1038-hotov | hovad-najme | najne-opovr | oprav-pries | priet-tlupu | tmava-vysie | vysin-zivo
Cap.
502 IV | prúdiť začalo mnoho sto kusov hovädzieho dobytka, množstvo vozov
503 III | miláčka svojho, tak odhodlane hovoriaceho, a to tým viac, bo on vlastne
504 VII | to je vôľa kráľova.“~Prv hovoriaci sudca sa opýtoval po dôkazoch;
505 III | mienka vaša?“~Len tak krátko hovorieval Matiáš o verejných záležitostiach,
506 VI | úmysloch svojich nezvykol hovorievať.~Bátory ale usiloval sa
507 X | ale - ponáhľal, ponáhľaj!“~Hovorila to s citom tak prenikavým,
508 IX | vrúcne túžiaceho. Jedni hovorili, že ho majú potajomne odpraviť,
509 I | sa mámiť týmito lesklými hračkami, nedaj svedomie svoje porušiť
510 VI | prestiera sa široká rovina. Hrad vypína sa na návrší, vývodí
511 VI | môže zvrátiť. A keď je raz hradba naštiepená, dá sa snadnejšie
512 IV | miestach bola zapálená a jej hradby značne porúchané.~K ránu
513 VI | Jaroslav, vyskúmajúc položenie hradu a všetkých miestností, radil
514 IV | I došiel Matiáš pod samy hrady Viedne, zriadiac už doma
515 V | tiahli ticho v dlhých radoch hránami mestský mi k Ebersdorfu.~
516 VI | alebo dotieravosťou svojou hranice kedy prekročil, čo delia
517 II | rodu nízkeho. Prichádza hrdina veku svojho slávny, pýta
518 IV | bo viac ráz už hľadeli na hrdinnosť, na neohrozenosť jeho. I
519 IV | vraždenia, neprznite slávu svoju hrdinnosťou ožiarenú - mordom a vraždou!“~
520 V | a bozkávali plášť a nohy hrdinove, takže musel zastaviť pluk
521 IV | sa neprestáva. Viedenskí hrdinovia sa už osmelili aj výpad
522 VII | Dobešových prsiach zatrepotalo hrdinské srdce; i bôl i žalosť, i
523 I | Bozkovec, skvejúci sa duchom hrdinským i radou velemúdrou, bol
524 IX | primŕza a krásna duša krásnym hrdlom, krásnymi milostnými perami
525 VII | súd.“ I posadil sa Dobeš s hrdosťou k bratancovi svojmu.~Ako
526 XI | vykonal.“~„Áno! Spovedaj ho z hriechov, nešlachetníka bohaprázdneho,“
527 VI | aspoň pravdepodobnosti.~Delá hrmia pod Ebersdorfom a Čierny
528 VI | teraz len počúva daromný hrmot diel, i pozerá na ďalší
529 VIII| v zdaní jeho pretrhnuté hrmotom klúčov, i potrháva sa tvár
530 IX | hryzie?~Ľud kričí radosťou i hrnie sa v divom dave nazad do
531 IX | miesto. K tomuto miestu hrnul sa s úženým prsami zástup,
532 V | divadlo. Tí, čo boli na zemi, hrnuli sa ku koňovi Jaroslavovmu
533 Vysv| nasledujúcu báseň na jeho hrob v latinskej reči, ktorú
534 VIII| Zamlčal sa posol a tichosť hrobovú nepremohol ani Jaroslav.
535 I | ľudské so skončeným dňom do hrobu večnosti zahrabané.~Nastalo
536 VI | Uhorska sa ako svetlo striel hromov s tmavou nocou miešali v
537 IX | niektorí, čo tu zlatom, tam hrozbami Bátoryho sa prinútiť dali
538 VI | nebezpečenstvá vlasti našej hrozia. Počuj teda, kráľ môj z
539 I | ma vyhlásil za buriča a hrozil mi pozbavením dedičnootcovských
540 VII | mrazom dušami prítomných, tým hroznejší nastával pre nich pocit,
541 I | milosti kráľovskej, tým hroznejšie zvrátiš sa v priepasť vlastnej
542 IV | ľahli.~I nastal znovu deň hrozný. Ačpráve viedenskí obyvatelia
543 IX | práve keď ho zozadu Dobeš za hrtan ulapil a ním o zem trepol
544 VIII| žalár; len maličkým oknom, hrubou mrežou prepleteným, vkráda
545 VII | neprednášajúc. Viedenčania sa s hrúzou na muky dobrodinca svojho
546 IX | ale ty, biedny, svedomím hryzený červík, v poslednej hodinke
547 IX | rozľúteného rudu, či ho svedomie hryzie?~Ľud kričí radosťou i hrnie
548 VI | aj červ nedôvery začínal hrýzť na duši jeho. Nepriatelia
549 XI | upadnúc do šialenej zúrivosti, hubil vlastnú vlasť svoju, až
550 I | dával tu slávnu zábavu. Hučiaca hudba, veselý výskot, žartovný
551 I | tu slávnu zábavu. Hučiaca hudba, veselý výskot, žartovný
552 IX | na popravisko, i prerazí húfy ľudu, i pľaští kata, i hodí
553 Vysv| Matiáš - uhorský kráľ Matej Hunyadi (1443-1490), podľa havrana
554 Vysv| svoju moc bojoval s Jánom Hunyadim. i s Matejom Korvínom.~-
555 IV | preniklo blesky svojimi husté dymové oblaky. S týmto sa
556 II | vyslyší prosbu jeho. Mraky hustnú na oblohe, prichádza bujný,
557 IV | nevidel pre vždy viac a viac hustnúce mrákavy. Celý deň sa bojovalo
558 IX | IX~Svitlo... Nebo je hustými oblakmi zasklepené, cela
559 I | celujúca. Vyšli pomaly i iné hviezdy na pláni nebeskej a každá
560 III | Všetci sa začali z miest hýbať, keď sa ale Jaroslav k reči
561 IV | bázeň pred nepriateľom hýbe všetkým ľudom, bo znajú
562 Vysv| svoje sily zjednocovali iba proti vzburám poddanstva,
563 VIII| a nespravodlivo súdili! Iď teda ku kráľovi a povedz
564 IV | nachádzala vo víťazoch obrancov imania a života svojho.~Poslednejšia
565 III | Pripravené je všetko, teraz nám iná otázka nastáva, ktorej rozhodnutie
566 IX | aby ho len ranil, a im zas inak dôvodili. ~Neďaleko mesta
567 VI | obletovali Bakač a Bátory a iní nepriatelia Bozkovcov, tým
568 IV | dobytka, množstvo vozov s inou potravou, znamenité pluky
569 IV | odtiaľ ale vystreliac, zas na inú stranu. Tým sa stalo, že
570 V | za týmito starší mesta a iných miest rakúskych, ako aj
571 I | držal nad velikášmi, čo iným slabším krivdu robili, to
572 VIII| pozbavil! - Nie, nie, nechcem inšej milosti od neho.“~Slová
573 I | príčina i pádu moháčskeho.~Tá istá chyba zožierala i Moravu,
574 III | kráľ, „ja som práve tej istej mienky, aby sme sa čím skorej
575 I | vlasteneckej! Ba čo viac, tu je ona istejšia ako na výslní priazne kráľovskej!“~
576 VI | stŕpol nad odhodlanou, s istotou a povedomím prednesenou
577 VI | odhodlanosti. Rád by sa dozvedieť istotu o vernosti Jaroslavovej,
578 Vysv| Bratislave, známu ako Accademia Istropolitana. Univerzita po jeho smrti
579 VII | to isté, a od všetkých tú istú odpoveď dostanúc, vyriekol: „
580 IV | IV~Celá Viedeň stojí na nohách,
581 III | rozmrzený odišiel do svojej izby, Jaroslav ale vyvolal: „
582 Vysv| kolic, poutniče, pohleď, jakovou to památku má ze slavných
583 IX | Matiáša, oči jeho vystúpili z jamôk i stĺpkom stoja a kŕčovite
584 Vysv| Zomrel r. 1499. Jeho syn Ján Zápoľský bol uhorským kráľom
585 Vysv| a o svoju moc bojoval s Jánom Hunyadim. i s Matejom Korvínom.~-
586 IV | porúchané.~K ránu dňa 22. januára roku 1485 zobral Matiáš
587 II | podobných i vytvorila si jará jeho obrazotvornosť mládenca
588 V | zemi, hrnuli sa ku koňovi Jaroslavovmu a bozkávali plášť a nohy
589 IX | výške, zaviazol v rameni Jaroslavovom.~Kat ho vytiahol, prúd krvi
590 VII | vozy, sprievodným listom Jaroslavovým opatrené, do Ebersdorfu
591 IV | svojho.~Poslednejšia strana jasala radosťou a dávala hody vojakom
592 IV | poslané. Radosť, pokriky, jasot všeobecný. Nový život nastal
593 II | odpovedať, už mu „nemi -“ na jazyku splývalo, keď kráľovná,
594 IX | Brat môj, potecha moja jediná, zdrav sa mi maj a odpusť -
595 XI | na pomätenosť mysle, bo o jedlo, o pokoj nestojí, zúri ako
596 X | milujúca. Jedno okamihnutie, jedna prísna chvíľa zvráti osnovy
597 I | svojom hlbokom koryte vždy jednako bez toho, že by dbal na
598 IX | dačím vrúcne túžiaceho. Jedni hovorili, že ho majú potajomne
599 IV | Dobeš, udatní to Bozkovci. Jednoduchá stráž ostríha plátenné dvere.~„
600 II | Vyskočil Jaroslav ako splašený jeleň a hovoril hlasom pokojným: „
601 Vysv| rokoch 15. stor. ovládal Jiskra ve!kú čast Slovenska a o
602 VI | susednými stolicami, kde ste s Jiskrom dakedy tak bezohľadne hospodárili,
603 I | ako to v Uhrách za časov Jiskrových vyzeralo. Hľa! To naša sloboda! -
604 Vysv| moravského šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, „najvyššieho
605 Vysv| ktoré takto znejú:~Kdož jsi kolic, poutniče, pohleď,
606 Vysv| dedina v Dolnom Rakúsku, dnes juhovýchodné predmestie Viedne.~- ...
607 Vysv| Korutansko a Štajersko, územia v juhovýchodnom Rakúsku, kedysi samostatné
608 I | Obzvlášte ale potom, keď Jur Poděbradský, kráľ český -
609 Vysv| Viedne.~- Poděbrad - Juraj Poděbradský (1458 -1471),
610 Vysv| cirkevných majetkov a dala Juraja Poděbradského do kliatby.
611 IX | ulice boli plné ľudstva, kadiaľ mal byť Jaroslav zo žalára
612 Vysv| Bozkovci. Povesti Jána Kalinčiaka. Slovenský národný zábavník
613 VI | nemôže sklamaná láska urobiť? Kam zavádza blud ten dušu ľudskú? -
614 IV | prachom a guľami burácali po kamení, bo sa všetko to privážal
615 IX | na jedno slovo, do kata kamenie, a to práve keď ho zozadu
616 I | Dobeš, ,.lebo ťa urobil kancelárom, kormidelníkom. Ó, Jaroslav,
617 Vysv| vydaní sa na koniec IX. kapitoly viaže poznámka pod čiarou:
618 Vysv| českému kráľovi, ktorého dcéru Katarínu mal za manželku, že nebude
619 Vysv| úteku. Príčiny moháčskej katastrofy treba vidieť vo vnútorných
620 VII | Bátory zakýval zas rukou a kati i z jedného i z druhého
621 IV | najväčšieho miláčka, vydal katovi. Taká je povaha jeho. -
622 VI | Možno mu prozreteľnosť kázala, aby jediný spoľahlivý pluk
623 I | hviezdy na pláni nebeskej a každá sa akoby o závod v zrkadle
624 III | prívetivý, každej strane a každému stavu prístupný; ale znal
625 VI | poslušnosť je vojsku tomuto každodenným chlebom, a tak i teraz len
626 IV | vojsko svoje tak, žeby v každom okamihotu k nápadu bolo
627 VI | sa, že sa posádka, akoby každým výstrelom nepriateľským
628 II | káž, a ja stúpim do pekla. Kážte - všetko vám kvôli urobím -
629 Vysv| podávame a ktoré takto znejú:~Kdož jsi kolic, poutniče, pohleď,
630 III | jeho bola neohraničená, kedykoľvek zbadal, že si ľudia zo samej
631 Vysv| v juhovýchodnom Rakúsku, kedysi samostatné korunné kniežatstvá.~-
632 VI | vám, verím vám, a ak ma klamete, tak žiaden pod slncom nevymyslí
633 VII | hodnosťou a vôľou vždy sa klaňať naučivšieho sa bojovníka;
634 III | premohol.“~„A ty musíš byť Kleitom jeho,“ zamumlal Bátory.~
635 Vysv| dvora, neskôr palatín.~- Kleitos -obľúbenec kráľa Alexandra
636 X | takého, ako Alexander na Kleitovi, zakalil značne slávu svoju.
637 X | jedno miesto upieral, ruky klesali a list padol na zem.~I vztýčil
638 VI | chceš, aby Budín a Uhorsko kleslo mečom tureckým, a ty spriaznený
639 Vysv| Juraja Poděbradského do kliatby. Českú korunu ponúkal pápež
640 VII | meč svoj, začne si cestu kliesniť do susednej komory, raniac
641 VI | pokorne v prach a v ničotu klonia. A tak hoc Matiáš i rád,
642 IV | násypy napádať.~Slnce sa už klonilo k západu a boj sa obnovoval.
643 VIII| jeho pretrhnuté hrmotom klúčov, i potrháva sa tvár jeho,
644 XI | pošvy svoj ohromný meč.~Ale kňaz, starý Pavol, čo vychovancovi
645 II | ho ale dávajú. - Beatrix, kňažná talianska, stala sa manželkou
646 I | panuje nad nami skvelý veľký knieža a v krajoch našich všade
647 II | krajinu.~Bolo dievča rodu kniežacieho. Dorastalo, rozvíjalo sa
648 Vysv| kedysi samostatné korunné kniežatstvá.~- nádvorník - v stredoveku
649 VII | po pritiahnutí a zavrtení kolečiek celé telo jeho sa do dĺžky
650 VII | druhého konca potiahli, kolečká zavŕzgali; hrdlo Jaroslava
651 II | podobné prijatie; padol ale ku kolenám kráľovniným, uchytil jej
652 Vysv| ktoré takto znejú:~Kdož jsi kolic, poutniče, pohleď, jakovou
653 II | si žiada, za tým túži, a komu šťastie sľubuje, tým - opovrhuje.
654 II | si muž a úlohou tvojou je konať, abys’ cieľa dočiahol, a
655 I | mládeže zúrila v cudzích končinách, dospelý vek zostával u
656 X | hľadia naň s podivením, až konečne jeden z nich starší prehovorí: „
657 III | ľahostajnou byť nemôže. Súd si konečný, pravda, podržím sám.“~„
658 V | slnečnom sedel na svojom bujnom koni kráľ Matiáš, šišak jeho
659 I | lebo ťa urobil kancelárom, kormidelníkom. Ó, Jaroslav, nedaj sa mámiť
660 II | tam chce zastať, tam lapá korunkou svojou druhov svojich, ale
661 Vysv| Rakúsku, kedysi samostatné korunné kniežatstvá.~- nádvorník -
662 Vysv| Poděbradského do kliatby. Českú korunu ponúkal pápež Matejovi Korvínovi,
663 VII | Moravy, Rakús, Štajerska a Korutanska, vyslovujem tu, ako plnomocník
664 V | uhorského, štajerského a korutanského i s kráľom prešli pokojne;
665 IV | uhorských, štajerských a korutanských.~Jaroslav i Dobeš vyskočia
666 Vysv| korunu ponúkal pápež Matejovi Korvínovi, čo zapríčinilo niekoľkoročné
667 I | ločkajúc vo svojom hlbokom koryte vždy jednako bez toho, že
668 VII | mal na nohy a na hrdlo kosílky tak pripravené, že po pritiahnutí
669 Vysv| pochovaný, oplakávaný Viedňou; kosti jeho sú uložené pod mramorový
670 X | osnovy úmyslov dlhé časy kovaných. A Beatrix ľúbila Jaroslava
671 IV | cvičí, mestom prudkým krokom kráča na násypy mesta, chtiac
672 II | jeho i prosí, aby i on do kraja blaženosti, medzi svojich
673 I | prednom mieste medzi všetkými krajinami. Obzvlášte ale potom, keď
674 I | mnohé povstali neporiadky v krajine. Bohatí páni boli uvyklí
675 II | opustený túžil. Nesie ho krajinou, kde on kvietky prekvitať
676 I | znamenité úrady a hodnosti krajinské a kráľovské, kdežto Dobeš
677 Vysv| sedmohradského veľmoža a krajinského gubernátora Jána Hunyadiho.
678 II | zaniesol kvietok v neznámu krajinu.~Bolo dievča rodu kniežacieho.
679 IX | milostnými perami ubieha do krajov, kde niet smútku, niet závisti.~
680 I | dunajskej zhliada, či ona je krajšia, či ona je nežnejšia; a
681 X | Jaroslavovej.~Nikdy je žena nie krajšou ako v podobných okamihoch.~
682 I | medzi všetkými doterajšími kráľmi najväčšie a najjasnejšie.
683 VI | rozžiareným okom sprevádzané slová kráľove, „že by som sa opovážil
684 I | nedal presvedčiť o dobrote kráľovej, ale predsa uznal, že sa
685 II | úmyslov svojich podľa návodov kráľovniných i vypovedal: „Už to mám!
686 X | panovníkovi.~Mráz obišiel kráľovnú, čítajúcu smutné zvesti
687 I | Ver mi, brat môj, srdce kráľovo je nie zlé, ale zlé srdce
688 VII | bratancom mojím?“~„Bátory v mene kráľovom.“~Pri menovaní posledného
689 VII | človeka, čo vždy býval pýchou kráľovou.“~V Dobešových prsiach zatrepotalo
690 I | šliapu a nové nám úradníci kráľovskí natískajú, znamenité ustanovenia
691 X | Jaroslava Bozkovického. Na hrade kráľovskom bolo ticho o tom, lebo kráľ
692 VII | opustila zúrivosť starého, pred kráľovskou hodnosťou a vôľou vždy sa
693 I | rozorvaného už krem toho kráľovstva, a Beatrix musí byť mojou
694 X | ti strojili úklady! Áno, krása tvoja dojala a láska moja
695 II | obrazotvornosť mládenca mužného, krásneho, plameňom celej duše svojej
696 II | zdráhal i sedel tu pri boku krásnej manželky Matiášovej a hoc
697 II | šírošíre kraje jeho zábavou. Krásny kvietoček hľadí dolu na
698 IX | posledný primŕza a krásna duša krásnym hrdlom, krásnymi milostnými
699 VI | šepotať útle slová v sluch krasotinkám lepšie nad neho? Rozumel
700 I | keď tu i tu nastali časy krátkeho pokoja a kráľ prísny súd
701 III | záležitosti mienka vaša?“~Len tak krátko hovorieval Matiáš o verejných
702 III | nerád dlhé reči marím, ale krátku, ináčej dobre premyslenú
703 VI | krokom k nemu sa blížiac, krátkym dychom vypovie: „Ako sa
704 I | ukoristíme z rozorvaného už krem toho kráľovstva, a Beatrix
705 XI | nešlachetníka bohaprázdneho,“ kričal rozľútený Dobeš.~Priznal
706 IX | ho svedomie hryzie?~Ľud kričí radosťou i hrnie sa v divom
707 IV | pravé, Jaroslav vedie ľavé krídlo Čierneho pluku; zostavili
708 VI | domnelou alebo vymyslenou krivdou, v pár okamihnutí môže zvrátiť.
709 X | je nevinný vzhľadom mojej krivej žaloby; a ak je takým spôsobom
710 VII | položili prsty svoje na kríž, prisahali o pravdivosti
711 IX | nezávidím.“ I odhalil si sám krk i zavolal: „Tni!“~Zástupy
712 I | otvrdnutý, neodstupujúci ani na krok od pravdy; ale ty si dobrý,
713 X | kráľovho, odstúpili na niekoľko krokov od kráľa a jeden z nich
714 I | približujúceho sa ľudstva, zrýchlili kroky svoje i prešli cez most
715 VII | ale znajúc, čo nastáva, krútili poľakaní hlavami, až jeden
716 I | vlasti svojej, duša moja krváca!“ -~Zastavili sa obaja,
717 I | hlboko cítil ranu, ktorou krvácala vtedy Morava, z väčšej čiastky
718 I | samo v sebe smrteľnou ranou krvácalo, keď sa medzitým na zovňajšok
719 IX | tak on ležal celý zaliaty krvou, bez nádeje, bez možnosti
720 II | oknom na nádherný palác, v ktorom Bozkovec prebýval. Zavrela
721 Vysv| Fridrich III. (1440-1493), s ktorým sa Matej Korvín dostal do
722 III | bokoch jeho radcovia, medzi ktorými prvé miesto zaujímal palatín
723 VI | náklonnosti mužských k ženám, bo ktože býval veselším dobrodruhom
724 Vysv| stor. ovládal Jiskra ve!kú čast Slovenska a o svoju
725 I | ale i proti pocestným a kupcom. Matiáš síce započal búrať
726 VIII| cťou a mojím svedomím bola kúpená. Ničím som sa neprevinil
727 Vysv| 1471), kráľ český. Pápežská kúria sa nevedela zmieriť so sekularizáciou
728 IV | prúdiť začalo mnoho sto kusov hovädzieho dobytka, množstvo
729 II | zo žil jej nevydobyl ani kvapôčky, oko jej tak zmŕtvelo, že
730 II | údolia i vidí tam tisíce kvietkov objímajúcich, milujúcich
731 II | svoju zvyšuje. I prišlo ľúto kvietku na vysokej skaline osamotenému,
732 II | Nesie ho krajinou, kde on kvietky prekvitať vídaval; tam chce
733 II | kraje jeho zábavou. Krásny kvietoček hľadí dolu na utešené luhy
734 Vysv| macedónsky kráľ Alexander Ve!ký (356-324 pred n. l.), panovník
735 X | vztýčil sa poslednou silou a kýval vyslancom, aby sa vzdialili.
736 II | zrak a ľahko sa usmejúc i kývnuc rukou, aby sa posadil, vlasy
737 VII | Bátory odpovedal: „Máme,“ kývnúc na sluhov, aby i obžalovaného
738 VII | preriekne Bátory zľahka a na kývnutie jeho predstúpi vojak i obrátiac
739 VII | vás pravdu mocou vynútiť.“~Kývol a drábi odviedli Jaroslava
740 Vysv| najvyššieho hajtmana“ kráľa Ladislava Pohrobka. V štyridsiatych
741 II | obyčajné dievča, bez oh ladu na rod, bez ohradu na postavenie.~
742 IX | umieram rukou tvojou, smrťou ľahkou, bo nie som si povedomý
743 IV | rozborené boli alebo popolom ľahli.~I nastal znovu deň hrozný.
744 III | múdri, ktorých rada ml nikdy ľahostajnou byť nemôže. Súd si konečný,
745 II | dievča, dievča sa trasie, ľaká sa, rodičia mu ho ale dávajú. -
746 II | vídaval; tam chce zastať, tam lapá korunkou svojou druhov svojich,
747 I | vykričaný za zradcu, šľakujú a lapajú ho, statku a majetku ho
748 X | list, hovoril: „Teda sú lapení vojaci vrchnosťou viedenskou,
749 XI | ktorý strašného muža nielen láskavo prijal, ale mu i pluky svoje
750 II | Čo je následok sklamanej lásky? Čo je následok zničenej,
751 Vysv| nasledujúcu báseň na jeho hrob v latinskej reči, ktorú my tu vyňatú
752 IV | Dobeš pravé, Jaroslav vedie ľavé krídlo Čierneho pluku; zostavili
753 IX | tým práve zapríčiní, že lekári sa len ťažko a neskoro predrať
754 X | kráľovnou a dotknúc sa rýdzeho lemu kráľovho, odstúpili na niekoľko
755 I | Jaroslav, nedaj sa mámiť týmito lesklými hračkami, nedaj svedomie
756 I | vrchoch uhliadnuť, na ktorých leskom svojím ešte raz zahoreli,
757 III | III~Slávny Budín stojí v lesku slnečnom, nádherne dnes
758 I | proti ktorému ani sila, ani lesť, ani vierolomnosť Matiášova
759 VI | v náručí manžela svojho lestnú zradu a žalobu na Jaroslava,
760 II | žiadostí, túžob svojich letí ďalej bez konca. Prúd zaniesol
761 I | ušiam Bozkovcov.~V pozadí letníka Bátoryho bola prechádzka
762 I | záhradách týchto je mnoho letníkov; teraz ale sú z väčšej čiastky
763 IX | meč svoj a ako rozdráždená levica nad vytrhnutým plodom svojím
764 IX | neskoro predrať môžu. A tak on ležal celý zaliaty krvou, bez
765 IV | tisíce mŕtvych a ranených ležali na hradbách viedenských
766 VII | sudca na mieste obete svojej ležať zaslúžil, „ale netráp ma,“
767 II | dačo brnastá, ale žiarou líc tým viacej vyvýšená. Sedela
768 VII | zakryli kŕčovite zhŕždené líca a dutý z najhlbšej útroby
769 II | posadil, vlasy svoje, po lícach sa vlniace, cez rameno prehodila
770 II | znak dajakej vášne. Plné líce, čelo vysoké, pod ním oči
771 VI | svojím dychom a jediným lichotivým úsmechom alebo pár slzami,
772 I | predsa sa toľko tisíc hviezd ligotá! - Áno, tak práve sme my,
773 VIII| budúcnosti slnečnou slávou ligotať sa, vidí statočný kmeň moravský
774 VII | videl vozy, sprievodným listom Jaroslavovým opatrené, do
775 Vysv| Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic věk a spisy vybrané, v Praze~-
776 Vysv| svätého Štefana. Bohuslav z Lobkovíc, slávny a svojho času najučenejší
777 IX | sa teraz nádherný palác, Lobkovický zvaný, nachádza. Tu bolo
778 I | ticho, pokojne, bublajúc a ločkajúc vo svojom hlbokom koryte
779 I | voda dunajská pri brehoch ločkaním svojim smrteľnú hudbu dohráva.~
780 X | mäkkosť srdca, i odvážlivosť lomcovali jej dušou, takže sama seba
781 IV | Jaroslav s Dobešom užili ľsti vojenskej. Delá svoje, z
782 I | Čo dobrotou vykonáš u ľstivého kráľa? Dnes ti slovo dá,
783 I | zruší. Čo urobil tento tvoj ľstivý kráľ s tesťom svojím Jurom
784 X | obetovať vstave je, aby ľúbený predmet ušiel každej pohrome.
785 X | časy kovaných. A Beatrix ľúbila Jaroslava vrúcne, z celej
786 I | potom pomaly sa tratí a jeho lúče možno len na vysokých vrchoch
787 II | temer obdržanej milosti? U ľudi aspoň, ako bola dcéra talianskeho,
788 IV | nepriateľom hýbe všetkým ľudom, bo znajú Viedenčania, že
789 Vysv| 1526) porazili Turci vojsko Ľudovíta II. a sám kráľ zahynul na
790 I | menej ale na biedy a strasti ľudské so skončeným dňom do hrobu
791 V | nepohnutým i cítil bohatú odmenu ľudského skutku svojho.~Vojaci Čierneho
792 IX | a berie podiel v žalosti ľudskej; slnce neprebleskuje cez
793 IV | mesta. Tu sa však ukázala ľudskosť a mierumilovnosť Jaroslavova
794 VII | púšťať v zápasy s podlosťou ľudskou; prečo si si radšej mňa
795 VI | Kam zavádza blud ten dušu ľudskú? - Táto vytrhla rozličnými
796 VIII| lebo sem žiaden hlások ľudský nepreniká. Na prostriedku
797 II | kvietoček hľadí dolu na utešené luhy a údolia i vidí tam tisíce
798 I | domácich svojich. Preto sa lúpežníci množili a Uhorsko samo v
799 I | v ktoré zamykajúc sa i s lúpežnou družinou svojou, časom vybiehali
800 IV | navzdor príkazom kráľovským lúpili a zabíjali obyvateľstvo.
801 II | svoju zvyšuje. I prišlo ľúto kvietku na vysokej skaline
802 IX | mňa ich zločiny alebo teba ľútosť tvoja!“ - A potom uchytiac,
803 VIII| šťastia, ale zošliapol ma bez ľútosti tu do hnusnej tejto temnice.
804 XI | Jaroslavovu!“ A na tieto slová ľúty lev Dobeš premenil sa na
805 Vysv| uhorského kráľa.~- Žigmund - Luxemburský, cisár nemecký, kráľ český
806 Vysv| Veľký Alexander - macedónsky kráľ Alexander Ve!ký (356-
807 I | tomu ale on ani Slováka Maďarovi a Nemcovi, ani týchto onomu
808 X | zúfalstvo, i dobrota, i mäkkosť srdca, i odvážlivosť lomcovali
809 Vysv| sekularizáciou cirkevných majetkov a dala Juraja Poděbradského
810 I | šľakujú a lapajú ho, statku a majetku ho pozbavujú, vypovedajú
811 I | odkiaľ spozorovať, že ich majitelia, obyčajne z vyššieho zemianstva
812 IV | najbližších dňoch objaviť sa majúce udalosti.~Na násypoch mesta
813 IX | milosť, milosť!“ Ale kat, majúci rozkaz, vyšvihol široký
814 IV | kde toho najväčšia potreba mala byť.~I stálo toto mesto
815 II | urobiac z neho naostatok malichernú pletku, s ktorou si i ten
816 II | mojej sa podrobíš okrem maličkostí, ktoré by som od teba žiadať
817 VIII| VIII~Temný žalár; len maličkým oknom, hrubou mrežou prepleteným,
818 III | Bátorymu odpúšťam, a keby malo byť pravdivé udanie jeho -
819 II | a od mužského opovrhnutá málokedy, ba nikdy neopomenie príležitosť
820 VI | na seba vziať mienil. Po malom čase vypovedal: „Všetko
821 IV | účinku.~Tak sa bojovalo s malými prestávkami až do rána.
822 II | kráľovniných i vypovedal: „Už to mám! Prostriedkov dosť k vyplneniu
823 I | kormidelníkom. Ó, Jaroslav, nedaj sa mámiť týmito lesklými hračkami,
824 VI | Beatrix ukovala v náručí manžela svojho lestnú zradu a žalobu
825 Vysv| kráľa Ferdinanda, druhá manželka Mateja Korvína.~- palatín
826 Vysv| ktorého dcéru Katarínu mal za manželku, že nebude viesť proti nemu
827 II | sedel tu pri boku krásnej manželky Matiášovej a hoc by iný
828 II | pánovi môjmu, kráľovskému manželovi vášmu, som vždy hotový obetovať
829 VII | na škripcoch, stroji to máram podobnom, na ktorý nešťastník
830 VI | pán Jaroslav, aby sme čas marili s dobývaním Ebersdorfa?“~„
831 III | znáte, že nerád dlhé reči marím, ale krátku, ináčej dobre
832 III | márny zisk, alebo ešte pre márnejšiu slávu i vtedy, keď by pri
833 III | robia a jeden na druhého pre márny zisk, alebo ešte pre márnejšiu
834 Vysv| zábavník II, Turčiansky Sv. Martin 1871.~~- Bozkovický -
835 Vysv| bojoval s Jánom Hunyadim. i s Matejom Korvínom.~- Čierny pluk - (
836 Vysv| Českú korunu ponúkal pápež Matejovi Korvínovi, čo zapríčinilo
837 X | svojou.~„Beatrix,“ počal Mátiáš, skúmavým zrakom ju merajúc, „
838 IV | Čierny pluk v meste, sami s Matiášom poddanie sa vyjednávať začali.~
839 VIII| počal onen jazdec a vyslanec Matiášov hovoriť Jaroslavovi. „Prichádzam
840 IV | pršali z násypov do tábora Matiášovho. Slnce vystúpilo na najvyšší
841 I | pravda, zmenili; storočie Matiášovo odtisli časy divejšie.~Akokoľvek
842 II | talianska, stala sa manželkou Matiášovou.~Kráľovná Beatrix vyzerala
843 VI | pozerá na okolné dediny ako matka na dietky svoje a tieto
844 VI | svoje a tieto zas naň ako na matku zrak svoj upierajú, hľadia
845 V | musel zastaviť pluk svoj. Matky s deťmi, otcovia so synáčikmi
846 III | Matiáša poznal, znal, že máva často nápady, v rozhodnej
847 VIII| od neho.“~Slová tieto len mdlo vypovedal a obrátiac sa
848 IV | víťazstiev budúcich, ak opriete meče a bodáky svoje proti bezbranným
849 Vysv| ozdoba veliká.~Bezvinného mečem dal stít samovládce nevlídný,
850 VI | aby Budín a Uhorsko kleslo mečom tureckým, a ty spriaznený
851 I | opovažovali len s veľkou silou v medze ríše jeho vtrhnúť. Po celej
852 VI | Bozkovci snažia u vojska meno a slávu jeho zatôniť, čo
853 Vysv| univerzitu v Budíne (známu pod menom Corvina) a r. 1465 si vyžiadal
854 III | kto má proti tomuto môjmu menovaniu vodcov?!“~Povstal Bátory,
855 III | vyvolal: „Teraz ťa i ja menujem Alexandrom, bo si sám seba
856 X | Mátiáš, skúmavým zrakom ju merajúc, „tvoja sťažoba a žaloba
857 V | v dlhých radoch hránami mestský mi k Ebersdorfu.~Čierny
858 IV | stáli na baštách a ohradách mestských, súc hotoví každého okamihu
859 V | krajiny.~Matiáš predložil mestu a zhromaždeným stavom vôľu
860 VII | naťahuje, naťahuje, on sa metá, zuby zatína, ani slovka,
861 IX | kráľa zloženú. Viedenskí mešťania prísne nakladali starším,
862 IX | priestranina, na ktorej bol dakedy mešťanosta Vorlauf l s radnými pány
863 XI | bojovával, ale je spolu povďačný mešťanstvu za sútrpnosť jeho. Ale potom
864 III | sa teraz pri menovaní ich mien väčšina zdržať nemohla,
865 VI | kráľovskú na seba vziať mienil. Po malom čase vypovedal: „
866 III | ja som práve tej istej mienky, aby sme sa čím skorej vypravili,
867 VII | so zradami jeho, keď už miera naplnená je, odovzdáva ho
868 XI | i pozdvihne znovu meč i mieri proti Bátorymu: „Zhyň, potvora
869 I | pre svoj vtip, učenosť, miernu povahu a neobyčajnú krásu
870 I | štipľavú reč túto odpovedal mierny Jaroslav: „Cítim rovne ako
871 IV | však ukázala ľudskosť a mierumilovnosť Jaroslavova vo vznešenom
872 VI | položenie hradu a všetkých miestností, radil z dostatočných príčin,
873 Vysv| politik uhorský, od r. 1493 miestodržiteľ v Dolnom Rakúsku. Zomrel
874 IX | obtiahnuté miesto. K tomuto miestu hrnul sa s úženým prsami
875 VI | striel hromov s tmavou nocou miešali v mysli jeho. Ale ustáliť
876 VI | nemohli, je príčina tvoj miláčik Jaroslav Bozkovec. On dal
877 Vysv| brat věrný pochoval brata milého tělo.~
878 VI | nepriatelia jeho do srdca milostivého mu panovníka.~Ach, čo nemôže
879 IX | dobrý, zbadajúc to, slabým, milostným hlasom vypovie: „Brat môj
880 IX | krásnym hrdlom, krásnymi milostnými perami ubieha do krajov,
881 VII | nanajvýš dakedy vážil a miloval, ktorý si ale spolu od dlhšieho
882 X | zlomeným srdcom? O žene, čo milovala muža, neobsiahla lásku jeho,
883 VII | Tento posledný, zanechajúc milovaných čiernych bojovníkov, čo
884 II | plameň svoj, ja vás nikdy milovať nemôžem, nesmiem. Zabudnem
885 II | za ruku uchytiac, „teda miluj mňa!“ náruživo vyriekla.~
886 III | ináčej dobre premyslenú radu milujem. Ktorá je v tejto záležitosti
887 X | každej pohrome. Taká je žena milujúca. Jedno okamihnutie, jedna
888 I | pokryla svojim plášťom ako milujúci otec svoje dietky, keď im
889 II | tisíce kvietkov objímajúcich, milujúcich sa, vidí, ako sa jedno ku
890 XI | ozve sa prenikavo: „Syn milý! So zničením tela nezatracuj
891 Vysv| l.), panovník a vojvodca mimoriadnych vlastností.~- vojsko
892 IV | najviac blýskalo, a zavše sa minuli žiadaného účinku.~Tak sa
893 III | zaslúžení a múdri, ktorých rada ml nikdy ľahostajnou byť nemôže.
894 VI | mu to nepáčiť; vidno, že mladá žena na ostaraného muža
895 II | zdá, Jaroslav! Bolo dievča mladé, plné mladistvej bujarosti;
896 III | Bozkovický, „ak má rada a mienka mladého akú-takú platnosť, počuj
897 II | jará jeho obrazotvornosť mládenca mužného, krásneho, plameňom
898 II | Bolo dievča mladé, plné mladistvej bujarosti; prišiel ženích
899 VI | to zasmial, nedržiac od mladosti mnoho na pletky ženské,
900 II | rameno prehodila a „No, mladý, učený pán, sadnite si podľa
901 I | starší Dobeš Bozkovický mladšiemu Jaroslavovi.~Vyšli si títo
902 VI | je nepremožiteľná, bo s mlčaním našim bohzná, aké nebezpečenstvá
903 I | svoje i prešli cez most mlčky bez slova, až sa naostatok
904 I | panovania slabých kráľov mnohé povstali neporiadky v krajine.
905 III | Dobre, dobre,“ zvolali mnohí, len Bátory zmrštil obrvami
906 IV | keď medzitým Viedeň na mnohých miestach bola zapálená a
907 I | svojich. Preto sa lúpežníci množili a Uhorsko samo v sebe smrteľnou
908 IV | kusov hovädzieho dobytka, množstvo vozov s inou potravou, znamenité
909 Vysv| hlavnou oporou jeho politickej moci.~- Heinburg - starobylé
910 VI | treba? Zriedka je ktorý mocnár viacej na znamenitosť svoju
911 VI | usiloval. A čo bolo viacej mocnárovi prudkej, vrtkavej a slávybažnej
912 I | hoc malé, honosia, kdežto mocní, silní, rozumní ľudia, súc
913 II | prišiel jej práve na myseľ mocný tento velikáš uhorský. Dala
914 VII | prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť.“~Kývol a drábi
915 I | Dobeš, že Jaroslav bude môcť najviac u kráľa pôsobiť
916 Vysv| moháčskeho - V bitke pri Moháči (26. sept. 1526) porazili
917 I | keď takto o mne a kráľovi mojom zmýšľaš.“ Odpovedal nakrátko
918 I | hviezd od chladného milenca, mokrého Dunaja a sem-tam poskakujúce
919 VIII| sa doňho žiara slnečná. Z mokrých stien padá potuchnutá voda;
920 Vysv| svojho veku najslávnejší Moravan bol potom od svojho brata (
921 III | moje? Hádam zato, že majú Moravania vývodiť vojskám uhorským?
922 II | bol som prepadnutý týmito Moravanmi, ktorí nás neviem prečo
923 I | odpravila, bežiac za ohavným tým Moravanom, Bozkovským Jaroslavom.
924 Vysv| kráľa Mateja Hunyadiho. Z Moravanov sa regrutovala väčšina veliteľov
925 I | pomôcť mohlo.~„Zle vyzerá na Morave,“ počal Dobeš Bozkovický, „
926 I | plukom? Či sa necedila krv moravská po poliach, na ktorých sa
927 I | obletujú; on nie je vinou biedy moravskej.“~„Áno, tvoj kráľ je dobrý,“
928 I | sa odplatiť chceli ľudu moravskému za bývalé pokorenie svoje.
929 I | zvrešťal: „Znám vás, znám, moravskí pánikovia.“ Ohliadnuc raneného,
930 VIII| ligotať sa, vidí statočný kmeň moravský a kmeň zbrataných Čechov
931 IV | svoju hrdinnosťou ožiarenú - mordom a vraždou!“~Slová tieto,
932 IV | synovia Čierneho pluku, od mordov a vraždenia, neprznite slávu
933 VIII| keď sa mi tak pekne zdá, mordujú? Zastaň, zastaň, žalárnik!
934 V | šišak jeho tonul v zlatom mori, lebo slnce temer len v
935 I | kroky svoje i prešli cez most mlčky bez slova, až sa naostatok
936 VII | proroctvo moje na budínskom moste prednesené!“ zavisol na
937 VI | a Rakúsy i Viedeň, tak mozoľne dobyté - naším prenáhlením
938 II | opovrhuje. Však ťa odmeniť môžem tým, čím sa mi bude páčiť.~
939 VI | dokázať reči svoje?“~„Ako môžeš myslieť, pán môj,“ pokorne
940 IV | prichádza a či je obrana mesta možná.~Slnce zachádzať počalo -
941 IX | zaliaty krvou, bez nádeje, bez možnosti zastavenia krvi. Dobeš škrípe
942 II | zmŕtvelo, že bys’ zúfal nad možnosťou jeho obživenia. Ale netrvalo
943 IX | ťažko a neskoro predrať môžu. A tak on ležal celý zaliaty
944 IV | vždy viac a viac hustnúce mrákavy. Celý deň sa bojovalo ale
945 II | nebo vyslyší prosbu jeho. Mraky hustnú na oblohe, prichádza
946 Vysv| kosti jeho sú uložené pod mramorový pamätník do chrámu svätého
947 X | poklonou odovzdal panovníkovi.~Mráz obišiel kráľovnú, čítajúcu
948 VII | zalomcoval výjav tento chladným mrazom dušami prítomných, tým hroznejší
949 VIII| len maličkým oknom, hrubou mrežou prepleteným, vkráda sa doňho
950 III | aby nemŕštila tvárami a mrmot odporný nevydávala, obzvlášťe
951 IV | pluk ale, zastanúc si na mŕtvolách svojich spolubojovníkov,
952 IV | bez prospechu; len tisíce mŕtvych a ranených ležali na hradbách
953 III | cudzozemcovi vojská uhorské, mrzí nás a bolí nás to, keď ale
954 II | Bozkovec prebýval. Zavrela mrzuto okno, sadla si na skvostne
955 IV | už Čierny pluk zo svojej mrzutosti vytrhnutý stál v radoch.~
956 VIII| uvrhnutý Jaroslav. Telo jeho, v mučiarni hrozne skrižované, teraz
957 VIII| poddám sa pod meč jeho, ale mučiť sa nedovoľujem - smrť chcem,
958 III | ináčej mužovia zaslúžení a múdri, ktorých rada ml nikdy ľahostajnou
959 I | svornosti. Sila jeho vojska a múdrosť jeho rady záležala síce
960 VII | drahý, priznajte! Však čo je mukami vynútené, pravdou byť nemusí.“ -
961 IV | bolo rovne činné. Porúcané múry sa opravovali, domy v meste
962 III | záležitosti verejné trpieť museli, šomre. Najprísnejší ale
963 VII | preriekne: „Nie! Tí sú nevinní a musia plniť rozkazy náčelníka
964 I | kráľa, teraz na to pozerať musíme, ako jeho úradníci nešetria
965 I | celá príroda mlčí; len malé mušky v povetrí preletujúce bzučia,
966 II | obrazotvornosť mládenca mužného, krásneho, plameňom celej
967 I | sloboda? - Ach, a my vycediac mužnú krv za tvojho kráľa, teraz
968 VII | Pane! Hanebne zachádzaš s mužom takým vznešeným, keď viac
969 II | žena vysoko postavená a od mužského opovrhnutá málokedy, ba
970 II | ale spolu i povedomosť mužskosti vyčítať možno.~Jaroslav
971 VI | ženské, na výlevy náklonnosti mužských k ženám, bo ktože býval
972 I | touto rečou Dobešovou. „Mýliš sa, Dobeš, keď takto o mne
973 VI | s tmavou nocou miešali v mysli jeho. Ale ustáliť sa nemohol
974 I | bez ďalšieho slova. Každý myslí o svojej zásade, nesúc v
975 VI | reči svoje?“~„Ako môžeš myslieť, pán môj,“ pokorne odpovedá
976 I | obsadená, a práve preto myslieval mnoho a dlho, ako by sa
977 III | na pomoc nepríde; preto myslím, aby sa výprava na Viedeň
978 I | tesťom svojím Jurom Veľkým, myslíš, že nie je vstave to isté
979 II | površie vyšľahnúť. Cudná myšlienka prebehla jej vnútornosťou
980 X | milí?“ opýtal sa kráľ bez myšlienky, bez vedomia.~Poslanci hľadia
981 IV | vodcu, oznámili podriadení náčelníci ľudu svojmu; a Čierny pluk,
982 I | i radou velemúdrou, bol náčelníkom Čierneho pluku i najviac
983 V | strechách a hradbách sa nachádzajúce poskytovali nové divadlo.
984 IV | mesta poludňajšej, lebo tu nachádzala vo víťazoch obrancov imania
985 II | neodťahujte mi, milostivá pani, i naďalej milosť svoju.“~Poklonil
986 II | ale pomstiť sa musíš.“~V nádeji skorého občiahnutia žiadosti
987 III | stojí v lesku slnečnom, nádherne dnes slnce zaligotalo a
988 VII | brat môj! Nech uvidíme súd nado mnou. Boh dá, že sa očistím
989 VI | pravdivosti dodať znal.~Vtom náhle a neočakávane preborí delová
990 VIII| temnice. Vydal ma súdu mojich naj horších nepriateľov, ktorí
991 VIII| prenasledovaný Bátory vyznáva, že najal skrivodlivých svedkov, aby
992 VI | naskutku a vyznali, od koho najatí boli.“~Kráľ bol celý omráčený.
993 IV | pokojnou mysľou očakáva v najbližších dňoch objaviť sa majúce
994 IX | uberá sa s ním do mesta, v najbližšom dome ho zložiac. Vojsko
995 VII | vyniesť nad jeho najnovšími, najhanebnejšími činy. On dovážal živnosť
996 I | Bozkovci Bakača, jedného z najhlavnejších nepriateľov svojich na dvore
997 VII | kŕčovite zhŕždené líca a dutý z najhlbšej útroby sa vinúci hlas: „
998 I | doterajšími kráľmi najväčšie a najjasnejšie. Národy svoje držal medzi
999 I | a česť osobnú, ale ničia najlepšie rodiny naše, odberajúc im
1000 II | dieťaťa svojho, nepýtajúc sa najmenej o náklonnosti jeho. Stalo
1001 IV | zemskými, ale v zlej, pri najmenšej tôni podozrenia by ťa, hoc
|