1038-hotov | hovad-najme | najne-opovr | oprav-pries | priet-tlupu | tmava-vysie | vysin-zivo
Cap.
1002 XI | duše jeho najodpornejší a najneznesitelnejší nachádza sa v rukách jeho.~
1003 VII | teda súd vyniesť nad jeho najnovšími, najhanebnejšími činy. On
1004 II | pletku, s ktorou si i ten najobyčajnejší človek zahrávať môže, a
1005 XI | počul, že vrah duše jeho najodpornejší a najneznesitelnejší nachádza
1006 III | verejné trpieť museli, šomre. Najprísnejší ale býval Matiáš pri podobných,
1007 Vysv| Lobkovíc, slávny a svojho času najučenejší Čech, zložil nasledujúcu
1008 II | chladnou rukou odmietol najútlejšie jej city.~Ale ona sama bola
1009 IV | privážal o k násypom, kde toho najväčšia potreba mala byť.~I stálo
1010 I | všetkými doterajšími kráľmi najväčšie a najjasnejšie. Národy svoje
1011 IV | tôni podozrenia by ťa, hoc najväčšieho miláčka, vydal katovi. Taká
1012 VI | spoľahlivý pluk tento až k najvyššej potrebe zachoval, možno
1013 VI | ako taký, čo neočakávane najvyššiu moc občiahnuť uzrie, že
1014 IX | Viedenskí mešťania prísne nakladali starším, ba hrozili im,
1015 VII | sa: „Kto káže tak hanebne nakladať s bratancom mojím?“~„Bátory
1016 VIII| Bátorym usnovaný podvod. Nakoniec prehovoril: „Nie mi je viac
1017 I | mojom zmýšľaš.“ Odpovedal nakrátko Jaroslav.~Dobeš ale pokračoval
1018 III | ktorej rozhodnutie mne náleží. Vodcov vojska môjho vo
1019 II | zajasala Beatrix, „práve ti naložiť chcem, abys’ všetko možné
1020 VII | vyslovujem tu, ako plnomocník a námestník jeho, na spáchanú velezradu
1021 I | protivníkom a súperom svojim namierené, potom ale i proti pocestným
1022 VI | na radu do šiatra svojho.~Namrzený dlho mlčí Matiáš, až naostatok
1023 IV | Viedenčanov a ich násypy napádať.~Slnce sa už klonilo k západu
1024 II | ktorí nás neviem prečo napadli, a priateľa môjho poranil.
1025 VII | zradami jeho, keď už miera naplnená je, odovzdáva ho súdu vášmu.
1026 XI | dne v noci pokoja nedá, napredujúc neustále. Kto ho pozoruje,
1027 IV | Matiášovom.~Uhorské vojsko bolo náramne umenšené. Noc bola tichá,
1028 VI | na slabú stránku kráľovu narážať, preto očiernil Jaroslava,
1029 III | nesnádky podujatí vojenných; a nariadenia tvoje nás vždy vodili k
1030 VIII| obrazotvorná myseľ jeho; vidí on národ svoj v budúcnosti slnečnou
1031 I | dobrý, lebo necítiš biedu národa v srdci oviatom blahoslavenstvom
1032 III | náruživosti, znám ja vašu nenávisť národnú! Vy Uhri súc, by ste mali
1033 Vysv| Jána Kalinčiaka. Slovenský národný zábavník II, Turčiansky
1034 I | ty sám seba dlžen svojmu národu a nie sláve osobnej! Táto
1035 VI | kráľovho.~Beatrix ukovala v náručí manžela svojho lestnú zradu
1036 VI | verenicou jeho.“~Prudkému a náruživému Matiášovi to bolo dosť v
1037 II | uchytiac, „teda miluj mňa!“ náruživo vyriekla.~Vyskočil Jaroslav
1038 VII | prostorekosť Dobešova, známa i náruživosť jeho; teraz ale táto dočiahla
1039 III | uhorským? Ha, znám ja vaše náruživosti, znám ja vašu nenávisť národnú!
1040 II | prsia prudký plameň vášní a náruživostí. Jej oko je plné ohňa, jej
1041 I | rodiny naše, odberajúc im násilím dcéry, majetok, vyháňajúc
1042 VI | delovú! Boli pristihnutí naskutku a vyznali, od koho najatí
1043 IV | pocíti - že Čierny pluk následkom jeho rozkazu nečinne stáť
1044 VII | teraz za vodcami plakali, nasledoval bratanca svojho.~Bátory
1045 VII | vojskom; káže sudcom, aby ho nasledovali, títo ale znajúc, čo nastáva,
1046 I | rozčúlenia, že Bozkovci nasledujúce veci očuť mohli:~„Prekliata
1047 III | vojne tejto ustanovujem nasledujúcim spôsobom: Čierny pluk povedie
1048 Vysv| najučenejší Čech, zložil nasledujúcu báseň na jeho hrob v latinskej
1049 IV | západu a boj sa obnovoval. Nastala skorá zimná noc a Jaroslav
1050 I | vojenské. A keď tu i tu nastali časy krátkeho pokoja a kráľ
1051 I | hrobu večnosti zahrabané.~Nastalo slávne ticho. Vietor mlčí
1052 I | na zachádzajúce slnce, na nastalú šerosť, ktorá zem pokryla
1053 VII | prítomných, tým hroznejší nastával pre nich pocit, keď sa dvere
1054 I | prestávke, po Dobešovej reči nastavšej, počal Jaroslav hovoriť: „
1055 VII | Druhý zločin jeho je, že nastrojil a preplatil vojakov, aby
1056 Vysv| Jána Hunyadiho. Na trón nastúpil r. 1458. Bojoval s Turkami
1057 Vysv| Cestu k moháčskej porážke nastúpili už za vlády Mateja Hunyadiho,
1058 IV | objaviť sa majúce udalosti.~Na násypoch mesta rozostavané sú delá,
1059 IV | sa všetko to privážal o k násypom, kde toho najväčšia potreba
1060 IV | Ohnivé gule a strely pršali z násypov do tábora Matiášovho. Slnce
1061 VII | celé telo jeho sa do dĺžky naťahovalo.~„Povedz, teraz po tretí
1062 I | nové nám úradníci kráľovskí natískajú, znamenité ustanovenia Poděbradove
1063 III | dôraznejšie a obšírnejšie konal.~Nato začal úlisný Bátory hovoriť: „
1064 I | rozhovor medzi Bozkovci natoľko len cieľa došiel, že sa
1065 VIII| vrcholec slávy svojej.~No pásmo natvorených snov je v zdaní jeho pretrhnuté
1066 V | radovali, ale na cvik vojenský naučení, kývali len hlavami a tiahli
1067 VII | hodnosťou a vôľou vždy sa klaňať naučivšieho sa bojovníka; zostal teda
1068 VI | je Ebersdorf nie vstave návalu nášmu odolať, a ako každé
1069 II | prevedení úmyslov svojich podľa návodov kráľovniných i vypovedal: „
1070 VII | ale že strelil na kráľa z návodu Jaroslava. Tu upäli na tohoto
1071 XI | darúvam, hoc ty mne viac môj navrátiť nemôžeš, bos’ vyrval dušu
1072 III | nenávisťou a pravda vyjde navrch. Teraz ale, prosím ťa, odpusť
1073 VI | rozboreniny Ebersdorfu a preto navrhuje, aby sa dobývanie hneď započalo.~
1074 VI | rovina. Hrad vypína sa na návrší, vývodí celému okoliu a
1075 X | kráľ dnes zakázal všetky návštevy a držal počet s manželkou
1076 VII | jeho, ktorého dušou svojou nazýval. Nestratil ale pritom ani
1077 VII | sa Jaroslavom Bozkovickým nazývaš, obvinený si u kráľa z dvojej
1078 VI | nepremožiteľná, bo s mlčaním našim bohzná, aké nebezpečenstvá
1079 VI | Viedeň, tak mozoľne dobyté - naším prenáhlením za krátky čas
1080 VI | že dušou tvojou tak ako našimi buráca. Viacej ľudí, za
1081 IX | neodsudzovali; ale predsa našli sa niektorí, čo tu zlatom,
1082 VI | zvrátiť. A keď je raz hradba naštiepená, dá sa snadnejšie búrať;
1083 VII | svojimi otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~Bátory
1084 Vysv| uhorského.~- Beatrix - dcéra neapolského kráľa Ferdinanda, druhá
1085 II | odpoveď, „a ja sa vyšiniem do neba, káž, a ja stúpim do pekla.
1086 I | prehodil Dobeš, „ako tá hviezda nebeská a bohzná, či sa zas kedy
1087 I | pomaly i iné hviezdy na pláni nebeskej a každá sa akoby o závod
1088 I | hviezda zaligotala na obzore nebeskom, pekná, čistá, rumenná,
1089 Vysv| pod zámienkou tureckého nebezpečenstva, v skutočnosti však bolo
1090 VI | mlčaním našim bohzná, aké nebezpečenstvá vlasti našej hrozia. Počuj
1091 Vysv| nie však proti tureckému nebezpečenstvu. Cestu k moháčskej porážke
1092 I | otec svoje dietky, keď im nebezpečie hrozí, tým menej ale na
1093 I | Medzitým sa hviezda na nebi zavrtela, spadla a nežiarila
1094 I | ona je nežnejšia; a Dunaj nebráni tomu znajúc, že to vodu
1095 Vysv| Katarínu mal za manželku, že nebude viesť proti nemu útočnú
1096 III | osobnú, Boh mi svedok, trpieť nebudem! - A teraz rozkazujem vám
1097 I | mojím Čiernym plukom? Či sa necedila krv moravská po poliach,
1098 VI | pán môj, nikdy o tom počuť nechcel, a tak sme mlčali. Teraz
1099 X | kráľovskému v cestu klásť nechcela.~Kráľ pohliadnúc na list,
1100 VII | dobrom sa k vine priznať nechcete, prinútený som z vás pravdu
1101 VII | viac, lebo sa rozpamätať nechceš,“ preriekne Bátory zľahka
1102 X | smrťou, a teraz by ho rada nechtami vlastnými zo zeme vyhrabať
1103 VII | činov, o ktorých som nikdy nechyroval!“~„Dobre! Budem i ja očakávať
1104 IV | pluk následkom jeho rozkazu nečinne stáť musel.“~Vtom počuť
1105 I | pravdy; ale ty si dobrý, lebo necítiš biedu národa v srdci oviatom
1106 XI | vojsku vo dne v noci pokoja nedá, napredujúc neustále. Kto
1107 II | postavenie.~Ale rodičia nedajú dieťa svoje za ženu šuhajovi
1108 II | Ale ona sama bola pred nedávnom podobne zrobila Bátorymu,
1109 II | ozdoboval tvár jeho.~Kráľovná nedbala na poklonu Bozkovcovu, ale
1110 I | páni boli uvyklí stavať nedobytné zámky na tvrdých skalách,
1111 VII | jeho oko zahorelo žiarou nedočkavosť prezradzujúcou.~Desiata
1112 VII | tohoto oči všetci prítomní s nedočkavou zvedavosťou, on ale povstane
1113 Vysv| útočnú vojnu. Svoj sľub nedodržal a zaujaté: moravské a sliezske
1114 X | život tvoj. - Ó, večný Bože, nedopusť!“ I zahalil si znovu tvár
1115 I | ani týchto onomu ubližovať nedopúšťal. Tie časy sa už, pravda,
1116 I | ale vidím, že Morava ešte nedospela k samostatnosti a preto
1117 VI | i Matiáš, hoc spočiatku nedôveroval osočovaniu Jaroslava, bol
1118 VI | Jaroslav prítomný a umienil si nedôveru kráľovu zahanbiť.~„Slávny
1119 VI | možné, možno ale aj červ nedôvery začínal hrýzť na duši jeho.
1120 VIII| pod meč jeho, ale mučiť sa nedovoľujem - smrť chcem, život nepotrebujem.“~
1121 VI | šťastím rozmaznaný, nič nedržal pre seba nemožným, a tak
1122 VII | alebo odložiť, alebo docela nedržať, obzvlášte že podobné záležitosti
1123 VI | dôležitosť všetko, a na jeho nič nedržavší, teraz oslepení bleskom
1124 VI | Matiáš sa na to zasmial, nedržiac od mladosti mnoho na pletky
1125 VIII| prehnaný kôň sa viac ani nehnul. Len jazdec ide prosto k
1126 I | dedičnootcovských statkov!“~„Preboha, nehovor také reči!“ odvetil Jaroslav. „
1127 VI | Tak premýšľajúc dlhý čas a neklipkajúce oči na jedno miesto upreté
1128 VI | zaiskrilo oko jeho žiarou nekonečnej nenávisti a skorého víťazstva,
1129 VI | kde má výstrel zaletieť. Nelámte si nad tým h1avy, ale sa
1130 I | Štefana od dávnych časov neligotala sa na hodnejšej hlave. Matiáš
1131 VII | ani mena, ani poctivosti nemajúcim oplanom, ako výpovedi človeka,
1132 I | sa do vojen zahraničných, nemal času dokonale starať sa
1133 VIII| vziať nemôže, a ja od neho nemám väčšej milosti očakávať
1134 VII | ako lev zúrivý: „Nie, nie! Nemáš ho mať, pokiaľ mňa neumoríš!“
1135 I | pred plukmi jeho triasli sa Nemci i Osmani. Títo poslední
1136 I | on ani Slováka Maďarovi a Nemcovi, ani týchto onomu ubližovať
1137 IV | potravou, znamenité pluky nemecké na pomoc Viedni od cisára
1138 II | chcel už odpovedať, už mu „nemi -“ na jazyku splývalo, keď
1139 I | neschádza; a ona? Ona mňa nemilo a bez citu odpravila, bežiac
1140 VI | Turek vtrhol do Uhier a tam nemilosrdne hospodáriť začína.~Kráľ
1141 VI | všetci prítomní boli dojatí nemilou zprávou, len jeden, Bátory
1142 II | pohlavím mojím spojený - nemilujete?“ spýtala sa, plamennými
1143 VI | už pri samom pomyslení, nemilý pocit pôsobilo. Chystal
1144 I | osobnej! Táto ťa beztoho neminie ani na postati čiste vlasteneckej!
1145 XI | okamihy, v ktorých sadnúc si, nemo oddáva sa myšlienkam.~Prišiel
1146 VI | sám pre seba - potom zas nemohúc sa na ničom ustáliť, obrátil
1147 V | spupnosť túto ľahostajne nemohúci niesť. Bol si on povedomý,
1148 VIII| povetrie je zdusené a pustá nemota tu prebýva. Ďaleko odtiaľto
1149 III | tvojej úplne nehodného, nemôžeme to bez pohnutia mysle našej
1150 XI | ty mne viac môj navrátiť nemôžeš, bos’ vyrval dušu z tela
1151 II | ale čo vy žiadate, to je nemožnosť, bo ma starší sľub zaväzuje
1152 VI | rozmaznaný, nič nedržal pre seba nemožným, a tak i víťazstvo bez Čierneho
1153 III | väčšina zdržať nemohla, aby nemŕštila tvárami a mrmot odporný
1154 VII | mukami vynútené, pravdou byť nemusí.“ - A slovíčko „priznávam“
1155 VI | bydlá, utiekli do pevnosti i nemyslia viac na tie miesta, kde
1156 III | vernosť moja zvíťazí nad nenávisťou a pravda vyjde navrch. Teraz
1157 I | svoje nad nami už skoro neobmedzene prevodzuje. Teda z cesty
1158 VI | bol predsa rozkývaný v neobmedzenosti dôvery k nemu - a čím viacej
1159 VIII| Ja sa k činom mnou nikdy neobmýšľaným nepriznám - priveď kata -
1160 X | žene, čo milovala muža, neobsiahla lásku jeho, pomstila sa
1161 I | učenosť, miernu povahu a neobyčajnú krásu na dvore Matiášovom
1162 II | odmenený.“~Podivil sa Bátory, neočakávajúc podobné prijatie; padol
1163 III | miestach.“~Reč táto bola neočakávaná, ačpráve kto Matiáša poznal,
1164 I | muž prostý, otvrdnutý, neodstupujúci ani na krok od pravdy; ale
1165 IX | hrozili im, aby Jaroslava neodsudzovali; ale predsa našli sa niektorí,
1166 II | slova neuslyší. Prosím vás, neodťahujte mi, milostivá pani, i naďalej
1167 III | každý, že vášeň jeho bola neohraničená, kedykoľvek zbadal, že si
1168 IV | hľadeli na hrdinnosť, na neohrozenosť jeho. I radi by sa poddali,
1169 II | opovrhnutá málokedy, ba nikdy neopomenie príležitosť moc svoju ukázať
1170 VII | stráže ako začarované a neopovážili sa ruku naňho položiť. -
1171 IX | rukami a hoc i ľud volal: „Neopovažuj sa, ty biednik,“ švihol
1172 IX | vidí a bohzná, prečo sa neopovažuje výjavu tomu prietrž urobiť;
1173 Vysv| moravské a sliezske kraje neopustil.~- v letníku Báthoryho -
1174 I | zemianstva pochádzajúci, ešte ich neopustili.~Zašli obidvaja čierni mužovia
1175 IX | to i rád verí, a nikdy neopúšťa nádeja za dačím vrúcne túžiaceho.
1176 VI | vojnách obyčajné, že sa nikto neopytuje, kde má výstrel zaletieť.
1177 IV | svoje proti bezbranným a neozbrojeným. I títo premôžení sú ľudia:
1178 III | zavolal hlasom prudkým: „No nepáči sa vám volenie moje? Hádam
1179 VI | hlavou a začalo sa mu to nepáčiť; vidno, že mladá žena na
1180 VI | preto, aby naň podozrenie nepadlo; pri Ebersdorfe ale radil,
1181 VII | nikdy nevidel.“~„Lebo sa nepamätáš viac, lebo sa rozpamätať
1182 X | robievala, nikto nevidí, nikto nepočuje. Musí to zle v jej duši
1183 VII | sudcovia hlboko mlčali, lebo nepočuli nič o udalostiach týchto,
1184 VI | veciach, o ktorých nikdy rád nepočúvaš. Koľko ráz sme ťa pred Bozkovcom
1185 VI | zlej mysle, že sa posiaľ nepodarilo premôcť ebersdorfskú posádku;
1186 X | list, zostal za dlhú chvíľu nepohnutý i oprel oči svoje na jedno
1187 V | ich vďačnosť, nemohol byť nepohnutým i cítil bohatú odmenu ľudského
1188 VI | Jaroslav poznal príčinu nepokoja duše Matiášovej.~Dobeš ho
1189 IX | Bozkovický. Celá Viedeň bola nepokojná, ulice boli plné ľudstva,
1190 II | obetovať, to srdce jeho začalo nepokojne burácať.~„Rozkážte so mnou,
1191 I | slabých kráľov mnohé povstali neporiadky v krajine. Bohatí páni boli
1192 I | zatemňovala jej slávu vnútorná neporiadnosť od otcov zdedená, od smrti
1193 VIII| nedovoľujem - smrť chcem, život nepotrebujem.“~Takto volal Jaroslav,
1194 VII | tvoje!“~Bátory rozkázal nepovolaného Dobeša odviesť, ale rozdráždeným
1195 II | mi teda mnoho na týchto nepovolaných hosťoch nielen pomstiť sa,
1196 VI | Bakač zostal v úzadí šiatra nepozorovaný.~Ľahostajne, pravda, bral
1197 VI | opovážil pred tvár tvoju s nepravdivosťami predstúpiť? Predstúpiť práve
1198 III | očakávam od neho vývod z jeho nepravých rečí.“~Tým ukončil kráľ
1199 IX | v žalosti ľudskej; slnce neprebleskuje cez oblaky, ale len skrz
1200 VII | slovka, ani jednej žaloby neprednášajúc. Viedenčania sa s hrúzou
1201 VIII| posol a tichosť hrobovú nepremohol ani Jaroslav. Premýšľal
1202 VI | tvoja k Jaroslavovi je nepremožiteľná, bo s mlčaním našim bohzná,
1203 VIII| sem žiaden hlások ľudský nepreniká. Na prostriedku žalára je
1204 IV | prúd gúľ a striel valiť sa neprestáva. Viedenskí hrdinovia sa
1205 VIII| bola kúpená. Ničím som sa neprevinil proti zaslúženej milosti
1206 IV | Viedenčania, že Matiáš nie je nepriateľ slabý, ľahko sa odstrašiť
1207 IV | stojí na nohách, bázeň pred nepriateľom hýbe všetkým ľudom, bo znajú
1208 IV | priepasti záhuby hrozili nepriateľovi. Viedenčania stáli na baštách
1209 IV | zachránili útekom od gúľ nepriateľských; Čierny pluk ale, zastanúc
1210 VI | akoby každým výstrelom nepriateľským zmocnená, statočne bráni.~
1211 IV | opravovali, domy v meste guľami nepriateľskými pozapaľované sa dusili,
1212 III | pokiaľ jej cisár na pomoc nepríde; preto myslím, aby sa výprava
1213 VI | smutnými predcity, a tuším dačo nepríjemného, i očakávam dačo smutného.“~
1214 VII | obzvlášte že podobné záležitosti neprislúchajú pred súd občiansky a nám
1215 VII | otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~Bátory zakýval zas rukou
1216 IV | od mordov a vraždenia, neprznite slávu svoju hrdinnosťou
1217 II | mu ruku dieťaťa svojho, nepýtajúc sa najmenej o náklonnosti
1218 III | Viedeň, a to tiež znáte, že nerád dlhé reči marím, ale krátku,
1219 III | zmužilé, ale sláva alebo hanba neraz od jednej čerstvo prichádzajúcej
1220 VII | preriekne: „Pán môj, či sa nerozpamätáš, žes’ mi sľuboval zámok
1221 I | tá krásna Talianka z umu neschádza; a ona? Ona mňa nemilo a
1222 II | na ktorej opustený túžil. Nesie ho krajinou, kde on kvietky
1223 VIII| vyprostenú a pravdu uhliada neskaleným okom. Čuje, ako svedomím
1224 X | vlastnými vymyť, hoc sa k nej i nesklonil, hoc ňou i opovrhol. Zaplakala,
1225 VI | pokojne: „Kráľ môj, nikdy si neskúsil, že by som sa kedy bol vzpieral
1226 VII | občiansky a nám teda ani nesluší nad tak vysoko postavenými
1227 VII | dočiahla najvyššieho stupňa pri neslýchanom osočení bratanca jeho, ktorého
1228 II | vás nikdy milovať nemôžem, nesmiem. Zabudnem i ja na chvíľu
1229 X | tak nevýslovne bôľne, že nesmúc dať najavo pohyb duše svojej,
1230 III | dokonale nielen výhody, ale i nesnádky podujatí vojenných; a nariadenia
1231 VII | skutky, v obore mesta nášho nespáchanými rozhodovať.“~Bátory sa zaškaredí,
1232 IV | Noc bola tichá, Matiáš nespal, ale ohliadal vojsko svoje
1233 VI | Ebersdorfom a Čierny pluk nespokojne stojí, lebo už od dávnych
1234 VI | ničom, nikdy ešte nebol taký nespôsobný k bystrosti umu a odhodlanosti.
1235 I | lebo medzitým Bozkovcov nespozorujúc, slová „Matiáš, Beatrix,
1236 VIII| ktorí ma krivo obžalovali a nespravodlivo súdili! Iď teda ku kráľovi
1237 III | z neho hovorí, ale nebuď nespravodlivý a vyslyš tiež i obviňovania,
1238 XI | smrti Jaroslavovej ho z očú nespúšťal, ozve sa prenikavo: „Syn
1239 XI | mysle, bo o jedlo, o pokoj nestojí, zúri ako lev, hrozí rukou,
1240 VII | ktorého dušou svojou nazýval. Nestratil ale pritom ani na okamih
1241 I | Každý myslí o svojej zásade, nesúc v prsiach smútok nad osudom
1242 VI | na ďalší vývin nápadu, i neteší sa, že sa posádka, akoby
1243 I | závistníci naši, čo trón jeho ako netopiere obletujú; on nie je vinou
1244 VII | svojej ležať zaslúžil, „ale netráp ma,“ pokračuje ďalej Jaroslav, „
1245 VII | Nemáš ho mať, pokiaľ mňa neumoríš!“ I vytiahnúc ťažký, široký
1246 VI | použijú sily posiaľ v dobývam neupotrebené, a toto je iste Čierny pluk,
1247 II | o nej z úst mojich slova neuslyší. Prosím vás, neodťahujte
1248 VI | zmužilá obrana, myseľ hrdinov neústupná a zmužilá.~Matiáš rozložil
1249 IV | strážil šťastie víťazstva, aby neutieklo.~Už včasráno začal Matiáš
1250 IV | rána. Čierny pluk mnoho neutratil, keď medzitým Viedeň na
1251 V | Matiášovi odpor klásť a neuznávať vládu jeho.~Poslala i ona
1252 XI | Viedni, ale ani slovom jej neuškodí, bo má nielen miesta tie
1253 I | pokračoval ďalej. „Kráľ je nevďačný s celým svojím dvorom. Kto
1254 VI | nikdy predtým. On teraz nevedel sám, kde je; Jaroslav a
1255 Vysv| český. Pápežská kúria sa nevedela zmieriť so sekularizáciou
1256 XI | rozplamenilo sa oko jeho ohňom nevídanej pomsty, akonáhle počul,
1257 X | a čo tu robievala, nikto nevidí, nikto nepočuje. Musí to
1258 IV | večerným a nočným časom beztoho nevidiac, obracali výstrely svoje,
1259 IV | Za mestom je zas ticho; nevidno tam človeka, bo každý roľník,
1260 II | týmito Moravanmi, ktorí nás neviem prečo napadli, a priateľa
1261 X | Bozkovického.“~„A svedectvo, že je nevinne odpravený, drží vaša milosť
1262 II | medzi poddanými otca svojho nevinné radovačky mládeže, i zatúžilo
1263 VIII| kráľa plačúceho nad smrťou nevinného miláčka. A zas sa mu zjavuje
1264 VII | preriekne: „Nie! Tí sú nevinní a musia plniť rozkazy náčelníka
1265 X | prisahali? A Jaroslavova nevinnosť sa ukázala? A kedy bol -
1266 X | máš svedectvo popravy a nevinnosti Jaroslavovej!“ a odišiel.~
1267 Vysv| mečem dal stít samovládce nevlídný, brat věrný pochoval brata
1268 III | krajiny.~I teraz najavo danú nevôľu prítomných velikášov spozorujúc,
1269 II | vznešenejším obdarený pomstiteľ nevraždí, ale sa pomstí, a to zoblečúc
1270 III | tvárami a mrmot odporný nevydávala, obzvlášťe ale Bátory strane
1271 II | tak by si teraz zo žil jej nevydobyl ani kvapôčky, oko jej tak
1272 I | My uňho s dobrotou nič nevykonáme.“~Celý rozhovor medzi Bozkovci
1273 VI | klamete, tak žiaden pod slncom nevymyslí také muky, akými vy umierať
1274 X | predčutie také trpké, tak nevýslovne bôľne, že nesmúc dať najavo
1275 I | znajúc, že to vodu jeho nevysuší, ani tok jeho nezastaví.
1276 VII | prečo si si radšej mňa nevyvolil? Škaredíš sa na tento tu
1277 VII | nová, či nie, na tom mnoho nezáleží, tým vám ale menej do osoby,
1278 VI | jeho. Nepriatelia Bozkovcov nezanedbali i slávne vyprevádzanie viedenské
1279 I | jeho nevysuší, ani tok jeho nezastaví. Odráža sa teda žiar hviezd
1280 XI | Syn milý! So zničením tela nezatracuj i dušu a dovoľ, aby aspoň
1281 IX | poslednej hodinke smrti? Ja ti nezávidím.“ I odhalil si sám krk i
1282 III | väčšiu a výdatnejšiu pomoc nezašle. Pripravené je všetko, teraz
1283 VII | dôrazne, pyšne a vznešene, „tí neznaj ú oceniť vážnosť prísahy;
1284 II | Prúd zaniesol kvietok v neznámu krajinu.~Bolo dievča rodu
1285 I | tvorom vlastným? Ó, Jaroslav! Neznáš ty, aká vrtkavá je priazeň
1286 I | milosť kráľovskú závidia, nezničia, to ti tým tvoj dobrotivý
1287 III | pokiaľ cisár väčšiu silu nezoberúc, Viedni väčšiu a výdatnejšiu
1288 I | výskot, žartovný smiech, nezrozumiteľný hluk a vravor, všetko spolu
1289 V | stavia.~Úmysel jeho bol teda nezvratný zo základu vyvrátiť Ebersdorf.~
1290 I | musíme, ako jeho úradníci nešetria ani zákon verejný, ani bezpečnosť
1291 XI | Spovedaj ho z hriechov, nešlachetníka bohaprázdneho,“ kričal rozľútený
1292 VII | máram podobnom, na ktorý nešťastník priviazaný súc, mal na nohy
1293 I | novšie. A kto proti týmto nešvárom hlas pozdvihne, je vykričaný
1294 I | rodiny moravské ťažko niesli nešváry tieto, medzi nimi ale najviac
1295 II | som,“ odpovedal Jaroslav, „neženil som sa, aby som kráľovi
1296 VIII| zľutoval a nič iného od vás nežiada, len aby ste sa priznali
1297 I | nebi zavrtela, spadla a nežiarila viac svetlom svojím nad
1298 X | svoju. Sám od tej doby dlho nežil, lebo roku 1490 vo Viedni
1299 I | ona je krajšia, či ona je nežnejšia; a Dunaj nebráni tomu znajúc,
1300 II | ako ruža v plnosti krásy a nežnosti svojej. Vídalo ono z výšky
1301 I | bezpečnosť a česť osobnú, ale ničia najlepšie rodiny naše, odberajúc
1302 VIII| mojím svedomím bola kúpená. Ničím som sa neprevinil proti
1303 VI | ním pokorne v prach a v ničotu klonia. A tak hoc Matiáš
1304 Vysv| Korvínovi, čo zapríčinilo niekoľkoročné vojny.~- Osmani - Turci,
1305 IX | neodsudzovali; ale predsa našli sa niektorí, čo tu zlatom, tam hrozbami
1306 I | Slávne rodiny moravské ťažko niesli nešváry tieto, medzi nimi
1307 Vysv| Matiášových. Prvý raz v Nitre I, 1842.~~Bozkovci. Povesti
1308 Vysv| Poznamenanie redaktora Nitry. Šľachetný tento a svojho
1309 II | za ženu šuhajovi z rodu nízkeho. Prichádza hrdina veku svojho
1310 XI | zverené mu vojsku vo dne v noci pokoja nedá, napredujúc
1311 I | len ďaleké pusté a teraz nočnou rosou ako-tak obživené pole
1312 IV | že Viedenci večerným a nočným časom beztoho nevidiac,
1313 VI | svetlo striel hromov s tmavou nocou miešali v mysli jeho. Ale
1314 IV | IV~Celá Viedeň stojí na nohách, bázeň pred nepriateľom
1315 I | zbrane. Kto vládal zbraň nosiť, ponáhľal sa k Budínu, aby
1316 II | oči sivé a pod pravidelným nosom čierny fúz ozdoboval tvár
1317 X | zamyslenia jeho.~„Čo mi nového donášate, moji milí?“ opýtal
1318 VIII| vám, vzácny pane, radostnú novinu, že sa kráľ nad vami zľutoval
1319 I | Poděbradove boria záhubné rozkazy novšie. A kto proti týmto nešvárom
1320 II | hádžuc.~On zdvihol a oprel na ňu oko, porozumiac sčiastky
1321 VIII| zarývajúc, bo myslel, že ho zas nútiť chcú, aby sa priznal k zločinom -
1322 VI | neočakávane najvyššiu moc občiahnuť uzrie, že sa mu každé podujatie
1323 II | musíš.“~V nádeji skorého občiahnutia žiadosti a priam svojich
1324 VII | záležitosti neprislúchajú pred súd občiansky a nám teda ani nesluší nad
1325 II | ale duchom vznešenejším obdarený pomstiteľ nevraždí, ale
1326 II | zašomrali: „Načo ho príroda obdarila takou vnadou? Načo som sa
1327 II | vetríky sú jeho potravou, obdivovanie krásy svojej a zhliadanie
1328 Vysv| štátov.~- Jiskrove časy - obdobie vojenského účinkovania moravského
1329 II | následok zničenej, už temer obdržanej milosti? U ľudi aspoň, ako
1330 IX | len na popravisku milosť obdrží, tretí zas, že kata uplatili,
1331 II | vás žiadam!“~„Dobre, tú obdržíš, ale sľúb, že vôli mojej
1332 VII | si si bratanca môjho za obeť znajúc, že on sa nezvykol
1333 VII | porozumelo, že by sudca na mieste obete svojej ležať zaslúžil, „
1334 II | Človek v láske oklamaný obetuje svoj pokoj, svoje šťastie,
1335 I | ešte ich neopustili.~Zašli obidvaja čierni mužovia hodne ďaleko
1336 X | odovzdal panovníkovi.~Mráz obišiel kráľovnú, čítajúcu smutné
1337 IV | očakáva v najbližších dňoch objaviť sa majúce udalosti.~Na násypoch
1338 II | vidí tam tisíce kvietkov objímajúcich, milujúcich sa, vidí, ako
1339 VII | nimi v porozumení za času obľahnutia. Druhý zločin jeho je, že
1340 VI | On dal z Čiech a Moravy obľahnutým potravu a zbraň dovážať.
1341 IX | Svitlo... Nebo je hustými oblakmi zasklepené, cela príroda
1342 X | Viedne vstúpili v čiernom obleku a poklonia sa hlboko pred
1343 VI | k nemu - a čím viacej ho obletovali Bakač a Bátory a iní nepriatelia
1344 I | trón jeho ako netopiere obletujú; on nie je vinou biedy moravskej.“~„
1345 VII | s Ebersdorfskými za času obliehania, potom, žes’ sa usiloval
1346 Vysv| neskôr palatín.~- Kleitos -obľúbenec kráľa Alexandra Veľkého,
1347 IX | po druhý raz sa chystajúc obnoviť dielo svoje. Ľud vzbúrený
1348 IV | klonilo k západu a boj sa obnovoval. Nastala skorá zimná noc
1349 I | spolurodákov svojich. Postavenie oboch týchto bratancov bolo veľmi
1350 III | obyčajne okamžite stiahol obočia i zavolal hlasom prudkým: „
1351 X | tak i Matiáš. On zmŕštil obočím a akoby zlorečenstvo celého
1352 VII | postavenými pány a ich skutky, v obore mesta nášho nespáchanými
1353 IV | časom beztoho nevidiac, obracali výstrely svoje, kde sa najviac
1354 VI | hradbách mnoho, skutočným obrancom ustavične v ceste stojaceho
1355 IV | tu nachádzala vo víťazoch obrancov imania a života svojho.~
1356 I | Bozkovci sa bránili, ale v obraňovaní sklal Dobeš jedného z nich
1357 VII | náčelníka svojho.“ Potom sa obráti k Viedenčanom i opýta sa: „
1358 X | dlhým šlárom sa zahalila a obrátila k oknu, akoby sa výsluchu
1359 I | príhodnejší čas má odložiť.~Tak sa obrátili a šli brehom Dunaja ticho,
1360 VI | dobývaní Ebersdorfa. Matiáš je obrazený a ako lev rozdráždený; zachcelo
1361 II | ako on mňa, paniu svoju obrazil a pohanil, tak ty máš práve
1362 II | prvú ženu sveta tohoto, obraziť.“~„To je práve žiadosť moja,“
1363 VIII| do krajín snov a preludov obrazných.~Zdá sa mu, že je už na
1364 VIII| otcovskej.~No ďalej ho zvádza obrazotvorná myseľ jeho; vidí on národ
1365 II | i vytvorila si jará jeho obrazotvornosť mládenca mužného, krásneho,
1366 III | kráľovský strážnik zamkol obrovské dvere.~
1367 I | čiastky úradníkmi uhorskými obsadená, a práve preto myslieval
1368 VII | Jaroslava do bočnej komory, obsadiac ju vojskom; káže sudcom,
1369 IX | ale mienka, že Jaroslav obsiahne milosť na popravisku, zdržala
1370 II | odvracajú, a on bez pomoci, bez obsiahnutia žiadostí, túžob svojich
1371 IV | že by ťa v dobrej vôli obsypal všetkými poklady zemskými,
1372 IX | povýšené, červeným súknom obtiahnuté miesto. K tomuto miestu
1373 VII | podivením počúval príčiny obvinenia, uväznenia a súdu svojho,
1374 Vysv| pluku. Roku 1485 Jaroslava obvinili zo zrady a sťali. Dobeš
1375 III | nespravodlivý a vyslyš tiež i obviňovania, bo čas a vernosť moja zvíťazí
1376 IX | Jaroslav zo žalára vedený. Nie obyčajná zvedavosť, ale sútrpnosť
1377 IV | hrozný. Ačpráve viedenskí obyvatelia s kráľom vyjednávať začali,
1378 IV | plesal s vďačnými viedenskými obyvateľmi. Medzitým i pluky Matiášove
1379 I | v spomienkach uhorského obyvateľstva; Matiáš bol jeden z predných
1380 IV | kráľovským lúpili a zabíjali obyvateľstvo. Viedenčania, ,uhliadnuc
1381 I | prvá hviezda zaligotala na obzore nebeskom, pekná, čistá,
1382 VII | rozhodovať.“~Bátory sa zaškaredí, obzrie sa dookola zrakom divého
1383 III | zaligotalo a bohato ožiarilo obzvášte kráľovskú palotu, v ktorej
1384 III | záležitostiach, tým ale dôraznejšie a obšírnejšie konal.~Nato začal úlisný
1385 VIII| nepriateľov, ktorí ma krivo obžalovali a nespravodlivo súdili!
1386 VII | kývnúc na sluhov, aby i obžalovaného i svedkov priviedli.~Objavili
1387 VIII| k skutkom, z ktorých ste obžalovaný a sprostí vás žalára.“~Zamlčal
1388 I | teraz nočnou rosou ako-tak obživené pole prestieralo sa pred
1389 II | zúfal nad možnosťou jeho obživenia. Ale netrvalo to dlho, striasla
1390 IV | chrabrosť svoju a silu poslanú obživila ducha už skoro pokleslého,
1391 IV | celá mesto pokojnou mysľou očakáva v najbližších dňoch objaviť
1392 IV | chtiac tam uvidieť, či očakávaná pomoc prichádza a či je
1393 II | som si a slová tvoje som ocenila, a ver - milosťou budeš
1394 VII | a vznešene, „tí neznaj ú oceniť vážnosť prísahy; ja sa ale
1395 X | prehovorí: „Utratili sme ochrancu nášho Jaroslava Bozkovického.“~„
1396 I | utiskoval; ale nemá sto očí, aby všade všetko videl,
1397 VI | stránku kráľovu narážať, preto očiernil Jaroslava, akoby tento slávu
1398 VII | nado mnou. Boh dá, že sa očistím od hanebných činov, o ktorých
1399 XI | smrti Jaroslavovej ho z očú nespúšťal, ozve sa prenikavo: „
1400 VI | odpovie pokojne Bakač.~Tu ale očujúc krik pred šiatrom, zastaví
1401 I | Bozkovci nasledujúce veci očuť mohli:~„Prekliata láska,“
1402 I | ničia najlepšie rodiny naše, odberajúc im násilím dcéry, majetok,
1403 VII | prezradzujúcou.~Desiata hodina odbila, radcovia umĺkli, Bátory
1404 VI | kráľ rozkazy, aby všetko k odchodu pripravené bolo, kázal zavrieť
1405 III | mysle našej tebe docela oddanej niesť a považovať.“~Kráľ
1406 XI | ktorých sadnúc si, nemo oddáva sa myšlienkam.~Prišiel k
1407 V | len v ňom sa zhliadalo. Oddiely vojska uhorského, štajerského
1408 IX | smrti? Ja ti nezávidím.“ I odhalil si sám krk i zavolal: „Tni!“~
1409 III | Bozkovca, miláčka svojho, tak odhodlane hovoriaceho, a to tým viac,
1410 VI | nespôsobný k bystrosti umu a odhodlanosti. Rád by sa dozvedieť istotu
1411 VI | všetko!“~Kráľ stŕpol nad odhodlanou, s istotou a povedomím prednesenou
1412 VII | bývalú smelosť svoju, ale odhodlaným krokom predstúpil a dôrazne
1413 VI | vzdialeniu sa vodcov. Všetci odišli, len Bakač zostal v úzadí
1414 VI | Čierneho pluku, obzvlášte odkedy podozrivosť dušu jeho tu
1415 I | väčšej čiastky osvetlené, odkiaľ spozorovať, že ich majitelia,
1416 VI | aby sa dobývanie to na čas odložilo a bezčinná posádka v hrade
1417 II | a ver - milosťou budeš odmenený.“~Podivil sa Bátory, neočakávajúc
1418 II | čo sa ti páči - a ja ťa odmením tým, čím sa mne bude páčiť.“~
1419 II | tomu, ktorý chladnou rukou odmietol najútlejšie jej city.~Ale
1420 VI | uzavrená. Potrava nemohla byť odnikiaľ privezená, ľudu z okolia
1421 II | on vám priazeň kráľovu odoberá.“~„Pravdu máte, pani moja!“
1422 II | len jemu samému prislúcha, odobral. Uduste, milostivá pani,
1423 VI | nie vstave návalu nášmu odolať, a ako každé dieťa za svojím
1424 IV | slabšia posádka viedenská, odoslal ho s polovicou pluku jeho
1425 VI | sa vyberieme na Turkov. K odôvodneniu rady svojej vám poviem len
1426 X | list s hlbokou poklonou odovzdal panovníkovi.~Mráz obišiel
1427 VII | keď už miera naplnená je, odovzdáva ho súdu vášmu. Máme teda
1428 III | nádvorník; pluky uhorské odovzdávam vodcovstvu Jaroslava Bozkovického,
1429 I | zabudnúť nemôžuc, tým väčšmi sa odplatiť chceli ľudu moravskému za
1430 VI | predvídal. Ale dovoľ teraz odpočinúť plukom bojovnejším a rozkáž
1431 VIII| rozprestrená slama a na slame odpočíva sem uvrhnutý Jaroslav. Telo
1432 VI | obrátil zraky svoje na odpornú stránku. Vyskočí prudko,
1433 III | nemŕštila tvárami a mrmot odporný nevydávala, obzvlášťe ale
1434 VI | myslieť, pán môj,“ pokorne odpovedá Bakač na prchké, rozžiareným
1435 I | Ona mňa nemilo a bez citu odpravila, bežiac za ohavným tým Moravanom,
1436 IX | hovorili, že ho majú potajomne odpraviť, druhí tvrdili, že len na
1437 II | prerečie Jaroslav, „a odpustite, že som hneď prísť nemohol.“~„
1438 III | teraz treba; ja Bátorymu odpúšťam, a keby malo byť pravdivé
1439 I | ani tok jeho nezastaví. Odráža sa teda žiar hviezd od chladného
1440 IV | nepriateľ slabý, ľahko sa odstrašiť dajúci; znajú spolu zmužilosť
1441 IX | smutný, sudcov preklínajúci, odsúdenca požehnávajúci ľud vo veľkom
1442 IV | odvážali na iné miesta, odtiaľ ale vystreliac, zas na inú
1443 VIII| nemota tu prebýva. Ďaleko odtiaľto bude hlučné divadlo sveta,
1444 I | zmenili; storočie Matiášovo odtisli časy divejšie.~Akokoľvek
1445 IV | viedenské, hneď tiež i s vojskom odvážali na iné miesta, odtiaľ ale
1446 X | dobrota, i mäkkosť srdca, i odvážlivosť lomcovali jej dušou, takže
1447 VII | vynútiť.“~Kývol a drábi odviedli Jaroslava do bočnej komory,
1448 IX | Bozkovcovej. Títo sa síce odvolávali na súd kráľov; ale on dokazoval,
1449 X | bola vstave obetovať pre odvrátenie každého zlého od hlavy Jaroslavovej.~
1450 II | druhé obyčajné dievča, bez oh ladu na rod, bez ohradu
1451 I | citu odpravila, bežiac za ohavným tým Moravanom, Bozkovským
1452 II | podobu pokoja, pod ktorou oheň i pomsty, i zlosti, i opovrhovania,
1453 IV | tichá, Matiáš nespal, ale ohliadal vojsko svoje a pripravoval
1454 I | plynúcom Dunaji vidieť chcelo, ohliadlo sa na šírošíre kraje Uhorska
1455 I | znám, moravskí pánikovia.“ Ohliadnuc raneného, poznali v ňom
1456 II | náruživostí. Jej oko je plné ohňa, jej tvár síce dačo brnastá,
1457 IV | držali statne a zmužile. Ohnivé gule a strely pršali z násypov
1458 II | Bozkovcovu, ale uprúc naň ohnivý svoj zrak a ľahko sa usmejúc
1459 XI | rozplamenilo sa oko jeho ohňom nevídanej pomsty, akonáhle
1460 IV | Viedenčania stáli na baštách a ohradách mestských, súc hotoví každého
1461 VI | zrodili. Ebersdorf je silne ohradený, v ňom zmužilá obrana, myseľ
1462 XI | I vytrhol z pošvy svoj ohromný meč.~Ale kňaz, starý Pavol,
1463 VI | strediskom, z ktorého sa ohrozovať budú Rakúsy a Viedeň, a
1464 II | do tváre jeho silný zrak oka svojho, pokračuje Beatrix: „
1465 X | krajšou ako v podobných okamihoch.~Muž to ale docela z druhej
1466 IV | svoje tak, žeby v každom okamihotu k nápadu bolo hotové. Vojsko
1467 XI | škrípe zubami a zas má okamihy, v ktorých sadnúc si, nemo
1468 III | Matiáš, ale ako obyčajne okamžite stiahol obočia i zavolal
1469 V | tvár jeho uzrieť mohli; z okien a balkónov mu kývali i rukami
1470 II | pomsta. Človek v láske oklamaný obetuje svoj pokoj, svoje
1471 II | hlavu, dívala sa dlho z okna do sveta, nevediac sama,
1472 V | ale zástupy na uliciach, v oknách, v prerúbaných povalách,
1473 II | prebýval. Zavrela mrzuto okno, sadla si na skvostne vyšívanú
1474 X | sa zahalila a obrátila k oknu, akoby sa výsluchu kráľovskému
1475 VI | na návrší, vývodí celému okoliu a pozerá na okolné dediny
1476 VI | celému okoliu a pozerá na okolné dediny ako matka na dietky
1477 II | že vôli mojej sa podrobíš okrem maličkostí, ktoré by som
1478 VI | najatí boli.“~Kráľ bol celý omráčený. podivné výrazy bolo vídať
1479 II | dali príležitosť vás za onehdajší skutok môj odprosiť.“ Beatrix
1480 IV | Čierneho pluku; zostavili oni tým spôsobom hrdinov svojich,
1481 II | nežnosti svojej. Vídalo ono z výšky svojej osamotenej
1482 I | Maďarovi a Nemcovi, ani týchto onomu ubližovať nedopúšťal. Tie
1483 II | vlasy stiahnuté boli, a ony vlniac a prstenkujúc sa
1484 XI | zbledol ako stena, ramená mu opadli, slzy sa zo zrakov vytlačili
1485 III | pri podobných, často sa opakujúcich výjavoch oproti velikášom
1486 IV | sa deň druhý a čierna noc opanovala rozľahlú Viedeň, ale sníčky
1487 IV | ako roj včiel a za chvíľu opanuje celú poslednú polovicu mesta.
1488 VII | sprievodným listom Jaroslavovým opatrené, do Ebersdorfu tiahnuť,
1489 Vysv| bratanca) slávne pochovaný, oplakávaný Viedňou; kosti jeho sú uložené
1490 VII | ani poctivosti nemajúcim oplanom, ako výpovedi človeka, čo
1491 Vysv| skutočnosti však bolo hlavnou oporou jeho politickej moci.~-
1492 VI | dychom vypovie: „Ako sa opovážiš tu ostať, keď som vám všetkým
1493 I | Osmani. Títo poslední sa opovažovali len s veľkou silou v medze
1494 II | postavená a od mužského opovrhnutá málokedy, ba nikdy neopomenie
1495 X | ženy, ženy, ktorá každé opovrhnutie osoby svojej až k smrti
1496 II | sa len pomstiť mohol nad opovrhnutou milosťou.~Dlho stála Beatrix
1497 X | nej i nesklonil, hoc ňou i opovrhol. Zaplakala, zatúžila, zabolestila,
1498 II | oheň i pomsty, i zlosti, i opovrhovania, i divokých úmyslov zúril,
1499 II | komu šťastie sľubuje, tým - opovrhuje. Však ťa odmeniť môžem tým,
1500 VII | odpovie Jaroslav s takým opovržením, že zo zvuku slov tých ucho
1501 II | Beatrix pohliadla za ním opovržlivo i podopierajúc si krásnymi
|