitke,
34 III | Teraz ťa i ja menujem Alexandrom, bo si sám seba premohol.“~„
35 II | možno.~Jaroslav bol muž asi tridsaťročný, na tvári nie
36 II | Prechádzajúc sa včera s priateľom Bakačom, bol som prepadnutý týmito
37 III | hovoril dač susedovi svojmu Bakačovi.~„Buď teda po vôli vašej,“
38 V | uzrieť mohli; z okien a balkónov mu kývali i rukami i šatkami
39 Vysv| Čech, zložil nasledujúcu báseň na jeho hrob v latinskej
40 IV | Viedeň stojí na nohách, bázeň pred nepriateľom hýbe všetkým
41 II | prebehla jej vnútornosťou a beda Bozkovcovi, ak sa kedy v
42 I | naša sloboda! - Ľud náš beduje, v nás dúfa, nám sa žaluje -
43 I | a vlasť pre seba ostala bezbranná, takže sa ľud ozýval: Odišiel
44 IV | meče a bodáky svoje proti bezbranným a neozbrojeným. I títo premôžení
45 VI | dobývanie to na čas odložilo a bezčinná posádka v hrade bola uzavrená.
46 I | sa pred nimi.~„Len tu sme bezpeční, drahý môj Jaroslav, v našich
47 I | nešetria ani zákon verejný, ani bezpečnosť a česť osobnú, ale ničia
48 Vysv| svého rodu ozdoba veliká.~Bezvinného mečem dal stít samovládce
49 II | žiadať mohla bezohľadne, bezvýnimočne.“~„Káž, pani moja,“ bola
50 IX | stráže a prudkosťou blesku beží holohlavý na popravisko,
51 I | nemilo a bez citu odpravila, bežiac za ohavným tým Moravanom,
52 X | a odišiel.~Čo hovoriť o biednej žene so zlomeným srdcom?
53 IX | volal: „Neopovažuj sa, ty biednik,“ švihol a meč, blesknúc
54 IX | svojimi. Čo začneš ale ty, biedny, svedomím hryzený červík,
55 I | ty si dobrý, lebo necítiš biedu národa v srdci oviatom blahoslavenstvom
56 II | zdala sa dačo premýšľať, bo bielunká rúčka koľko ráz hladkala
57 IV | pohromade. Za hodinu trvala bitka a Jaroslav je prvý na baštách
58 VI | porážať nepriateľa na poli bitky. Ale teraz ostarieval i
59 I | biedu národa v srdci oviatom blahoslavenstvom dvorským.“~Na prudkú štipľavú
60 II | prosí, aby i on do kraja blaženosti, medzi svojich druhov sa
61 IX | biednik,“ švihol a meč, blesknúc vo výške, zaviazol v rameni
62 VI | nedržavší, teraz oslepení bleskom slávy jeho sa pred ním pokorne
63 IV | najvyšší stupeň a preniklo blesky svojimi husté dymové oblaky.
64 VI | prudkým krokom k nemu sa blížiac, krátkym dychom vypovie: „
65 VI | podozrivosti jeho.~Ale poďme už bližšie k rade vojenskej. Bol tu
66 VI | láska urobiť? Kam zavádza blud ten dušu ľudskú? - Táto
67 III | búrka akási žiarila z tváre, blýskala z posunkov Matiášových.~„
68 IV | výstrely svoje, kde sa najviac blýskalo, a zavše sa minuli žiadaného
69 VII | drábi odviedli Jaroslava do bočnej komory, obsadiac ju vojskom;
70 VIII| jazdec, túli sa ku koňovi, bodá ho ostrohou, a kôň a jazdec
71 IV | budúcich, ak opriete meče a bodáky svoje proti bezbranným a
72 XI | hriechov, nešlachetníka bohaprázdneho,“ kričal rozľútený Dobeš.~
73 I | povstali neporiadky v krajine. Bohatí páni boli uvyklí stavať
74 III | dnes slnce zaligotalo a bohato ožiarilo obzvášte kráľovskú
75 V | nemohol byť nepohnutým i cítil bohatú odmenu ľudského skutku svojho.~
76 Vysv| chrámu svätého Štefana. Bohuslav z Lobkovíc, slávny a svojho
77 Vysv| Vinařického výborného spisu - Pana Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic
78 IV | sa už klonilo k západu a boj sa obnovoval. Nastala skorá
79 Vysv| sněmu věhlasný řečník, v boji řek byl udatný, vlasti i
80 IX | tomu prietrž urobiť; či sa bojí rozľúteného rudu, či ho
81 IV | Tu sme, Boh nám pomohol bojovať proti ozbrojenej ruke; sláva
82 XI | ráz s Jaroslavom víťazne bojovával, ale je spolu povďačný mešťanstvu
83 VI | dovoľ teraz odpočinúť plukom bojovnejším a rozkáž na bubny uderiť
84 VII | sa klaňať naučivšieho sa bojovníka; zostal teda Dobeš ako skamenený,
85 VII | zanechajúc milovaných čiernych bojovníkov, čo ako duby stáli a teraz
86 IV | hotové a k dlhému i statnému boju pripravené, keď sa od východnej
87 III | nádhernom stolci kráľ Matiáš, po bokoch jeho radcovia, medzi ktorými
88 VII | zatrepotalo hrdinské srdce; i bôl i žalosť, i zanevrelosť,
89 I | vlasti jeho. Ja to znášam bolestne a nikdy nemôžem byť spokojným
90 III | vojská uhorské, mrzí nás a bolí nás to, keď ale dôveru svoju
91 X | také trpké, tak nevýslovne bôľne, že nesmúc dať najavo pohyb
92 I | ustanovenia Poděbradove boria záhubné rozkazy novšie.
93 XI | viac môj navrátiť nemôžeš, bos’ vyrval dušu z tela môjho
94 II | ku druhému skláňa, ako ho bozkáva, ako jedno druhým krásu
95 V | ku koňovi Jaroslavovmu a bozkávali plášť a nohy hrdinove, takže
96 IX | Viedne privoliť k smrti Bozkovcovej. Títo sa síce odvolávali
97 II | jej vnútornosťou a beda Bozkovcovi, ak sa kedy v skutok uvedie,
98 II | Kráľovná nedbala na poklonu Bozkovcovu, ale uprúc naň ohnivý svoj
99 Vysv| Bozkovický - Dobeš a Jaroslav Bozkovickí (Bozkovci), príslušníci
100 Vysv| památku má ze slavných zde Bozkovicu Jaroslav.~Na sněmu věhlasný
101 I | za ohavným tým Moravanom, Bozkovským Jaroslavom. Ten podlízač
102 X | zapálená?! - Pre spravodlivosť božiu - hádam -“~„Milosť, kráľovský
103 XI | hanobník! Predsa ťa ruka božská priviedla do rúk mojich,
104 Vysv| šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, „najvyššieho hajtmana“
105 I | chránil, činnosť svoju výlučne bráneniu práv vlasti svojej venujúc.
106 VI | nepriateľským zmocnená, statočne bráni.~Darmo dá Matiáš tri dni
107 I | na Bozkovcov. Bozkovci sa bránili, ale v obraňovaní sklal
108 IV | utekajúce vojská a im takrečeno bránu urobili. Sami sa ale hnali
109 VII | káže tak hanebne nakladať s bratancom mojím?“~„Bátory v mene kráľovom.“~
110 I | Postavenie oboch týchto bratancov bolo veľmi rozdielne: Jaroslav
111 VII | posadil sa Dobeš s hrdosťou k bratancovi svojmu.~Ako potom Bátory
112 VI | nemohol ani úplne veriť slovám bratancovým, ani vlastnej predtuche.
113 VII | Bátoryho so zarazením. Nie tak bratanec jeho. Známa nám je už prostorekosť
114 Vysv| súhlas založiť univerzitu v Bratislave, známu ako Accademia Istropolitana.
115 I | odložiť.~Tak sa obrátili a šli brehom Dunaja ticho, pokojne, bez
116 I | prepravil sa nazad k Budínu. Na brehu zostali stáť dvaja v čiernom
117 VIII| očakávať nad tú, aby ma bremena života pozbavil! - Nie,
118 XI | Jaroslavova, maj si život na bremeno vlastné, ja ti ho darúvam,
119 II | ohňa, jej tvár síce dačo brnastá, ale žiarou líc tým viacej
120 I | predtým ticho, pokojne, bublajúc a ločkajúc vo svojom hlbokom
121 IV | musel.“~Vtom počuť silné bubnovanie; vbehne do šiatra vojak
122 VI | bojovnejším a rozkáž na bubny uderiť Čiernemu pluku, a
123 VI | také muky, akými vy umierať budete.“~Potom dal vrtkavý kráľ
124 II | ocenila, a ver - milosťou budeš odmenený.“~Podivil sa Bátory,
125 X | X~Skoro prišla zpráva do Budína o usmrtení Jaroslava Bozkovického.
126 Vysv| Poděbradským. Založil univerzitu v Budíne (známu pod menom Corvina)
127 I | stratili sa v rade ulíc budínskych.~
128 IV | pripravoval strašnejší deň budúci. Viedenské vojsko bolo rovne
129 IV | vytvorí z chrámu víťazstiev budúcich, ak opriete meče a bodáky
130 VIII| jeho; vidí on národ svoj v budúcnosti slnečnou slávou ligotať
131 II | dievča mladé, plné mladistvej bujarosti; prišiel ženích a rodičia
132 II | dcéra talianskeho, horúceho, bujného podnebia, Beatrix - pomsta.
133 V | slnečnom sedel na svojom bujnom koni kráľ Matiáš, šišak
134 II | hustnú na oblohe, prichádza bujný, sychravý, všetko podmaňujúci
135 VI | dušou tvojou tak ako našimi buráca. Viacej ľudí, za špehov
136 IV | delami, prachom a guľami burácali po kamení, bo sa všetko
137 II | srdce jeho začalo nepokojne burácať.~„Rozkážte so mnou, milostivá
138 II | sama, čo sa v prsiach jej búri, i pery jej samy pre seba
139 I | sťažoval, to ma vyhlásil za buriča a hrozil mi pozbavením dedičnootcovských
140 VII | i zanevrelosť, i všetky búrlivé city prebiehali, preletovali
141 VI | Títo zanechali otcovské bydlá, utiekli do pevnosti i nemyslia
142 Vysv| věhlasný řečník, v boji řek byl udatný, vlasti i svého rodu
143 II | oko jej tak zmŕtvelo, že bys’ zúfal nad možnosťou jeho
144 VI | nebol taký nespôsobný k bystrosti umu a odhodlanosti. Rád
145 X | seba, svoju česť, svoju bytosť obetovať vstave je, aby
146 I | chceli ľudu moravskému za bývalé pokorenie svoje. Slávne
147 X | svoje na jedno miesto, čo bývalo vždy znakom hlbokého zamyslenia
148 VII | ale pritom ani na okamih bývalú smelosť svoju, ale odhodlaným
149 I | mušky v povetrí preletujúce bzučia, akoby chceli vzdávať chválu
150 X | tu z Viedne poslancovia čakajú,“ odpovie komorník.~„Pusť
151 II | krásna žena ďalej: „A ty zas čakáš milosť moju? Tá je nie pre
152 Vysv| stor. ovládal Jiskra ve!kú čast Slovenska a o svoju moc
153 IV | utiekala sa k Jaroslavovi do časti mesta poludňajšej, lebo
154 Vysv| svojho času najučenejší Čech, zložil nasledujúcu báseň
155 VIII| moravský a kmeň zbrataných Čechov a Slovákov vznášať sa na
156 IX | hustými oblakmi zasklepené, cela príroda podriemkava a berie
157 VI | vypína sa na návrší, vývodí celému okoliu a pozerá na okolné
158 I | ktorú ani on sám nikdy celkom zlomiť nemohol. .Kráľ bol
159 I | prvý raz milenca svojho celujúca. Vyšli pomaly i iné hviezdy
160 VIII| jeho, a celé prúdy krvi celých krajín tečú po zemi jeho
161 I | ďalej. „Kráľ je nevďačný s celým svojím dvorom. Kto ho ostríhal
162 III | alebo hanba neraz od jednej čerstvo prichádzajúcej hodiny závisí.
163 VI | víťazstvo možné, možno ale aj červ nedôvery začínal hrýzť na
164 IX | Tu bolo zrobené povýšené, červeným súknom obtiahnuté miesto.
165 IX | biedny, svedomím hryzený červík, v poslednej hodinke smrti?
166 Vysv| Poděbradským. Keď začiatkom r. 1469 české vojská porazili pri Vilémove
167 VII | Matiáša, kráľa uhorského a českého, pána Moravy, Rakús, Štajerska
168 Vysv| zajatý Matej Korvín sľúbil českému kráľovi, ktorého dcéru Katarínu
169 Vysv| Poděbradského do kliatby. Českú korunu ponúkal pápež Matejovi
170 Vysv| Mateja Korvína. Vytvoril ho z českých žoldnierov pod zámienkou
171 VI | nemohol pochopiť, akými cestami vnikli nepriatelia jeho
172 VI | skutočným obrancom ustavične v ceste stojaceho a zásobu živnosti
173 II | osobu jeho voskrz preniknúť chcela, i opýtala sa ho: „Či ste
174 I | ticho plynúcom Dunaji vidieť chcelo, ohliadlo sa na šírošíre
175 VIII| myslel, že ho zas nútiť chcú, aby sa priznal k zločinom -
176 I | Odráža sa teda žiar hviezd od chladného milenca, mokrého Dunaja
177 II | svoju ukázať tomu, ktorý chladnou rukou odmietol najútlejšie
178 VII | väčšmi zalomcoval výjav tento chladným mrazom dušami prítomných,
179 VI | vojsku tomuto každodenným chlebom, a tak i teraz len počúva
180 III | stane podľa vôle tvojej, chod k boku Dobešovmu, Bátorymu
181 I | Matiáša vnútornými rozbrojmi chovaná, ktorú ani on sám nikdy
182 IV | znovu pookriali, dôvera v chrabrosť svoju a silu poslanú obživila
183 IV | pozapaľované sa dusili, chrámy sa otvárali, útočište dávajúc
184 I | vplyvu dvora kráľovského chránil, činnosť svoju výlučne bráneniu
185 I | bzučia, akoby chceli vzdávať chválu Stvoriteľovi za slobodu,
186 X | okamihnutie, jedna prísna chvíľa zvráti osnovy úmyslov dlhé
187 I | pádu moháčskeho.~Tá istá chyba zožierala i Moravu, bo tie
188 III | Teraz ale, prosím ťa, odpusť chybiacemu, bo i ja sám sťažovanie
189 V | celej krajiny. Ebersdorf ale chyboval, lebo si vdova Ebersdorfova,
190 VI | skorému pochodu nazad do Uhier chystajte.“ A pokývnúc rukou, dal
191 IX | miesta, už po druhý raz sa chystajúc obnoviť dielo svoje. Ľud
192 VI | nemilý pocit pôsobilo. Chystal sa k reči, ale tu vstúpi
193 X | ukázala? A kedy bol - a na čí rozkaz odpravený Jaroslav?“~
194 Vysv| kapitoly viaže poznámka pod čiarou: Poznamenanie redaktora
195 VI | Jaroslav Bozkovec. On dal z Čiech a Moravy obľahnutým potravu
196 IV | prvý i minul sa deň druhý a čierna noc opanovala rozľahlú Viedeň,
197 II | svojej pásku, ktorou jej čierne vlasy stiahnuté boli, a
198 I | neopustili.~Zašli obidvaja čierni mužovia hodne ďaleko do
199 X | kráľa a jeden z nich držaný, čiernou pečaťou zapečatený list
200 VII | posledný, zanechajúc milovaných čiernych bojovníkov, čo ako duby
201 IV | Viedenské vojsko bolo rovne činné. Porúcané múry sa opravovali,
202 I | dvora kráľovského chránil, činnosť svoju výlučne bráneniu práv
203 VII | sa očistím od hanebných činov, o ktorých som nikdy nechyroval!“~„
204 Vysv| zmieriť so sekularizáciou cirkevných majetkov a dala Juraja Poděbradského
205 Vysv| smrti zanikla. Po bojoch s cisárom Fridrichom III. preložil
206 XI | bratanca svojho, utiekol k cisárovi, ktorý strašného muža nielen
207 VI | zmôže za krátky čas pomocou cisárskou i stane sa strediskom, z
208 IV | káže dúfať v skorú pomoc cisársku; preto sa všetko v radoch
209 I | obzore nebeskom, pekná, čistá, rumenná, ako panna prvý
210 I | beztoho neminie ani na postati čiste vlasteneckej! Ba čo viac,
211 X | spozorovať mohol, čo je cit ženy, ženy, ktorá každé
212 X | Mráz obišiel kráľovnú, čítajúcu smutné zvesti na tvárach
213 X | zamyslenosti, obrátil oči na list a čítal, potom zložiac list, hovoril: „
214 VIII| je už na popravisku, už cíti dušu slobodne z tela vyprostenú
215 I | odpovedal mierny Jaroslav: „Cítim rovne ako ty, ale vidím,
216 X | Beatrix hlasom trasavým, citlivým. „Milosť! - len aby neskoro
217 X | ponáhľaj!“~Hovorila to s citom tak prenikavým, že by každý
218 I | ona? Ona mňa nemilo a bez citu odpravila, bežiac za ohavným
219 X | moja k tebe vzbúrila - ale cnosť a šľachetnosť tvoja úlisne
220 II | hneď prísť nemohol.“~„O čom dnes s vami hovoriť budem,“
221 Vysv| Budíne (známu pod menom Corvina) a r. 1465 si vyžiadal od
222 I | dvore Matiášovom vysoko ctený, na svoju stranu pritiahnuť.~
223 II | zoblečúc najprv soka svojho zo cti, pozbaviac ho dobrého mena
224 II | nemôžuc na površie vyšľahnúť. Cudná myšlienka prebehla jej vnútornosťou
225 I | poriadok. Sila mládeže zúrila v cudzích končinách, dospelý vek zostával
226 II | na ustavičné vyznačovanie cudzincov vo vlasti svojej; ja som
227 III | Milostivý pán náš! Že zveruješ cudzozemcovi vojská uhorské, mrzí nás
228 IX | rozkaz, vyšvihol široký cvendžiaci meč rukami a hoc i ľud volal: „
229 IV | radoch nachádza, v zbroji sa cvičí, mestom prudkým krokom kráča
230 V | toho tiež radovali, ale na cvik vojenský naučení, kývali
231 IX | nikdy neopúšťa nádeja za dačím vrúcne túžiaceho. Jedni
232 II | je patrný ani jeden znak dajakej vášne. Plné líce, čelo vysoké,
233 II | pre Bozkovca, zprávu jej dajúc o skorom príchode jeho.~
234 IV | slabý, ľahko sa odstrašiť dajúci; znajú spolu zmužilosť Čierneho
235 I | záhrad peštianskych, len ďaleké pusté a teraz nočnou rosou
236 VI | hrmot diel, i pozerá na ďalší vývin nápadu, i neteší sa,
237 I | Dunaja ticho, pokojne, bez ďalšieho slova. Každý myslí o svojej
238 III | Dobešovmu, Bátorymu buď daná milosť na slovo tvoje, ale
239 III | krajiny.~I teraz najavo danú nevôľu prítomných velikášov
240 VI | že sa mu každé podujatie darí, a že ľudia predtým na svoju
241 VI | a tak i teraz len počúva daromný hrmot diel, i pozerá na
242 XI | bremeno vlastné, ja ti ho darúvam, hoc ty mne viac môj navrátiť
243 II | ľaká sa, rodičia mu ho ale dávajú. - Beatrix, kňažná talianska,
244 IV | chrámy sa otvárali, útočište dávajúc tým, ktorých domy rozborené
245 III | ktoré oproti tebe vedie, dávajúcemu mňa, nie Uhra, za náčelníka
246 IV | strana jasala radosťou a dávala hody vojakom čiernym; strana
247 VI | predsa začínal a navykol dávať slovám Bátoryho, keď nie
248 II | zakúsiť, že manžel jej, majúc dávne známosti, zanedbáva ženu
249 I | jednako bez toho, že by dbal na zachádzajúce slnce, na
250 Vysv| českému kráľovi, ktorého dcéru Katarínu mal za manželku,
251 I | naše, odberajúc im násilím dcéry, majetok, vyháňajúc ich
252 XI | Dobeš premenil sa na slabé decko; meč mu vypadol z ruky i
253 I | buriča a hrozil mi pozbavením dedičnootcovských statkov!“~„Preboha, nehovor
254 Vysv| Ebersdorf - zámok a dedina v Dolnom Rakúsku, dnes juhovýchodné
255 IV | človeka, bo každý roľník, dedinčan, bojac sa nepriateľa, hľadal
256 VI | okoliu a pozerá na okolné dediny ako matka na dietky svoje
257 IV | obyvateľov. Ťažké vozy s delami, prachom a guľami burácali
258 VI | hranice kedy prekročil, čo delia poddaného od panovníka svojho.
259 VI | náhle a neočakávane preborí delová guľa kráľovský šiator, i
260 VI | Bozkovickým, vypálili na teba guľu delovú! Boli pristihnutí naskutku
261 I | I~Slnce zas prebehlo dennú púť, už sa k horám schyľovať
262 VII | nedočkavosť prezradzujúcou.~Desiata hodina odbila, radcovia
263 V | zastaviť pluk svoj. Matky s deťmi, otcovia so synáčikmi ponáhľali
264 VI | len počúva daromný hrmot diel, i pozerá na ďalší vývin
265 IX | raz sa chystajúc obnoviť dielo svoje. Ľud vzbúrený začal
266 II | ženích a rodičia dali mu ruku dieťaťa svojho, nepýtajúc sa najmenej
267 VI | ebersdorfskú posádku; nie je to div - ja som to tiež predvídal.
268 VII | na muky dobrodinca svojho dívajú, odvracajú sa, až jeden
269 II | rukami rozvlasenú hlavu, dívala sa dlho z okna do sveta,
270 VII | obzrie sa dookola zrakom divého tigra i vyrečie: „Či vám
271 I | storočie Matiášovo odtisli časy divejšie.~Akokoľvek ale bola slávna
272 II | čím sa mne bude páčiť.“~Divné je to srdce ženské! Koho
273 I | naostatok Dobeš ozval: „Divno! Aká tmavá je tá noc, a
274 VII | so surovým úsmechom a s divokou pýchou a pohŕdavosťou Bátory.~„
275 II | zlosti, i opovrhovania, i divokých úmyslov zúril, nemôžuc na
276 I | poliach, na ktorých sa s divokými pluky tureckými bojovalo?
277 IX | kričí radosťou i hrnie sa v divom dave nazad do mesta, ale
278 X | I zahalil si znovu tvár dlaňami.~Zazvoní Matiáš; dnu vstúpi
279 X | naň upadlo - zaryl tvár do dlani a stál dlho bez pohnutia,
280 IV | stálo toto mesto hotové a k dlhému i statnému boju pripravené,
281 X | pohliadnúc na list, zostal za dlhú chvíľu nepohnutý i oprel
282 V | hlavami a tiahli ticho v dlhých radoch hránami mestský mi
283 X | najavo pohyb duše svojej, dlhým šlárom sa zahalila a obrátila
284 II | účasti nemá.“~Premýšľal dlhší čas Bátory o prevedení úmyslov
285 VII | miloval, ktorý si ale spolu od dlhšieho času podozrivosť jeho milosti
286 I | svojou! Bo si ty sám seba dlžen svojmu národu a nie sláve
287 III | kráľ vojenskú radu držal.~Dĺžkou paloty ťahal sa dlhý, zeleným
288 VII | kolečiek celé telo jeho sa do dĺžky naťahovalo.~„Povedz, teraz
289 I | raz zahoreli, kdežto im dmúca a zas stískajúca sa voda
290 XI | Dobeš zverené mu vojsku vo dne v noci pokoja nedá, napredujúc
291 IV | kráľ zakázal pluku nášmu v dnešnej bitke podiel brať. Ó, Jaroslav
292 VI | bráni.~Darmo dá Matiáš tri dni strieľať, lebo Ebersdorfu
293 IV | mysľou očakáva v najbližších dňoch objaviť sa majúce udalosti.~
294 I | strasti ľudské so skončeným dňom do hrobu večnosti zahrabané.~
295 III | spravodlivo panovať a v dobách rozhodných nie na osobné
296 III | často nápady, v rozhodnej dobe prekvapujúce; ale nenávisť
297 VII | Známa nám je už prostorekosť Dobešova, známa i náruživosť jeho;
298 I | predmete.~Po prestávke, po Dobešovej reči nastavšej, počal Jaroslav
299 IV | polnočnej strane mesta na pomoc Dobešovi, že tu ale bola slabšia
300 III | vôle tvojej, chod k boku Dobešovmu, Bátorymu buď daná milosť
301 I | podivil nad touto rečou Dobešovou. „Mýliš sa, Dobeš, keď takto
302 IX | ako mohol, a stisnúc ruku Dobešovu, vypovie: „Brat môj, potecha
303 VII | býval pýchou kráľovou.“~V Dobešových prsiach zatrepotalo hrdinské
304 IV | jeho, nemyslíš, že by ťa v dobrej vôli obsypal všetkými poklady
305 VII | Viedenčania sa s hrúzou na muky dobrodinca svojho dívajú, odvracajú
306 XI | ktorá nemohla sa odmeniť dobrodincovi svojmu. Bátory odišiel k
307 VI | bo ktože býval veselším dobrodruhom u ženských od neho? Kto
308 III | každý, že bol kráľ Matiáš dobrodružný, prívetivý, každej strane
309 VII | ľahostajne pokračuje: „Keď po dobrom sa k vine priznať nechcete,
310 X | I žiaľ, i zúfalstvo, i dobrota, i mäkkosť srdca, i odvážlivosť
311 I | síce nedal presvedčiť o dobrote kráľovej, ale predsa uznal,
312 I | nezničia, to ti tým tvoj dobrotivý pán poslúži.“~Medzitým stratili
313 VI | predtuche. Znal dobre Jaroslav dobrotu srdca jeho a veľkú náklonnosť
314 I | Strež sa ale, brat môj, jeho dobroty; ty o ňom dobre zmýšľaš,
315 VI | dovážať. Viedeň, pravda, dobýjať pomáhal, ale len preto,
316 I | ostríhal pred Turkom? Kto dobyl Heinburg? Nebol som to ja
317 VI | Viedeň a teraz Ebersdorf dobyť nemohli, je príčina tvoj
318 VI | Rakúsy i Viedeň, tak mozoľne dobyté - naším prenáhlením za krátky
319 IV | mnoho sto kusov hovädzieho dobytka, množstvo vozov s inou potravou,
320 VI | sa použijú sily posiaľ v dobývam neupotrebené, a toto je
321 VI | vodcami jeho. Je teraz rada o dobývaní Ebersdorfa. Matiáš je obrazený
322 VI | Jaroslav, aby sme čas marili s dobývaním Ebersdorfa?“~„Áno, radím,“
323 VII | náruživosť jeho; teraz ale táto dočiahla najvyššieho stupňa pri neslýchanom
324 II | tvojou je konať, abys’ cieľa dočiahol, a znáš!“ - položiac mu
325 X | drží vaša milosť v ruke,“ dodá k tomu mladší.~Kráľ sa teraz
326 VI | Bátory farby pravdivosti dodať znal.~Vtom náhle a neočakávane
327 VII | tomto páde -“~I nedal mu dohovoriť predsedník, ale sa opýtal
328 I | ločkaním svojim smrteľnú hudbu dohráva.~Už zmizlo a Dunaj plynie
329 X | úklady! Áno, krása tvoja dojala a láska moja k tebe vzbúrila -
330 VI | Kráľ i všetci prítomní boli dojatí nemilou zprávou, len jeden,
331 VI | i vyvolal teda: „A znáš dokázať reči svoje?“~„Ako môžeš
332 VII | hovoriaci sudca sa opýtoval po dôkazoch; Bátory odpovedal: „Máme,“
333 I | svoju stranu pritiahnuť.~Dôkazom toho, že v priazni Matiášovej
334 IX | odvolávali na súd kráľov; ale on dokazoval, že on je teraz kráľom,
335 VI | za špehov vyslaných, to dokáže.“~„Sem s nimi!„ vypovie
336 VI | a ja sa ti svojou cťou dokladám, že bude zajtra Ebersdorf
337 I | vravor, všetko spolu zmiešané doletovalo už zďaleka k ušiam Bozkovcov.~
338 I | pretriasať veci i Bozkovcom dôležité, lebo medzitým Bozkovcov
339 VII | Bude to iste súd prísny a dôležitý, lebo Viedenčania hlavy
340 Vysv| po jeho porážke ovládol Dolné Rakúsko.~- Ebersdorf -
341 Vysv| Heinburg - starobylé dolnorakúske mesto neďaleko Viedne.~-
342 II | Krásny kvietoček hľadí dolu na utešené luhy a údolia
343 IV | hrady Viedne, zriadiac už doma vojsko svoje tak, žeby v
344 I | času dokonale starať sa o domáci poriadok. Sila mládeže zúrila
345 I | dospelý vek zostával u domácich svojich. Preto sa lúpežníci
346 II | stolici voľne, rúchom len domácim priodená.~Hlboko sa uklonil
347 I | Budínu, aby zamenil za tichú domácnosť hlučné divadlo vojenské.
348 VI | prítomnosti svedkov, nie tak ale v domnelej osamotenosti. Hlava sa mu
349 VI | pár slzami, vyronenými nad domnelou alebo vymyslenou krivdou,
350 VIII| kráľovskej milosti Matiáša, donášajúc vám, vzácny pane, radostnú
351 X | zamyslenia jeho.~„Čo mi nového donášate, moji milí?“ opýtal sa kráľ
352 VIII| mrežou prepleteným, vkráda sa doňho žiara slnečná. Z mokrých
353 VII | sa zaškaredí, obzrie sa dookola zrakom divého tigra i vyrečie: „
354 IV | na hrade budínskom mnoho dopomohla k rozknísaniu dôvery kráľovskej
355 X | vyhliadať.~Kráľ ale Matiáš dopustil sa skutku na Jaroslavovi
356 II | dievča rodu kniežacieho. Dorastalo, rozvíjalo sa ako ruža v
357 III | záležitostiach, tým ale dôraznejšie a obšírnejšie konal.~Nato
358 I | pred Matiášovým na trón dosadnutím, za panovania slabých kráľov
359 I | zúrila v cudzích končinách, dospelý vek zostával u domácich
360 VII | všetkých tú istú odpoveď dostanúc, vyriekol: „Ja teda, v mene
361 VI | všetkých miestností, radil z dostatočných príčin, aby sa dobývanie
362 VII | sľuboval zámok rytiersky i dostatok peňazí, ak kráľa zavraždím?“~
363 XI | zúrivosť v prsiach jeho, dostávajúc potravy i rozplamenilo sa
364 II | pokorne, ale predsa tak dôstojne, že z postavy jeho nielen
365 VI | stiahol tvár vážne, akoby celú dôstojnosť kráľovskú na seba vziať
366 IV | nádeja vzchádza, lebo všetko doterajšie šťastie zdá sa utekať od
367 I | bol slncom medzi všetkými doterajšími kráľmi najväčšie a najjasnejšie.
368 I | Časy Matiášove žijú až doteraz v spomienkach uhorského
369 III | slovo moje. Stav Viedne len dotiaľ môže byť pre nás výhodný,
370 VI | vzpieral rozkazom tvojim alebo dotieravosťou svojou hranice kedy prekročil,
371 X | hlboko pred kráľovnou a dotknúc sa rýdzeho lemu kráľovho,
372 VII | najhanebnejšími činy. On dovážal živnosť Ebersdorfským a
373 VI | obľahnutým potravu a zbraň dovážať. Viedeň, pravda, dobýjať
374 IV | nádeje znovu pookriali, dôvera v chrabrosť svoju a silu
375 IX | len ranil, a im zas inak dôvodili. ~Neďaleko mesta sa vtedy
376 I | bol dokonal. Tento bol dozaista jediný, proti ktorému ani
377 VI | odhodlanosti. Rád by sa dozvedieť istotu o vernosti Jaroslavovej,
378 IX | akého sa Viedeň ešte nebola dožila.~Bátory bol kráľovským poručníctvom
379 VII | mocou vynútiť.“~Kývol a drábi odviedli Jaroslava do bočnej
380 Vysv| neapolského kráľa Ferdinanda, druhá manželka Mateja Korvína.~-
381 II | hlávku skloniť ako každé druhé obyčajné dievča, bez oh
382 IX | majú potajomne odpraviť, druhí tvrdili, že len na popravisku
383 Vysv| niet závisti. - V prvom i druhom vydaní sa na koniec IX.
384 VI | sa kráľ obyčajne o radu druhých síce spytovať zvykol, ale
385 I | zamykajúc sa i s lúpežnou družinou svojou, časom vybiehali
386 IV | vyjednávať začali, predsa sa držali statne a zmužile. Ohnivé
387 VII | šiatra kráľovho za času držania tam rady, chtiac tak kráľa
388 X | od kráľa a jeden z nich držaný, čiernou pečaťou zapečatený
389 V | riadnym, vždy pod zbraňou držaným vojskom veľkého kráľa uhorského.~
390 VII | zadivili sa veľmi, že majú súd držať nad takou vznešenou osobou.
391 VI | milostivý! Urobil som to, držiac okamih príhodným povedať
392 VII | čiernych bojovníkov, čo ako duby stáli a teraz za vodcami
393 IV | a silu poslanú obživila ducha už skoro pokleslého, takže
394 I | Ľud náš beduje, v nás dúfa, nám sa žaluje - a ja, keď
395 IV | Fridricha leží v meste a káže dúfať v skorú pomoc cisársku;
396 I | v hladko, ticho plynúcom Dunaji vidieť chcelo, ohliadlo
397 I | a zas stískajúca sa voda dunajská pri brehoch ločkaním svojim
398 I | akoby o závod v zrkadle vody dunajskej zhliada, či ona je krajšia,
399 IV | nepriateľskými pozapaľované sa dusili, chrámy sa otvárali, útočište
400 VII | kŕčovite zhŕždené líca a dutý z najhlbšej útroby sa vinúci
401 VII | výjav tento chladným mrazom dušami prítomných, tým hroznejší
402 VI | pokojnou mysľou Jaroslav, „za dvadsaťštyri hodín sme hotoví s týmto
403 VII | nazývaš, obvinený si u kráľa z dvojej zrady: najprv, žes’ stál.
404 II | postavy jeho nielen hebkosť dvorana, ale spolu i povedomosť
405 I | nevďačný s celým svojím dvorom. Kto ho ostríhal pred Turkom?
406 I | oviatom blahoslavenstvom dvorským.“~Na prudkú štipľavú reč
407 VIII| ostrohou, a kôň a jazdec sotva dýchať môže. Privlečie sa ustatý
408 IV | strana polnočná tenula v dyme a požiaroch.~
409 IV | preniklo blesky svojimi husté dymové oblaky. S týmto sa zdalo,
410 IV | vídať nebolo, lebo ju oblaky dymu zakryli. Slnce zas zachádzalo,
411 VI | podozrenie nepadlo; pri Ebersdorfe ale radil, aby sme čím ďalej
412 VI | pravdepodobnosti.~Delá hrmia pod Ebersdorfom a Čierny pluk nespokojne
413 V | chyboval, lebo si vdova Ebersdorfova, spoliehajúc sa na silnú
414 VI | zbraňou i potravou zaopatrený. Ebersdorfová, hovorí sa, že je verenicou
415 VI | nemôže; a ani toto hniezdo ebersdorfské sa mu pokoriť nechce. Býval
416 VI | posiaľ nepodarilo premôcť ebersdorfskú posádku; nie je to div -
417 VII | žes’ stál. v porozumení s Ebersdorfskými za času obliehania, potom,
418 Vysv| 6000 žoldnierov) stále elitné vojsko Mateja Korvína. Vytvoril
419 Vysv| 1443-1490), podľa havrana v erbe zvaný Korvínom, mladší syn
420 I | ríše jeho vtrhnúť. Po celej Európe spomínala sa s úctou Uhorská
421 VI | prednesenou rečou, ktorej Bátory farby pravdivosti dodať znal.~
422 Vysv| dcéra neapolského kráľa Ferdinanda, druhá manželka Mateja Korvína.~-
423 Vysv| organizovali výboje do susedných feudálnych štátov.~- Jiskrove časy -
424 Vysv| zanikla. Po bojoch s cisárom Fridrichom III. preložil Matej r. 1485
425 Vysv| rodu. Zastávali významné funkcie na dvore kráľa Mateja Hunyadiho.
426 II | pravidelným nosom čierny fúz ozdoboval tvár jeho.~Kráľovná
427 Vysv| Bol veliteľom kráľovskej gardy. R. 328 pred n. l. ho Alexander
428 Vysv| Veľkého, ktorému v bitke, nad Granikom v r. 334 pred n. l. zachránil
429 Vysv| sedmohradského veľmoža a krajinského gubernátora Jána Hunyadiho. Na trón
430 VI | neočakávane preborí delová guľa kráľovský šiator, i skrútil
431 IV | statne a zmužile. Ohnivé gule a strely pršali z násypov
432 VI | Bozkovickým, vypálili na teba guľu delovú! Boli pristihnutí
433 VI | zaletieť. Nelámte si nad tým h1avy, ale sa radšej k skorému
434 Vysv| ho Alexander v prudkej hádke zavraždil.~- Fridrich -
435 IX | svoje. Ľud vzbúrený začal hádzať zo všetkých strán, akoby
436 II | švárnej postave Jaroslavovej hádžuc.~On zdvihol a oprel na ňu
437 Vysv| z Brandýsa, „najvyššieho hajtmana“ kráľa Ladislava Pohrobka.
438 III | zmužilé, ale sláva alebo hanba neraz od jednej čerstvo
439 VII | Boh dá, že sa očistím od hanebných činov, o ktorých som nikdy
440 Vysv| výborného spisu - Pana Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic věk a spisy vybrané,
441 Vysv| Hunyadi (1443-1490), podľa havrana v erbe zvaný Korvínom, mladší
442 II | že z postavy jeho nielen hebkosť dvorana, ale spolu i povedomosť
443 Vysv| Vysvetlivky~Bozkovci. Povídka historická z časů Matiášových. Prvý
444 I | časov Jiskrových vyzeralo. Hľa! To naša sloboda! - Ľud
445 IV | dedinčan, bojac sa nepriateľa, hľadal v meste útočište, vták zas,
446 IV | Čierneho pluku, bo viac ráz už hľadeli na hrdinnosť, na neohrozenosť
447 II | zábavou. Krásny kvietoček hľadí dolu na utešené luhy a údolia
448 II | bielunká rúčka koľko ráz hladkala čelo, oko sa pritom sníva
449 I | akoby svoju plamennú tvár v hladko, ticho plynúcom Dunaji vidieť
450 VI | by pevnosť, za krátky čas hladom a vnútrajším zmätkom zmožená,
451 I | Matiáš, Beatrix, Bozkovec“ hlasne prenášali. Neskôr ale ich
452 VIII| divadlo sveta, lebo sem žiaden hlások ľudský nepreniká. Na prostriedku
453 VI | v domnelej osamotenosti. Hlava sa mu rozpálila, celá krv
454 I | neligotala sa na hodnejšej hlave. Matiáš bol slncom medzi
455 II | na ktorého prsia by mohlo hlávku skloniť ako každé druhé
456 III | Jaroslava Bozkovického, hlavné ale veliteľstvo celého vojska
457 Vysv| v skutočnosti však bolo hlavnou oporou jeho politickej moci.~-
458 VI | dačo na tom, i pokrútil hlavou a začalo sa mu to nepáčiť;
459 X | miesto, čo bývalo vždy znakom hlbokého zamyslenia jeho.~„Čo mi
460 I | bublajúc a ločkajúc vo svojom hlbokom koryte vždy jednako bez
461 X | pečaťou zapečatený list s hlbokou poklonou odovzdal panovníkovi.~
462 VIII| svoju do stuchnutej slamy hlbšie zarývajúc, bo myslel, že
463 I | V letníku Bátoryho bolo hlučno, velikáš tento uhorský dával
464 I | žartovný smiech, nezrozumiteľný hluk a vravor, všetko spolu zmiešané
465 IX | zvedavosť, ale sútrpnosť hnala smutný, sudcov preklínajúci,
466 IV | bránu urobili. Sami sa ale hnali na Viedeň. Utekajúci sa
467 I | započal búrať tieto zbojnícke hniezda, ale zamotajúc sa do vojen
468 VI | víťaziť nemôže; a ani toto hniezdo ebersdorfské sa mu pokoriť
469 VI | hodín sme hotoví s týmto hniezdom ebersdorfským, a potom sa
470 VIII| zošliapol ma bez ľútosti tu do hnusnej tejto temnice. Vydal ma
471 IX | húfy ľudu, i pľaští kata, i hodí meč o zem, i v okamihnutí
472 X | vzdialili. Uchytiac potom list - hodil ho k nohám kráľovniným i
473 VI | Jaroslav, „za dvadsaťštyri hodín sme hotoví s týmto hniezdom
474 VII | prezradzujúcou.~Desiata hodina odbila, radcovia umĺkli,
475 IX | hryzený červík, v poslednej hodinke smrti? Ja ti nezávidím.“
476 IV | Čierny pluk bol pohromade. Za hodinu trvala bitka a Jaroslav
477 III | jednej čerstvo prichádzajúcej hodiny závisí. Poďme teda čím skôr
478 I | obidvaja čierni mužovia hodne ďaleko do záhrad peštianskych,
479 I | dávnych časov neligotala sa na hodnejšej hlave. Matiáš bol slncom
480 IV | premôžení sú ľudia: prestaňte, hodní synovia Čierneho pluku,
481 VII | starého, pred kráľovskou hodnosťou a vôľou vždy sa klaňať naučivšieho
482 IV | jasala radosťou a dávala hody vojakom čiernym; strana
483 IX | a prudkosťou blesku beží holohlavý na popravisko, i prerazí
484 VII | by ste i tisíc podobných holomkov priviedli.“~„Len pomaly,
485 I | poklad, ktorou sa, hoc malé, honosia, kdežto mocní, silní, rozumní
486 IV | štrngotu zbrane, ďaleko do hôr uletel.~I minul sa deň prvý
487 I | prebehlo dennú púť, už sa k horám schyľovať začalo. Ale ešte
488 II | duše svojej len zaň jedine horiaceho, na ktorého prsia by mohlo
489 I | mohli:~„Prekliata láska,“ horlil jeden, „mne tá krásna Talianka
490 II | kráľovniným, uchytil jej ruky i horlivo v unesenosti svojej vyriekol: „
491 IX | A potom uchytiac, tak horúce, ako mohol, a stisnúc ruku
492 II | bola dcéra talianskeho, horúceho, bujného podnebia, Beatrix -
493 VIII| Vydal ma súdu mojich naj horších nepriateľov, ktorí ma krivo
494 IX | duši city, čo ich sto ráz horšie trápiť budú ako mňa ich
495 IV | poslúchať, rozišiel sa po hospodách i plesal s vďačnými viedenskými
496 VI | Jiskrom dakedy tak bezohľadne hospodárili, chceš vytrhnúť rukám kráľa
497 VI | Uhier a tam nemilosrdne hospodáriť začína.~Kráľ i všetci prítomní
498 IX | Dobeša dal zatvoriť Bátory v hospode i dal ho striezť silne;
499 II | mnoho na týchto nepovolaných hosťoch nielen pomstiť sa, ale ak
500 III | keď sa ale Jaroslav k reči hotovil, všetci zas utíchli.~„Slávny
501 V | aby sa vojsko k Ebersdorfu hotovilo.~V blesku slnečnom sedel
|