1038-hotov | hovad-najme | najne-opovr | oprav-pries | priet-tlupu | tmava-vysie | vysin-zivo
Cap.
1502 IV | činné. Porúcané múry sa opravovali, domy v meste guľami nepriateľskými
1503 IV | víťazstiev budúcich, ak opriete meče a bodáky svoje proti
1504 II | utešený zo skaly, na ktorej opustený túžil. Nesie ho krajinou,
1505 VII | Pri menovaní posledného opustila zúrivosť starého, pred kráľovskou
1506 VII | sa obráti k Viedenčanom i opýta sa: „Kto káže tak hanebne
1507 II | voskrz preniknúť chcela, i opýtala sa ho: „Či ste ženatý?“~„
1508 VII | Prv hovoriaci sudca sa opýtoval po dôkazoch; Bátory odpovedal: „
1509 Vysv| miesto boja proti Turkom organizovali výboje do susedných feudálnych
1510 II | Vídalo ono z výšky svojej osamotenej medzi poddanými otca svojho
1511 II | kvietku na vysokej skaline osamotenému, zatúži srdce jeho i prosí,
1512 VI | nie tak ale v domnelej osamotenosti. Hlava sa mu rozpálila,
1513 VI | jeho nič nedržavší, teraz oslepení bleskom slávy jeho sa pred
1514 Vysv| Osmani - Turci, podľa Osmana I., zakladateľa tureckej
1515 IV | Viedenskí hrdinovia sa už osmelili aj výpad z hradieb urobiť
1516 X | jedna prísna chvíľa zvráti osnovy úmyslov dlhé časy kovaných.
1517 VI | ďalej nemožno, hoc známe, že osobná náklonnosť, tvoja k Jaroslavovi
1518 VII | predsedník, ale sa opýtal každého osobne to isté, a od všetkých tú
1519 III | dobách rozhodných nie na osobné pletky, ale na zásluhy a
1520 I | svojmu národu a nie sláve osobnej! Táto ťa beztoho neminie
1521 VII | držať nad takou vznešenou osobou. Naostatok preriekol najstarší
1522 II | svoje na Jaroslava, akoby osobu jeho voskrz preniknúť chcela,
1523 VII | najvyššieho stupňa pri neslýchanom osočení bratanca jeho, ktorého dušou
1524 VI | hoc spočiatku nedôveroval osočovaniu Jaroslava, bol predsa rozkývaný
1525 VI | vyprevádzanie viedenské ku svojmu osohu a k záhube Bozkovcov upotrebiť.
1526 I | sa zas a vlasť pre seba ostala bezbranná, takže sa ľud
1527 VI | vidno, že mladá žena na ostaraného muža taký vplyv mať nemôže,
1528 VI | na poli bitky. Ale teraz ostarieval i bral pozdejšie celú záležitosť
1529 VI | vypovie: „Ako sa opovážiš tu ostať, keď som vám všetkým vzdialiť
1530 IV | roku 1485 zobral Matiáš ostatky plukov uhorských a pritiahol
1531 III | vojska si zostavujem sebe. Ostatní zostanú na svojich miestach.“~
1532 XI | syn môj! Rozpamätaj sa na ostatnú prosbu Jaroslavovu!“ A na
1533 IX | tak, nie tak! Odpusť im! S ostatným vzdychom mojím prestane
1534 VIII| uväzniť kázal, vytrhnúc ostatok života môjho nielen z chrámu
1535 IV | Bozkovci. Jednoduchá stráž ostríha plátenné dvere.~„Čo je za
1536 I | celým svojím dvorom. Kto ho ostríhal pred Turkom? Kto dobyl Heinburg?
1537 VIII| túli sa ku koňovi, bodá ho ostrohou, a kôň a jazdec sotva dýchať
1538 I | nesúc v prsiach smútok nad osudom vlasti. A Dunaj pozerá na
1539 III | milosť kráľovu, im tak. často osvedčovanú, taká veľká, že sa teraz
1540 III | pravdivé udanie jeho - tu sa osvedčujem za nehodného milosti tvojej.“~„
1541 I | ale sú z väčšej čiastky osvetlené, odkiaľ spozorovať, že ich
1542 III | je všetko, teraz nám iná otázka nastáva, ktorej rozhodnutie
1543 VII | ďalej Jaroslav, „svojimi otázkami, bo ti ja na ne nikdy neprisvedčím.“~
1544 X | odpravený Jaroslav?“~Také dával otázky kráľ - oči zas na jedno
1545 II | osamotenej medzi poddanými otca svojho nevinné radovačky
1546 I | vnútorná neporiadnosť od otcov zdedená, od smrti Žigmunda
1547 V | pluk svoj. Matky s deťmi, otcovia so synáčikmi ponáhľali a
1548 VI | svojich. Títo zanechali otcovské bydlá, utiekli do pevnosti
1549 VIII| krajín tečú po zemi jeho otcovskej.~No ďalej ho zvádza obrazotvorná
1550 I | svojim plášťom ako milujúci otec svoje dietky, keď im nebezpečie
1551 IV | pozapaľované sa dusili, chrámy sa otvárali, útočište dávajúc tým, ktorých
1552 VII | pocit, keď sa dvere komory otvorili a pri nich uhliadli Jaroslava
1553 I | vychovanec vojny, muž prostý, otvrdnutý, neodstupujúci ani na krok
1554 I | necítiš biedu národa v srdci oviatom blahoslavenstvom dvorským.“~
1555 Vysv| päťdesiatych rokoch 15. stor. ovládal Jiskra ve!kú čast Slovenska
1556 Vysv| sporu a po jeho porážke ovládol Dolné Rakúsko.~- Ebersdorf -
1557 IV | nám pomohol bojovať proti ozbrojenej ruke; sláva vám, spoločníci
1558 Vysv| udatný, vlasti i svého rodu ozdoba veliká.~Bezvinného mečem
1559 II | pravidelným nosom čierny fúz ozdoboval tvár jeho.~Kráľovná nedbala
1560 IV | tieto, ako rozkaz vodcu, oznámili podriadení náčelníci ľudu
1561 IV | vbehne do šiatra vojak a oznamuje útek vojsk uhorských, štajerských
1562 I | slova, až sa naostatok Dobeš ozval: „Divno! Aká tmavá je tá
1563 I | dlho, bo trúba vojenská ozvala sa zas a vlasť pre seba
1564 XI | Jaroslavovej ho z očú nespúšťal, ozve sa prenikavo: „Syn milý!
1565 I | vojnách zapletený; ríša jeho ozývala sa zvukom zbrane. Kto vládal
1566 IV | slávu svoju hrdinnosťou ožiarenú - mordom a vraždou!“~Slová
1567 III | slnce zaligotalo a bohato ožiarilo obzvášte kráľovskú palotu,
1568 I | videl, čo ľudia v mene jeho páchajú.“~„Strež sa ale, brat môj,
1569 VIII| slnečná. Z mokrých stien padá potuchnutá voda; povetrie
1570 VII | že smrťou; ale v tomto páde -“~I nedal mu dohovoriť
1571 XI | Dobývanie netrvalo dlho, pevnosť padla a posádka prišla v moc jeho
1572 VI | podozrelému kráľovi na um padlo, bola výpoveď Bátoryho,
1573 Vysv| Pohrobka. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 15. stor. ovládal
1574 II | vnadou? Načo som sa zrodila v paláci, načo som povýšená na výšku
1575 Vysv| palatín Imrich Zápoľa - Palatínom uhorským bol Štefan Zápoľský,
1576 XI | rozľútostnený Dobeš vo veľkej palote s vodcami svojimi, dá predviesť
1577 III | ožiarilo obzvášte kráľovskú palotu, v ktorej teraz Matiáš kráľ
1578 Vysv| sú uložené pod mramorový pamätník do chrámu svätého Štefana.
1579 Vysv| poutniče, pohleď, jakovou to památku má ze slavných zde Bozkovicu
1580 Vysv| Vinařického výborného spisu - Pana Bohuslava Hasištejnského
1581 II | možno obzvlášte toho pekného pánika zničiť, obzvlášte, že sa
1582 I | Znám vás, znám, moravskí pánikovia.“ Ohliadnuc raneného, poznali
1583 II | práve ty, bo ako on mňa, paniu svoju obrazil a pohanil,
1584 I | silní, rozumní ľudia, súc pánmi prírody, za ňou darmo úpia
1585 I | pekná, čistá, rumenná, ako panna prvý raz milenca svojho
1586 I | naše práva zemianske úži a panovanie svoje nad nami už skoro
1587 III | sebe zverenými spravodlivo panovať a v dobách rozhodných nie
1588 II | svoju, milostivá pani, vám a pánovi môjmu, kráľovskému manželovi
1589 X | hlbokou poklonou odovzdal panovníkovi.~Mráz obišiel kráľovnú,
1590 I | Áno, tak práve sme my, panuje nad nami skvelý veľký knieža
1591 Vysv| kliatby. Českú korunu ponúkal pápež Matejovi Korvínovi, čo zapríčinilo
1592 Vysv| a r. 1465 si vyžiadal od pápeža súhlas založiť univerzitu
1593 Vysv| 1458 -1471), kráľ český. Pápežská kúria sa nevedela zmieriť
1594 II | Kráľovná strhla z hlavy svojej pásku, ktorou jej čierne vlasy
1595 VIII| vrcholec slávy svojej.~No pásmo natvorených snov je v zdaní
1596 II | tridsaťročný, na tvári nie je patrný ani jeden znak dajakej vášne.
1597 IV | rozostavané sú delá, ktorých pažeráky ako priepasti záhuby hrozili
1598 X | jeden z nich držaný, čiernou pečaťou zapečatený list s hlbokou
1599 VIII| ma teraz, keď sa mi tak pekne zdá, mordujú? Zastaň, zastaň,
1600 II | ak možno obzvlášte toho pekného pánika zničiť, obzvlášte,
1601 VII | zámok rytiersky i dostatok peňazí, ak kráľa zavraždím?“~Tu
1602 IX | hrdlom, krásnymi milostnými perami ubieha do krajov, kde niet
1603 VI | VI~Stojí Ebersdorf pevne, pod ním prestiera sa široká
1604 VI | otcovské bydlá, utiekli do pevnosti i nemyslia viac na tie miesta,
1605 IX | vyčítaní mu výroku smrti pevným hlasom vyvolal: „Bátory,
1606 I | Vtom prišli až k záhradám peštianskym. V letníku Bátoryho bolo
1607 I | žiaľ v ich prsiach, on tiež plače s nimi, ale to najavo dať
1608 VIII| ním vymyslené; vidí kráľa plačúceho nad smrťou nevinného miláčka.
1609 VII | stáli a teraz za vodcami plakali, nasledoval bratanca svojho.~
1610 I | Ale ešte raz, akoby svoju plamennú tvár v hladko, ticho plynúcom
1611 II | nemilujete?“ spýtala sa, plamennými očami po švárnej postave
1612 II | mládenca mužného, krásneho, plameňom celej duše svojej len zaň
1613 I | pomaly i iné hviezdy na pláni nebeskej a každá sa akoby
1614 IV | Jednoduchá stráž ostríha plátenné dvere.~„Čo je za príčina,
1615 III | Tu je jedine vôľa tvoja platná. Skúsili sme za čas celého
1616 III | mienka mladého akú-takú platnosť, počuj slovo moje. Stav
1617 V | Jaroslavovmu a bozkávali plášť a nohy hrdinove, takže musel
1618 IX | i prerazí húfy ľudu, i pľaští kata, i hodí meč o zem,
1619 I | ktorá zem pokryla svojim plášťom ako milujúci otec svoje
1620 II | položiac mu ruku na plece i zabodnúc do tváre jeho
1621 IV | rozišiel sa po hospodách i plesal s vďačnými viedenskými obyvateľmi.
1622 II | neho naostatok malichernú pletku, s ktorou si i ten najobyčajnejší
1623 VII | Nie! Tí sú nevinní a musia plniť rozkazy náčelníka svojho.“
1624 VII | Korutanska, vyslovujem tu, ako plnomocník a námestník jeho, na spáchanú
1625 II | rozvíjalo sa ako ruža v plnosti krásy a nežnosti svojej.
1626 IX | rozdráždená levica nad vytrhnutým plodom svojím prerazí stráže a
1627 I | hrdinov veku svojho a pred plukmi jeho triasli sa Nemci i
1628 I | dohráva.~Už zmizlo a Dunaj plynie ako predtým ticho, pokojne,
1629 I | plamennú tvár v hladko, ticho plynúcom Dunaji vidieť chcelo, ohliadlo
1630 I | nedaj svedomie svoje porušiť po-hodllm a slávou svojou! Bo si ty
1631 I | rúchu zaobalení mužovia a poberali sa kolo záhrad peštianskych
1632 IV | vojsku Matiášovom pôsobiť.~Na pobreží Dunaja leží Čierny pluk,
1633 VI | ako Dunaj, keď vystúpi z pobrežia svojho. V prostriedku víťazných
1634 IV | mesta možná.~Slnce zachádzať počalo - a tu zo západnej strany
1635 I | namierené, potom ale i proti pocestným a kupcom. Matiáš síce započal
1636 X | všetky návštevy a držal počet s manželkou svojou.~„Beatrix,“
1637 I | obyčajne z vyššieho zemianstva pochádzajúci, ešte ich neopustili.~Zašli
1638 VI | ale sa radšej k skorému pochodu nazad do Uhier chystajte.“
1639 IX | viesť bratanca z mesta, pochopil, čo to má značiť, i strhol
1640 VI | náklonnosť k nemu, a tak nemohol pochopiť, akými cestami vnikli nepriatelia
1641 XI | vojsku uhorskému, Dobeš zas, pochovajúc bratanca svojho, utiekol
1642 Vysv| samovládce nevlídný, brat věrný pochoval brata milého tělo.~
1643 Vysv| brata (bratanca) slávne pochovaný, oplakávaný Viedňou; kosti
1644 IV | jeho. - Ale však on skoro pocíti - že Čierny pluk následkom
1645 VII | zakúpeným, ani mena, ani poctivosti nemajúcim oplanom, ako výpovedi
1646 XI | nevídanej pomsty, akonáhle počul, že vrah duše jeho najodpornejší
1647 VI | chlebom, a tak i teraz len počúva daromný hrmot diel, i pozerá
1648 VII | usmrtiť.“~Jaroslav s podivením počúval príčiny obvinenia, uväznenia
1649 VI | hudbu túto, i ťažko mu je počúvať a pritom stáť pokojne. Ale
1650 IX | akoby z druhej, tretej ruky podáva prírode svetla. Bol to deň
1651 Vysv| vybrané, v Praze~- 1836 - podávame a ktoré takto znejú:~Kdož
1652 IV | neohrozenosť jeho. I radi by sa poddali, ale vojsko cisára Fridricha
1653 VIII| nepriznám - priveď kata - poddám sa pod meč jeho, ale mučiť
1654 IV | v meste, sami s Matiášom poddanie sa vyjednávať začali.~Polnočná
1655 Vysv| zjednocovali iba proti vzburám poddanstva, nie však proti tureckému
1656 II | svojej osamotenej medzi poddanými otca svojho nevinné radovačky
1657 VI | vnútrajším zmätkom zmožená, poddať sa prinútená byť mohla.~
1658 Vysv| svoje sídlo do Viedne.~- Poděbrad - Juraj Poděbradský (1458 -
1659 I | natískajú, znamenité ustanovenia Poděbradove boria záhubné rozkazy novšie.
1660 Vysv| cirkevných majetkov a dala Juraja Poděbradského do kliatby. Českú korunu
1661 VI | Kráľ bol celý omráčený. podivné výrazy bolo vídať na tvári
1662 X | šľachetnosť tvoja úlisne podkopala slávu tvoju a - dôveru moju
1663 I | Bozkovským Jaroslavom. Ten podlízač stojí u kráľovnej tak ako
1664 VII | Ten by ti odpovedal na podlosti tvoje!“~Bátory rozkázal
1665 VII | nezvykol púšťať v zápasy s podlosťou ľudskou; prečo si si radšej
1666 IV | spoločníci moji! Ale Boh vás podmaní a vytvorí z chrámu víťazstiev
1667 II | bujný, sychravý, všetko podmaňujúci príval a strhne kvietok
1668 II | talianskeho, horúceho, bujného podnebia, Beatrix - pomsta. Človek
1669 II | Beatrix bola pekná pani, podnebie talianske ju vypestovalo,
1670 II | chcem, abys’ všetko možné podnikol k jeho znivočeniu. A to
1671 VI | okamihnutí, keď sa prsia jeho podobali vzbúrenej sopke, i vyvolal
1672 II | sama bola pred nedávnom podobne zrobila Bátorymu, o jej
1673 VII | škripcoch, stroji to máram podobnom, na ktorý nešťastník priviazaný
1674 II | Matiášovej a hoc by iný za podobnú milosť pol žitia svojho
1675 II | jej postava vzala na seba podobu pokoja, pod ktorou oheň
1676 II | pohliadla za ním opovržlivo i podopierajúc si krásnymi rukami rozvlasenú
1677 VI | mohla.~Matiášovu mienku ale podopierali nádvorník a Bátory, sčiastky
1678 VI | zemou zrovnaný“~Prvé, čo podozrelému kráľovi na um padlo, bola
1679 IV | zlej, pri najmenšej tôni podozrenia by ťa, hoc najväčšieho miláčka,
1680 VI | ale len preto, aby naň podozrenie nepadlo; pri Ebersdorfe
1681 VI | tým väčšmi rástol plameň podozrivosti jeho.~Ale poďme už bližšie
1682 IX | Bátoryho sa prinútiť dali k podpísaniu výroku smrti.~Dnes teda
1683 IV | ako rozkaz vodcu, oznámili podriadení náčelníci ľudu svojmu; a
1684 IX | zasklepené, cela príroda podriemkava a berie podiel v žalosti
1685 II | ale sľúb, že vôli mojej sa podrobíš okrem maličkostí, ktoré
1686 III | Súd si konečný, pravda, podržím sám.“~„Slávny kráľ náš!“
1687 III | výprava na Viedeň čím skôr podujala. Čas prináša výhody zmužilé,
1688 III | nielen výhody, ale i nesnádky podujatí vojenných; a nariadenia
1689 VI | občiahnuť uzrie, že sa mu každé podujatie darí, a že ľudia predtým
1690 VIII| nie nový Bátorym usnovaný podvod. Nakoniec prehovoril: „Nie
1691 II | mňa, paniu svoju obrazil a pohanil, tak ty máš práve tak ako
1692 VII | odviesť, ale rozdráždeným pohľadom tohoto zastali stráže ako
1693 II | nie ste žiadnymi zväzky s pohlavím mojím spojený - nemilujete?“
1694 Vysv| Kdož jsi kolic, poutniče, pohleď, jakovou to památku má ze
1695 II | Bátory odišiel; Beatrix pohliadla za ním opovržlivo i podopierajúc
1696 X | cestu klásť nechcela.~Kráľ pohliadnúc na list, zostal za dlhú
1697 VIII| svoju. Poslovi slzy vypadli, pohliadol ešte raz naň, a žalárnik
1698 VII | úsmechom a s divokou pýchou a pohŕdavosťou Bátory.~„Rob, ty kat, čo
1699 VII | zavisol na ústach jeho. Potom pohrdlivo pozrel na Bátoryho a uteká
1700 VII | učený pánko,“ odvetí s pohrdou a úštipkom Bátory, potom
1701 Vysv| hajtmana“ kráľa Ladislava Pohrobka. V štyridsiatych a päťdesiatych
1702 IV | vyvinovala.~Čierny pluk bol pohromade. Za hodinu trvala bitka
1703 X | ľúbený predmet ušiel každej pohrome. Taká je žena milujúca.
1704 X | bôľne, že nesmúc dať najavo pohyb duše svojej, dlhým šlárom
1705 III | svoju, pokývni nám, a my pôjdeme za tebou, kde nás povedieš.
1706 I | za slobodu, za ten zlatý poklad, ktorou sa, hoc malé, honosia,
1707 IV | dobrej vôli obsypal všetkými poklady zemskými, ale v zlej, pri
1708 IV | obživila ducha už skoro pokleslého, takže celá mesto pokojnou
1709 X | vstúpili v čiernom obleku a poklonia sa hlboko pred kráľovnou
1710 VI | Bátory celý udychčaný i pokloniac sa vypovie: „Tu ti vediem,
1711 II | i naďalej milosť svoju.“~Poklonil sa hlboko a odišiel.~Čo
1712 X | zapečatený list s hlbokou poklonou odovzdal panovníkovi.~Mráz
1713 II | jeho.~Kráľovná nedbala na poklonu Bozkovcovu, ale uprúc naň
1714 III | prudko zraky na Jaroslavovu pokojnú a vážnu tvár a búrka akási
1715 II | splašený jeleň a hovoril hlasom pokojným: „Povedal som vám, milostivá
1716 I | ľudu moravskému za bývalé pokorenie svoje. Slávne rodiny moravské
1717 VI | hniezdo ebersdorfské sa mu pokoriť nechce. Býval on vždy pyšný
1718 I | nakrátko Jaroslav.~Dobeš ale pokračoval ďalej. „Kráľ je nevďačný
1719 IV | cisára poslané. Radosť, pokriky, jasot všeobecný. Nový život
1720 VI | zmužilosti predstavoval; ale s pokročilým vekom, ustavičným šťastím
1721 VI | muselo byť dačo na tom, i pokrútil hlavou a začalo sa mu to
1722 I | nastalú šerosť, ktorá zem pokryla svojim plášťom ako milujúci
1723 III | sa dlhý, zeleným súknom pokrytý stôl; za vrchstolom sedel
1724 VII | velezradu Jaroslava Bozkovického pokutu - smrti.“~
1725 III | teraz vysloviť vôľu svoju, pokývni nám, a my pôjdeme za tebou,
1726 VI | nazad do Uhier chystajte.“ A pokývnúc rukou, dal znak k vzdialeniu
1727 II | by iný za podobnú milosť pol žitia svojho bol hotový
1728 VII | znajúc, čo nastáva, krútili poľakaní hlavami, až jeden vyriekol: „
1729 VI | ako porážať nepriateľa na poli bitky. Ale teraz ostarieval
1730 I | necedila krv moravská po poliach, na ktorých sa s divokými
1731 Vysv| bolo hlavnou oporou jeho politickej moci.~- Heinburg - starobylé
1732 Vysv| spišský šľachtic a vplyvný politik uhorský, od r. 1493 miestodržiteľ
1733 IV | uhorských a pritiahol k polnočnej strane mesta na pomoc Dobešovi,
1734 IV | pluky Matiášove zaujali polnočnú stranu a navzdor príkazom
1735 VI | Čierny pluk v úzadie vojska poľom postavil. Možno mu prozreteľnosť
1736 IV | viedenská, odoslal ho s polovicou pluku jeho na pomoc Jaroslavovi,
1737 IV | chvíľu opanuje celú poslednú polovicu mesta. Tu sa však ukázala
1738 VI | započalo.~Jaroslav, vyskúmajúc položenie hradu a všetkých miestností,
1739 II | cieľa dočiahol, a znáš!“ - položiac mu ruku na plece i zabodnúc
1740 VII | ale keď privedení vojaci položili prsty svoje na kríž, prisahali
1741 VII | neopovážili sa ruku naňho položiť. - Jaroslav povie: „Uspokoj
1742 IV | Jaroslavovi do časti mesta poludňajšej, lebo tu nachádzala vo víťazoch
1743 XI | ho pozoruje, zaviera na pomätenosť mysle, bo o jedlo, o pokoj
1744 VI | Viedeň, pravda, dobýjať pomáhal, ale len preto, aby naň
1745 I | ako by sa zlému tomuto pomôcť mohlo.~„Zle vyzerá na Morave,“
1746 IV | k nemu: „Tu sme, Boh nám pomohol bojovať proti ozbrojenej
1747 II | pomstiteľ nevraždí, ale sa pomstí, a to zoblečúc najprv soka
1748 VIII| zas sa mu zjavuje Dobeš, pomstiaci smrť jeho, a celé prúdy
1749 X | neobsiahla lásku jeho, pomstila sa nad ním smrťou, a teraz
1750 II | duchom vznešenejším obdarený pomstiteľ nevraždí, ale sa pomstí,
1751 XI | zmŕšti obrvami i hlasom pomstiteľa vyvolá: „Ha, prekliaty hanobník!
1752 X | osoby svojej až k smrti pomstou prenasleduje, keď ale vyžiadané
1753 VI | povedomému, najviac, už pri samom pomyslení, nemilý pocit pôsobilo.
1754 II | rozhorlene hovorí kráľovná. „Ale pomysli si, že sprostý vrah zabije
1755 V | deťmi, otcovia so synáčikmi ponáhľali a tlačili sa k nemu, aby
1756 Vysv| do kliatby. Českú korunu ponúkal pápež Matejovi Korvínovi,
1757 IV | touto pomocou nádeje znovu pookriali, dôvera v chrabrosť svoju
1758 IV | domy rozborené boli alebo popolom ľahli.~I nastal znovu deň
1759 X | vyvolal: „Tu máš svedectvo popravy a nevinnosti Jaroslavovej!“
1760 III | panovania tvojho, že zrak tvoj popredku prezrel úplne a dokonale
1761 VI | Čo máme robiť, páni moji? Poraďte, moja myseľ je teraz zaoblačená
1762 IX | vytiahol, prúd krvi vystrekol z poraneného miesta, už po druhý raz
1763 II | napadli, a priateľa môjho poranil. Záleží mi teda mnoho na
1764 XI | vlastnú vlasť svoju, až porazil docela vojsko kráľovské,
1765 VI | znamenite, a to práve tak ako porážať nepriateľa na poli bitky.
1766 I | dokonale starať sa o domáci poriadok. Sila mládeže zúrila v cudzích
1767 VII | slov tých ucho prítomných porozumelo, že by sudca na mieste obete
1768 II | zdvihol a oprel na ňu oko, porozumiac sčiastky jej rečiam, a chcel
1769 IV | vojsko bolo rovne činné. Porúcané múry sa opravovali, domy
1770 IV | zapálená a jej hradby značne porúchané.~K ránu dňa 22. januára
1771 IX | dožila.~Bátory bol kráľovským poručníctvom prinútil starších mesta
1772 I | hračkami, nedaj svedomie svoje porušiť po-hodllm a slávou svojou!
1773 I | mokrého Dunaja a sem-tam poskakujúce svetlo kolo rieky rozlieva.~
1774 V | hradbách sa nachádzajúce poskytovali nové divadlo. Tí, čo boli
1775 V | a neuznávať vládu jeho.~Poslala i ona vyslancov na radu
1776 X | myšlienky, bez vedomia.~Poslanci hľadia naň s podivením,
1777 X | smutné zvesti na tvárach poslancov i zatriaslo ju predčutie
1778 X | Už od rána tu z Viedne poslancovia čakajú,“ odpovie komorník.~„
1779 IV | na pomoc Viedni od cisára poslané. Radosť, pokriky, jasot
1780 IV | v chrabrosť svoju a silu poslanú obživila ducha už skoro
1781 IV | nepriatelia k trónu jeho - zvlášte posledná rada na hrade budínskom
1782 VII | kráľovom.“~Pri menovaní posledného opustila zúrivosť starého,
1783 IX | svedomím hryzený červík, v poslednej hodinke smrti? Ja ti nezávidím.“
1784 IV | imania a života svojho.~Poslednejšia strana jasala radosťou a
1785 I | sa Nemci i Osmani. Títo poslední sa opovažovali len s veľkou
1786 XI | Bátorym.~Čím viacej mal v poslednom čase príležitosti voči hľadieť
1787 X | padol na zem.~I vztýčil sa poslednou silou a kýval vyslancom,
1788 VIII| zaryl do slamy hlavu svoju. Poslovi slzy vypadli, pohliadol
1789 IV | a Čierny pluk, zvyknutý poslúchať, rozišiel sa po hospodách
1790 VI | raz vôľa kráľova, a prísna poslušnosť je vojsku tomuto každodenným
1791 I | ti tým tvoj dobrotivý pán poslúži.“~Medzitým stratili sa v
1792 VII | výpovedí svojich a Bátory posmešne vyriekol: „No, pán Jaroslav,
1793 VI | víťazstva, i ústa jeho, posmešným smiechom potrhávané vyriekli: „
1794 VI | pomyslení, nemilý pocit pôsobilo. Chystal sa k reči, ale
1795 I | ťa beztoho neminie ani na postati čiste vlasteneckej! Ba čo
1796 II | striasla sa a celá jej postava vzala na seba podobu pokoja,
1797 II | plamennými očami po švárnej postave Jaroslavovej hádžuc.~On
1798 II | skutok uvedie, bo žena vysoko postavená a od mužského opovrhnutá
1799 VII | ani nesluší nad tak vysoko postavenými pány a ich skutky, v obore
1800 VI | pluk v úzadie vojska poľom postavil. Možno mu prozreteľnosť
1801 III | pravidla a ráč ma prepustiť i postaviť ku boku bratanca môjho k
1802 II | predsa tak dôstojne, že z postavy jeho nielen hebkosť dvorana,
1803 III | žiarila z tváre, blýskala z posunkov Matiášových.~„Koniec rade -
1804 IX | Jedni hovorili, že ho majú potajomne odpraviť, druhí tvrdili,
1805 IX | Dobešovu, vypovie: „Brat môj, potecha moja jediná, zdrav sa mi
1806 VII | jedného i z druhého konca potiahli, kolečká zavŕzgali; hrdlo
1807 VI | tým snadnejšie Bozkovcov potlačili.~Vyhlásil teda Matiáš za
1808 VI | posádka v hrade bola uzavrená. Potrava nemohla byť odnikiaľ privezená,
1809 VI | Čiech a Moravy obľahnutým potravu a zbraň dovážať. Viedeň,
1810 XI | prsiach jeho, dostávajúc potravy i rozplamenilo sa oko jeho
1811 IV | násypom, kde toho najväčšia potreba mala byť.~I stálo toto mesto
1812 VI | pluk tento až k najvyššej potrebe zachoval, možno zas, aby
1813 III | Známo vám je, že chcem potrestať odbojnú Viedeň, a to tiež
1814 VIII| pretrhnuté hrmotom klúčov, i potrháva sa tvár jeho, i pozdvihujú
1815 VI | jeho, posmešným smiechom potrhávané vyriekli: „Ešte i teraz
1816 VIII| slnečná. Z mokrých stien padá potuchnutá voda; povetrie je zdusené
1817 XI | mieri proti Bátorymu: „Zhyň, potvora pekla!„ volajúc.~Pavol mu
1818 VII | ďalej tajiť činy už prísahou potvrdené.“~„Áno,“ odpovie tento dôrazne,
1819 Vysv| takto znejú:~Kdož jsi kolic, poutniče, pohleď, jakovou to památku
1820 VI | ebersdorfských; ale ak sa použijú sily posiaľ v dobývam neupotrebené,
1821 IV | miláčka, vydal katovi. Taká je povaha jeho. - Ale však on skoro
1822 I | svoj vtip, učenosť, miernu povahu a neobyčajnú krásu na dvore
1823 VI | vrtkavej a slávybažnej povahy treba? Zriedka je ktorý
1824 V | v oknách, v prerúbaných povalách, na strechách a hradbách
1825 III | tebe docela oddanej niesť a považovať.“~Kráľ uprel prudko zraky
1826 II | hovoril hlasom pokojným: „Povedal som vám, milostivá pani,
1827 III | nasledujúcim spôsobom: Čierny pluk povedie Dobeš Bozkovický, vojsko
1828 III | pôjdeme za tebou, kde nás povedieš. Podľa nášho zdania sme
1829 VI | svojej a slávy vojenskej povedomému, najviac, už pri samom pomyslení,
1830 V | ráz mocnejší páni; a preto povedomie toto zdalo sa mu byť zatôneným
1831 VI | odhodlanou, s istotou a povedomím prednesenou rečou, ktorej
1832 II | hebkosť dvorana, ale spolu i povedomosť mužskosti vyčítať možno.~
1833 I | príroda mlčí; len malé mušky v povetrí preletujúce bzučia, akoby
1834 VIII| stien padá potuchnutá voda; povetrie je zdusené a pustá nemota
1835 Vysv| Vysvetlivky~Bozkovci. Povídka historická z časů Matiášových.
1836 VI | odôvodneniu rady svojej vám poviem len toľko: Keď sú vojská
1837 XI | dovoľ, aby aspoň poslednú povinnosť, svätú spoveď, vykonal.“~„
1838 II | úmyslov zúril, nemôžuc na površie vyšľahnúť. Cudná myšlienka
1839 III | môjmu menovaniu vodcov?!“~Povstal Bátory, na ktorého bol Matiáš
1840 I | panovania slabých kráľov mnohé povstali neporiadky v krajine. Bohatí
1841 VII | nedočkavou zvedavosťou, on ale povstane a povie: „Ľudí týchto som
1842 II | zrodila v paláci, načo som povýšená na výšku kráľovskú, načo
1843 IX | nachádza. Tu bolo zrobené povýšené, červeným súknom obtiahnuté
1844 I | Zastavili sa obaja, hlboko si povzdychnúc.~Uhorská krajina vystúpila
1845 I | zďaleka k ušiam Bozkovcov.~V pozadí letníka Bátoryho bola prechádzka
1846 IV | meste guľami nepriateľskými pozapaľované sa dusili, chrámy sa otvárali,
1847 VII | vymklo z úst zmyslov už pozbaveného Jaroslava.~Bátory dal Jaroslava
1848 I | vyhlásil za buriča a hrozil mi pozbavením dedičnootcovských statkov!“~„
1849 II | najprv soka svojho zo cti, pozbaviac ho dobrého mena a urobiac
1850 VIII| tú, aby ma bremena života pozbavil! - Nie, nie, nechcem inšej
1851 I | ho, statku a majetku ho pozbavujú, vypovedajú a vyháňajú ho
1852 VI | teraz ostarieval i bral pozdejšie celú záležitosť z prísnejšieho
1853 VIII| Jaroslavovej.~„Milosť a pozdravenie kráľovské,“ počal onen jazdec
1854 VI | nie, že by Jaroslav ruku pozdvihol na pána svojho!“ - I zas
1855 VIII| potrháva sa tvár jeho, i pozdvihujú sa ruky a ústa samy pre
1856 I | tvojho kráľa, teraz na to pozerať musíme, ako jeho úradníci
1857 I | mohli bez svedkov slobodne pozhovárať o dobre vlasti a spolurodákov
1858 I | pánikovia.“ Ohliadnuc raneného, poznali v ňom Bozkovci Bakača, jedného
1859 Vysv| viaže poznámka pod čiarou: Poznamenanie redaktora Nitry. Šľachetný
1860 Vysv| koniec IX. kapitoly viaže poznámka pod čiarou: Poznamenanie
1861 VIII| ktoré Bátory vymyslel.~Ale poznovu utíchol. Po brehoch Dunaja
1862 XI | napredujúc neustále. Kto ho pozoruje, zaviera na pomätenosť mysle,
1863 VII | ústach jeho. Potom pohrdlivo pozrel na Bátoryho a uteká von
1864 XI | pravicou mojou!“ I vytrhol z pošvy svoj ohromný meč.~Ale kňaz,
1865 I | dobrotou od dobrého kráľa požadovať.“~„Čo dobrotou vykonáš u
1866 IX | preklínajúci, odsúdenca požehnávajúci ľud vo veľkom dave na ulice.
1867 IV | polnočná tenula v dyme a požiaroch.~
1868 II | schýliť a radostí vospoľných požívať mohol. A nebo vyslyší prosbu
1869 VI | jeho sa pred ním pokorne v prach a v ničotu klonia. A tak
1870 IV | obyvateľov. Ťažké vozy s delami, prachom a guľami burácali po kamení,
1871 I | činnosť svoju výlučne bráneniu práv vlasti svojej venujúc. Dobeš
1872 I | len ako my zeman, naše práva zemianske úži a panovanie
1873 VI | Jaroslavovej, i zas sa mu zdá pravdepodobná reč Bátoryho.~Tak premýšľajúc
1874 Vysv| v letníku Báthoryho - pravdepodobne Štefana Báthoryho, sedmohradského
1875 VI | úplnej viery, teda aspoň pravdepodobnosti.~Delá hrmia pod Ebersdorfom
1876 X | žaloba na Bozkovca bola teda pravdivá?! Ako? Bože! Ty slzíš a
1877 III | odpúšťam, a keby malo byť pravdivé udanie jeho - tu sa osvedčujem
1878 VII | Však čo je mukami vynútené, pravdou byť nemusí.“ - A slovíčko „
1879 I | neodstupujúci ani na krok od pravdy; ale ty si dobrý, lebo necítiš
1880 IV | vytrhnutý stál v radoch.~Dobeš pravé, Jaroslav vedie ľavé krídlo
1881 XI | rúk mojich, tras sa pred pravicou mojou!“ I vytrhol z pošvy
1882 II | pod ním oči sivé a pod pravidelným nosom čierny fúz ozdoboval
1883 III | dôležitosť tohoto vojenského pravidla a ráč ma prepustiť i postaviť
1884 II | zdá, či má zanedbaná žena právo hľadať si, ako jej muž,
1885 Vysv| Lobkovic věk a spisy vybrané, v Praze~- 1836 - podávame a ktoré
1886 VI | pokorne odpovedá Bakač na prchké, rozžiareným okom sprevádzané
1887 II | vyšľahnúť. Cudná myšlienka prebehla jej vnútornosťou a beda
1888 I | I~Slnce zas prebehlo dennú púť, už sa k horám
1889 VII | zanevrelosť, i všetky búrlivé city prebiehali, preletovali dušu jeho.
1890 I | dedičnootcovských statkov!“~„Preboha, nehovor také reči!“ odvetil
1891 VI | Vtom náhle a neočakávane preborí delová guľa kráľovský šiator,
1892 X | tomu mladší.~Kráľ sa teraz prebudil zo zamyslenosti, obrátil
1893 VIII| zdusené a pustá nemota tu prebýva. Ďaleko odtiaľto bude hlučné
1894 II | palác, v ktorom Bozkovec prebýval. Zavrela mrzuto okno, sadla
1895 II | tom zvláštne zúčastnený. Prechádzajúc sa včera s priateľom Bakačom,
1896 I | Tu pod týmito stromami prechádzali sa dvaja mužovia a v tajomnom
1897 I | pozadí letníka Bátoryho bola prechádzka vysadená stromami. Tu pod
1898 I | nemôže - len zvoľna ubieha, predcítiac, že v krajoch, po ktorých
1899 VI | zaoblačená ťažkými a smutnými predcity, a tuším dačo nepríjemného,
1900 X | poslancov i zatriaslo ju predčutie také trpké, tak nevýslovne
1901 IX | a skoro budem spojený s predky svojimi. Čo začneš ale ty,
1902 V | šľachta krajiny.~Matiáš predložil mestu a zhromaždeným stavom
1903 Vysv| Rakúsku, dnes juhovýchodné predmestie Viedne.~- ...niet závisti. -
1904 X | obetovať vstave je, aby ľúbený predmet ušiel každej pohrome. Taká
1905 I | teda ich reč znela o tomto predmete.~Po prestávke, po Dobešovej
1906 IX | Rozličné povesti sa už z úst prednášali, lebo čo si človek žiada,
1907 III | Viedeň.“~Znal Jaroslav živo prednášať. Matiáš sa radosťou usmieval,
1908 VII | moje na budínskom moste prednesené!“ zavisol na ústach jeho.
1909 VI | odhodlanou, s istotou a povedomím prednesenou rečou, ktorej Bátory farby
1910 I | medzitým na zovňajšok tislo na prednom mieste medzi všetkými krajinami.
1911 I | obyvateľstva; Matiáš bol jeden z predných hrdinov veku svojho a pred
1912 IX | lekári sa len ťažko a neskoro predrať môžu. A tak on ležal celý
1913 V | spoliehajúc sa na silnú posádku, predsebavzala Matiášovi odpor klásť a
1914 VII | I nedal mu dohovoriť predsedník, ale sa opýtal každého osobne
1915 VI | druhým za príklad zmužilosti predstavoval; ale s pokročilým vekom,
1916 VII | zľahka a na kývnutie jeho predstúpi vojak i obrátiac sa k Jaroslavovi,
1917 VII | svoju, ale odhodlaným krokom predstúpil a dôrazne odpovedal: „Dobre
1918 VI | bratancovým, ani vlastnej predtuche. Znal dobre Jaroslav dobrotu
1919 VII | Páni! Bude pred súd váš predvedený Jaroslav Bozkovický, muž,
1920 VI | to div - ja som to tiež predvídal. Ale dovoľ teraz odpočinúť
1921 XI | palote s vodcami svojimi, dá predviesť Bátoryho a zočiac ho, hrozne
1922 VIII| už ho viac niet; uhnaný a prehnaný kôň sa viac ani nehnul.
1923 X | konečne jeden z nich starší prehovorí: „Utratili sme ochrancu
1924 I | nasledujúce veci očuť mohli:~„Prekliata láska,“ horlil jeden, „mne
1925 XI | pomstiteľa vyvolá: „Ha, prekliaty hanobník! Predsa ťa ruka
1926 IX | sútrpnosť hnala smutný, sudcov preklínajúci, odsúdenca požehnávajúci
1927 VI | dotieravosťou svojou hranice kedy prekročil, čo delia poddaného od panovníka
1928 III | nápady, v rozhodnej dobe prekvapujúce; ale nenávisť oproti Bozkovcom
1929 II | krajinou, kde on kvietky prekvitať vídaval; tam chce zastať,
1930 VII | búrlivé city prebiehali, preletovali dušu jeho. Zavolá trasavým
1931 I | len malé mušky v povetrí preletujúce bzučia, akoby chceli vzdávať
1932 Vysv| cisárom Fridrichom III. preložil Matej r. 1485 svoje sídlo
1933 VIII| ďaleko do krajín snov a preludov obrazných.~Zdá sa mu, že
1934 XI | tieto slová ľúty lev Dobeš premenil sa na slabé decko; meč mu
1935 VI | že sa posiaľ nepodarilo premôcť ebersdorfskú posádku; nie
1936 IV | bezbranným a neozbrojeným. I títo premôžení sú ľudia: prestaňte, hodní
1937 III | ale krátku, ináčej dobre premyslenú radu milujem. Ktorá je v
1938 VI | pravdepodobná reč Bátoryho.~Tak premýšľajúc dlhý čas a neklipkajúce
1939 II | stolicu a zdala sa dačo premýšľať, bo bielunká rúčka koľko
1940 VI | tak mozoľne dobyté - naším prenáhlením za krátky čas zas utratíme.“~„
1941 VIII| ako svedomím znepokojený a prenasledovaný Bátory vyznáva, že najal
1942 X | svojej až k smrti pomstou prenasleduje, keď ale vyžiadané to okamihnutie
1943 I | Beatrix, Bozkovec“ hlasne prenášali. Neskôr ale ich zaviedol
1944 VI | by on iste za mladi nebol prenechal? A keď mu to vlastná žena
1945 I | tie isté úhony boli do nej prenesené úradníkmi uhorskými, ktorí
1946 XI | z očú nespúšťal, ozve sa prenikavo: „Syn milý! So zničením
1947 X | Hovorila to s citom tak prenikavým, že by každý z toho spozorovať
1948 IV | vystúpilo na najvyšší stupeň a preniklo blesky svojimi husté dymové
1949 II | akoby osobu jeho voskrz preniknúť chcela, i opýtala sa ho: „
1950 II | priateľom Bakačom, bol som prepadnutý týmito Moravanmi, ktorí
1951 VII | jeho je, že nastrojil a preplatil vojakov, aby strelili do
1952 VIII| maličkým oknom, hrubou mrežou prepleteným, vkráda sa doňho žiara slnečná.
1953 I | Prievozník dostal odmenu a prepravil sa nazad k Budínu. Na brehu
1954 III | vojenského pravidla a ráč ma prepustiť i postaviť ku boku bratanca
1955 II | so mnou, milostivá pani,“ prerečie Jaroslav, „a odpustite,
1956 II | dnes s vami hovoriť budem,“ preriekla krásna Beatrix, „je vec,
1957 VII | vznešenou osobou. Naostatok preriekol najstarší sudca: „Nové sú
1958 V | na uliciach, v oknách, v prerúbaných povalách, na strechách a
1959 IX | ostatným vzdychom mojím prestane i ich revnivosť a Boh vzbudí
1960 IV | títo premôžení sú ľudia: prestaňte, hodní synovia Čierneho
1961 IV | Tak sa bojovalo s malými prestávkami až do rána. Čierny pluk
1962 I | znela o tomto predmete.~Po prestávke, po Dobešovej reči nastavšej,
1963 VI | Ebersdorf pevne, pod ním prestiera sa široká rovina. Hrad vypína
1964 I | rosou ako-tak obživené pole prestieralo sa pred nimi.~„Len tu sme
1965 VI | zvykol, ale vždy podľa svojho presvedčenia bezohľadne konal, sčiastky
1966 I | že sa Dobeš síce nedal presvedčiť o dobrote kráľovej, ale
1967 VI | tým, že sa už po druhý raz presvedčuje, že bez Jaroslavovej a Čierneho
1968 VII | hlavy zvesujú a tváre si pretierajú. Len Bátory povzniesol hlavu,
1969 I | Áno, ja som vášnivý,“ pretrhne mu reč Dobeš, „lebo som
1970 VIII| natvorených snov je v zdaní jeho pretrhnuté hrmotom klúčov, i potrháva
1971 IV | Áno, áno, iný cieľ,“ pretrhol reč Jaroslavovu Dobeš, „
1972 I | tajomnom zhovore zdali sa pretriasať veci i Bozkovcom dôležité,
1973 II | Premýšľal dlhší čas Bátory o prevedení úmyslov svojich podľa návodov
1974 IX | odpusť - odpusť mi moje previnenia.“~Oko ticho zahorelo, pery
1975 IX | tak, že sotva kedy viacej prevodzoval remeslo svoje.~Dobeša dal
1976 I | nami už skoro neobmedzene prevodzuje. Teda z cesty i s kráľom!
1977 I | vykonať nemohli.~V zmätku a prevrátenosti tejto má sa hľadať príčina
1978 I | sa protivil tým zmätkom a prevrátenostiam. A preto všemožne usiloval
1979 III | sám.“~„Slávny kráľ náš!“ prevzal reč Jaroslav Bozkovický, „
1980 III | úlohu má jeden každý z nás prevziať.“~„Nechcem ja,“. odpovie
1981 VII | zahorelo žiarou nedočkavosť prezradzujúcou.~Desiata hodina odbila,
1982 III | tvojho, že zrak tvoj popredku prezrel úplne a dokonale nielen
1983 Vysv| zo zrady a sťali. Dobeš prešiel potom do služieb cisára
1984 VII | Tu i tichému Jaroslavovi prešla trpezlivosť, obzvlášte ale
1985 II | skorého občiahnutia žiadosti a priam svojich dávnych Bátory odišiel;
1986 II | neviem prečo napadli, a priateľa môjho poranil. Záleží mi
1987 II | Prechádzajúc sa včera s priateľom Bakačom, bol som prepadnutý
1988 I | ona istejšia ako na výslní priazne kráľovskej!“~V prudkej rozhorlenosti
1989 I | Matiášovom.~Uhliadnuc tlupu približujúceho sa ľudstva, zrýchlili kroky
1990 I | v našich nám vlastných príbytkoch hrozí zrada a záhuba.“~Takto
1991 I | vyháňajúc ich z vlastného príbytku a k tomu ich vysmievajú,
1992 IV | objavili dlhé, dlhé rady prichádzajúceho nepriateľa.~I došiel Matiáš
1993 III | neraz od jednej čerstvo prichádzajúcej hodiny závisí. Poďme teda
1994 II | rozkaz váš,“ prehovoril prichádzajúci Bátory, „i povďačný som
1995 VIII| Matiášov hovoriť Jaroslavovi. „Prichádzam od jeho kráľovskej milosti
1996 II | zprávu jej dajúc o skorom príchode jeho.~Kráľovná strhla z
1997 VI | skúsiť, či je nie i bez pričinenia Čierneho pluku víťazstvo
1998 X | vyžiadané to okamihnutie príde, seba, svoju česť, svoju
1999 I | hroznejšie zvrátiš sa v priepasť vlastnej záhuby. Lebo ak
2000 IV | delá, ktorých pažeráky ako priepasti záhuby hrozili nepriateľovi.
2001 IX | vtedy rozprestierala veľká priestranina, na ktorej bol dakedy mešťanosta
|