1038-hotov | hovad-najme | najne-opovr | oprav-pries | priet-tlupu | tmava-vysie | vysin-zivo
Cap.
2002 IX | neopovažuje výjavu tomu prietrž urobiť; či sa bojí rozľúteného
2003 I | vlnách zašplechoce veslo. Prievozník dostal odmenu a prepravil
2004 I | uznal, že sa vec táto na príhodnejší čas má odložiť.~Tak sa obrátili
2005 VI | Urobil som to, držiac okamih príhodným povedať ti o veciach, o
2006 XI | strašného muža nielen láskavo prijal, ale mu i pluky svoje pod
2007 IV | súc hotoví každého okamihu prijať nepriateľa guľami. Za mestom
2008 II | Bátory, neočakávajúc podobné prijatie; padol ale ku kolenám kráľovniným,
2009 IV | polnočnú stranu a navzdor príkazom kráľovským lúpili a zabíjali
2010 VI | vyznamenával, vždy ho druhým za príklad zmužilosti predstavoval;
2011 XI | viacej mal v poslednom čase príležitosti voči hľadieť smrti, tým
2012 IX | ustávali, vzdych posledný primŕza a krásna duša krásnym hrdlom,
2013 III | Viedeň čím skôr podujala. Čas prináša výhody zmužilé, ale sláva
2014 VI | posol z Uhier smutné zprávy prinášajúci, že Turek vtrhol do Uhier
2015 VI | zmätkom zmožená, poddať sa prinútená byť mohla.~Matiášovu mienku
2016 VII | k vine priznať nechcete, prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť.“~
2017 IX | kráľovským poručníctvom prinútil starších mesta Viedne privoliť
2018 IX | tam hrozbami Bátoryho sa prinútiť dali k podpísaniu výroku
2019 II | voľne, rúchom len domácim priodená.~Hlboko sa uklonil Jaroslav
2020 VI | pravda, bral Matiáš celý prípadok v prítomnosti svedkov, nie
2021 IV | teraz búrka valí.“~„Možno sa priplazili naši nepriatelia k trónu
2022 IV | ohliadal vojsko svoje a pripravoval strašnejší deň budúci. Viedenské
2023 IX | druhej, tretej ruky podáva prírode svetla. Bol to deň žalostný,
2024 I | rozumní ľudia, súc pánmi prírody, za ňou darmo úpia a prosia.~
2025 VI | vypovie prudko Matiáš, „nech prisahajú pravdu pod pokutou smrti.“~„
2026 VI | pokutou smrti.“~„A budú prisahať, pán môj!“ odpovie pokojne
2027 VII | vôľu ďalej tajiť činy už prísahou potvrdené.“~„Áno,“ odpovie
2028 VII | neznaj ú oceniť vážnosť prísahy; ja sa ale k činom tým nikdy
2029 II | mu to, čo len jemu samému prislúcha, odobral. Uduste, milostivá
2030 Vysv| Jaroslav Bozkovickí (Bozkovci), príslušníci starého moravského šlachtického
2031 IX | zloženú. Viedenskí mešťania prísne nakladali starším, ba hrozili
2032 VI | pozdejšie celú záležitosť z prísnejšieho stanoviska. Prečo by to
2033 II | a odpustite, že som hneď prísť nemohol.“~„O čom dnes s
2034 VI | na teba guľu delovú! Boli pristihnutí naskutku a vyznali, od koho
2035 III | každej strane a každému stavu prístupný; ale znal a zná to tiež
2036 I | vysoko ctený, na svoju stranu pritiahnuť.~Dôkazom toho, že v priazni
2037 VII | kosílky tak pripravené, že po pritiahnutí a zavrtení kolečiek celé
2038 VI | zvonku počuť rachot výstrelu.~Pritomní skameneli nevediac, čo sa
2039 VI | bral Matiáš celý prípadok v prítomnosti svedkov, nie tak ale v domnelej
2040 VI | vojenskej. Bol tu tiež Jaroslav prítomný a umienil si nedôveru kráľovu
2041 II | sychravý, všetko podmaňujúci príval a strhne kvietok utešený
2042 IV | kamení, bo sa všetko to privážal o k násypom, kde toho najväčšia
2043 VIII| neobmýšľaným nepriznám - priveď kata - poddám sa pod meč
2044 VII | trpezlivosť, obzvlášte ale keď privedení vojaci položili prsty svoje
2045 VII | Ako potom Bátory na dvoch privedených vojakov ukázal hovoriac,
2046 III | kráľ Matiáš dobrodružný, prívetivý, každej strane a každému
2047 VI | Potrava nemohla byť odnikiaľ privezená, ľudu z okolia v hradbách
2048 VII | podobnom, na ktorý nešťastník priviazaný súc, mal na nohy a na hrdlo
2049 XI | hanobník! Predsa ťa ruka božská priviedla do rúk mojich, tras sa pred
2050 VIII| jazdec sotva dýchať môže. Privlečie sa ustatý kôň naostatok
2051 VI | akoby ju sám bol túžobne privolal. I zaiskrilo oko jeho žiarou
2052 IX | prinútil starších mesta Viedne privoliť k smrti Bozkovcovej. Títo
2053 VIII| nežiada, len aby ste sa priznali k skutkom, z ktorých ste
2054 VII | Keď po dobrom sa k vine priznať nechcete, prinútený som
2055 VII | byť nemusí.“ - A slovíčko „priznávam“ sa vymklo z úst zmyslov
2056 VII | pýtam, pán Bozkovec, či sa priznávaš k činom, z ktorých si obvinený?“
2057 I | na oblohe národov.“~Vtom prišli až k záhradám peštianskym.
2058 II | druhým krásu svoju zvyšuje. I prišlo ľúto kvietku na vysokej
2059 VII | vinúci hlas: „Splnilo sa teda proroctvo moje na budínskom moste
2060 II | osamotenému, zatúži srdce jeho i prosí, aby i on do kraja blaženosti,
2061 I | prírody, za ňou darmo úpia a prosia.~Vtom sa prvá hviezda zaligotala
2062 IV | deň sa bojovalo ale bez prospechu; len tisíce mŕtvych a ranených
2063 VIII| ani nehnul. Len jazdec ide prosto k žalárnikovi a teraz vstupuje
2064 VII | bratanec jeho. Známa nám je už prostorekosť Dobešova, známa i náruživosť
2065 II | i vypovedal: „Už to mám! Prostriedkov dosť k vyplneniu vôle vašej.“~„
2066 VI | Táto vytrhla rozličnými prostriedky Jaroslava zo srdca kráľovho.~
2067 IV | štajerské a korutanské tvorili prostriedok, Čierny pluk strážil šťastie
2068 I | som vychovanec vojny, muž prostý, otvrdnutý, neodstupujúci
2069 I | Čierneho pluku i najviac sa protivil tým zmätkom a prevrátenostiam.
2070 I | boli spočiatku len oproti protivníkom a súperom svojim namierené,
2071 VI | poľom postavil. Možno mu prozreteľnosť kázala, aby jediný spoľahlivý
2072 II | jej predtým krv udrela do pŕs i do tvári, ako jej oko
2073 IX | miestu hrnul sa s úženým prsami zástup, na čele ale vojska
2074 II | stiahnuté boli, a ony vlniac a prstenkujúc sa závisli na jej snežnej
2075 VII | privedení vojaci položili prsty svoje na kríž, prisahali
2076 IV | západnej strany do mesta prúdiť začalo mnoho sto kusov hovädzieho
2077 VI | že je verenicou jeho.“~Prudkému a náruživému Matiášovi to
2078 IX | svojím prerazí stráže a prudkosťou blesku beží holohlavý na
2079 I | blahoslavenstvom dvorským.“~Na prudkú štipľavú reč túto odpovedal
2080 VIII| pomstiaci smrť jeho, a celé prúdy krvi celých krajín tečú
2081 I | darmo úpia a prosia.~Vtom sa prvá hviezda zaligotala na obzore
2082 Vysv| Štefana I. (997 - 1038), prvého uhorského kráľa.~- Žigmund -
2083 Vysv| niet závisti. - V prvom i druhom vydaní sa na koniec
2084 II | obzvlášte, že sa opovážil vás, prvú ženu sveta tohoto, obraziť.“~„
2085 IV | zmužile. Ohnivé gule a strely pršali z násypov do tábora Matiášovho.
2086 X | čakajú,“ odpovie komorník.~„Pusť ich dnu!“ odpovedal strmo
2087 VIII| voda; povetrie je zdusené a pustá nemota tu prebýva. Ďaleko
2088 I | peštianskych, len ďaleké pusté a teraz nočnou rosou ako-tak
2089 I | a v krajoch našich všade pusto, všade tmavo.“~„Dobrý je
2090 I | Slnce zas prebehlo dennú púť, už sa k horám schyľovať
2091 I | že v krajoch, po ktorých putovať bude, ešte väčší žiaľ a
2092 VII | znajúc, že on sa nezvykol púšťať v zápasy s podlosťou ľudskou;
2093 II | hrdina veku svojho slávny, pýta dievča, dievča sa trasie,
2094 VI | hľadia naň a dač od neho pýtajú - obyvateľov svojich. Títo
2095 VII | tretí a posledný raz sa ťa pýtam, pán Bozkovec, či sa priznávaš
2096 VII | odpovie tento dôrazne, pyšne a vznešene, „tí neznaj ú
2097 III | Uhri súc, by ste mali byť pyšní, že Štajersko, Korutansko,
2098 VI | pokoriť nechce. Býval on vždy pyšný ináčej na Čierny pluk svoj,
2099 VI | okamihnutí bolo zvonku počuť rachot výstrelu.~Pritomní skameneli
2100 III | zamumlal Bátory.~Posledný radca vyšiel z radnej paloty a
2101 IV | na neohrozenosť jeho. I radi by sa poddali, ale vojsko
2102 VI | dobývaním Ebersdorfa?“~„Áno, radím,“ odpovedal pokojnou mysľou
2103 VI | vyriekli: „Ešte i teraz radíte, pán Jaroslav, aby sme čas
2104 IX | dakedy mešťanosta Vorlauf l s radnými pány padol a kde sa teraz
2105 IV | Viedni od cisára poslané. Radosť, pokriky, jasot všeobecný.
2106 II | svojich druhov sa schýliť a radostí vospoľných požívať mohol.
2107 VIII| donášajúc vám, vzácny pane, radostnú novinu, že sa kráľ nad vami
2108 IX | hlasom vypovie: „Brat môj radostný! Nie tak, nie tak! Odpusť
2109 I | skvejúci sa duchom hrdinským i radou velemúdrou, bol náčelníkom
2110 II | poddanými otca svojho nevinné radovačky mládeže, i zatúžilo jeho
2111 V | Čierneho pluku sa z toho tiež radovali, ale na cvik vojenský naučení,
2112 VII | a českého, pána Moravy, Rakús, Štajerska a Korutanska,
2113 Vysv| jeho porážke ovládol Dolné Rakúsko.~- Ebersdorf - zámok
2114 V | starší mesta a iných miest rakúskych, ako aj šľachta krajiny.~
2115 VI | tureckým, a ty spriaznený s Rakúšanmi, Moravu svoju so susednými
2116 III | odpusť Bátorymu, každého ramena ti teraz treba; ja Bátorymu
2117 XI | on ale zbledol ako stena, ramená mu opadli, slzy sa zo zrakov
2118 IX | svojho, dušu svoju, silnými ramenami a bez slova, bez slzy uberá
2119 IX | blesknúc vo výške, zaviazol v rameni Jaroslavovom.~Kat ho vytiahol,
2120 II | po lícach sa vlniace, cez rameno prehodila a „No, mladý,
2121 I | moravskí pánikovia.“ Ohliadnuc raneného, poznali v ňom Bozkovci
2122 IV | prospechu; len tisíce mŕtvych a ranených ležali na hradbách viedenských
2123 VII | kliesniť do susednej komory, raniac ale niekoľko vojakov a spamätajúc
2124 IX | kata uplatili, aby ho len ranil, a im zas inak dôvodili. ~
2125 I | venujúc. Dobeš hlboko cítil ranu, ktorou krvácala vtedy Morava,
2126 IV | hradby značne porúchané.~K ránu dňa 22. januára roku 1485
2127 VI | nepriatelia Bozkovcov, tým väčšmi rástol plameň podozrivosti jeho.~
2128 III | neho vývod z jeho nepravých rečí.“~Tým ukončil kráľ radu
2129 II | porozumiac sčiastky jej rečiam, a chcel už odpovedať, už
2130 Vysv| Jaroslav.~Na sněmu věhlasný řečník, v boji řek byl udatný,
2131 Vysv| pod čiarou: Poznamenanie redaktora Nitry. Šľachetný tento a
2132 Vysv| Hunyadiho. Z Moravanov sa regrutovala väčšina veliteľov Čierneho
2133 Vysv| věhlasný řečník, v boji řek byl udatný, vlasti i svého
2134 IX | kedy viacej prevodzoval remeslo svoje.~Dobeša dal zatvoriť
2135 VI | viacej na znamenitosť svoju revnivý, ako taký, čo neočakávane
2136 V | Matiáš sám i bol onen jediným riadnym, vždy pod zbraňou držaným
2137 I | poskakujúce svetlo kolo rieky rozlieva.~V šumiacich vlnách
2138 I | neustále vo vojnách zapletený; ríša jeho ozývala sa zvukom zbrane.
2139 III | strpčujú, jeden druhému krivdu robia a jeden na druhého pre márny
2140 X | utiahla sa do samoty, a čo tu robievala, nikto nevidí, nikto nepočuje.
2141 I | čo iným slabším krivdu robili, to netrvalo dlho, bo trúba
2142 VI | naostatok preriekne: „Čo máme robiť, páni moji? Poraďte, moja
2143 II | máš práve tak ako každý rodený Uhor príčinu žalovať sa
2144 VI | ako každé dieťa za svojím rodičom túži, tak túži Čierny pluk
2145 IV | sa valí Čierny pluk ako roj včiel a za chvíľu opanuje
2146 Vysv| štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 15. stor. ovládal Jiskra
2147 IV | nevidno tam človeka, bo každý roľník, dedinčan, bojac sa nepriateľa,
2148 I | ďaleké pusté a teraz nočnou rosou ako-tak obživené pole prestieralo
2149 VI | ním prestiera sa široká rovina. Hrad vypína sa na návrší,
2150 VI | rozložil sa na Ebersdorfských rovinách; vojsko jeho rozľahlo sa
2151 IV | dávajúc tým, ktorých domy rozborené boli alebo popolom ľahli.~
2152 VI | zachcelo sa mu už hľadieť na rozboreniny Ebersdorfu a preto navrhuje,
2153 I | až po Matiáša vnútornými rozbrojmi chovaná, ktorú ani on sám
2154 Vysv| treba vidieť vo vnútorných rozbrojoch vládnúcich tried, ktoré
2155 I | zaviedol rozhovor do takého rozčúlenia, že Bozkovci nasledujúce
2156 I | týchto bratancov bolo veľmi rozdielne: Jaroslav stál v priazni
2157 IX | zo steny meč svoj a ako rozdráždená levica nad vytrhnutým plodom
2158 VI | Matiáš je obrazený a ako lev rozdráždený; zachcelo sa mu už hľadieť
2159 VII | nepovolaného Dobeša odviesť, ale rozdráždeným pohľadom tohoto zastali
2160 III | zlomkovite hovoril kráľ nanajvýš rozhnevaný. Všetci sa začali z miest
2161 III | že máva často nápady, v rozhodnej dobe prekvapujúce; ale nenávisť
2162 III | iná otázka nastáva, ktorej rozhodnutie mne náleží. Vodcov vojska
2163 III | spravodlivo panovať a v dobách rozhodných nie na osobné pletky, ale
2164 II | je práve žiadosť moja,“ rozhorlene hovorí kráľovná. „Ale pomysli
2165 I | priazne kráľovskej!“~V prudkej rozhorlenosti hovoril Dobeš slová tieto
2166 IV | pluk, zvyknutý poslúchať, rozišiel sa po hospodách i plesal
2167 IX | milosť na popravisku, zdržala rozjatrenosť jeho na uzde; už Jaroslav
2168 VI | som sa kedy bol vzpieral rozkazom tvojim alebo dotieravosťou
2169 IV | Čierny pluk následkom jeho rozkazu nečinne stáť musel.“~Vtom
2170 III | trpieť nebudem! - A teraz rozkazujem vám hovoriť, čo kto má proti
2171 VI | odpočinúť plukom bojovnejším a rozkáž na bubny uderiť Čiernemu
2172 II | začalo nepokojne burácať.~„Rozkážte so mnou, milostivá pani,“
2173 IV | budínskom mnoho dopomohla k rozknísaniu dôvery kráľovskej v nás;
2174 VI | osočovaniu Jaroslava, bol predsa rozkývaný v neobmedzenosti dôvery
2175 VI | Ebersdorfských rovinách; vojsko jeho rozľahlo sa ako Dunaj, keď vystúpi
2176 IV | druhý a čierna noc opanovala rozľahlú Viedeň, ale sníčky ďaleko
2177 IX | vo veľkom dave na ulice. Rozličné povesti sa už z úst prednášali,
2178 VI | dušu ľudskú? - Táto vytrhla rozličnými prostriedky Jaroslava zo
2179 I | poskakujúce svetlo kolo rieky rozlieva.~V šumiacich vlnách zašplechoce
2180 VI | neústupná a zmužilá.~Matiáš rozložil sa na Ebersdorfských rovinách;
2181 IX | prietrž urobiť; či sa bojí rozľúteného rudu, či ho svedomie hryzie?~
2182 XI | rukách jeho.~Zasadnúc tak rozľútostnený Dobeš vo veľkej palote s
2183 VI | vekom, ustavičným šťastím rozmaznaný, nič nedržal pre seba nemožným,
2184 III | ukončil kráľ radu a celý rozmrzený odišiel do svojej izby,
2185 II | do reči: „Nič odprosiť, rozmyslela som si a slová tvoje som
2186 I | vyvolal jeden, vytiahol meč a rozohnal sa na Bozkovcov. Bozkovci
2187 I | My najviac ukoristíme z rozorvaného už krem toho kráľovstva,
2188 IV | udalosti.~Na násypoch mesta rozostavané sú delá, ktorých pažeráky
2189 II | milosťou.~Dlho stála Beatrix v rozpakoch, nevediac ani, čo sa jej
2190 VI | osamotenosti. Hlava sa mu rozpálila, celá krv sa do nej zbehla,
2191 XI | hovorí: „Zastaň, syn môj! Rozpamätaj sa na ostatnú prosbu Jaroslavovu!“
2192 VII | nepamätáš viac, lebo sa rozpamätať nechceš,“ preriekne Bátory
2193 XI | jeho, dostávajúc potravy i rozplamenilo sa oko jeho ohňom nevídanej
2194 IX | Neďaleko mesta sa vtedy rozprestierala veľká priestranina, na ktorej
2195 VIII| Na prostriedku žalára je rozprestrená slama a na slame odpočíva
2196 XI | nenávisť, pomsta zas zatieni rozum i pozdvihne znovu meč i
2197 VII | Najstarší sudca odpovie: „To sa rozumie, že smrťou; ale v tomto
2198 III | spravodlivé uznávam. Ja rozumiem môjmu ľudu, uhorskému Uhor.
2199 I | honosia, kdežto mocní, silní, rozumní ľudia, súc pánmi prírody,
2200 IX | Ale Jaroslav vždy tichý, rozumný, dobrý, zbadajúc to, slabým,
2201 II | kniežacieho. Dorastalo, rozvíjalo sa ako ruža v plnosti krásy
2202 II | podopierajúc si krásnymi rukami rozvlasenú hlavu, dívala sa dlho z
2203 VI | odpovedá Bakač na prchké, rozžiareným okom sprevádzané slová kráľove, „
2204 II | Sedela ona na stolici voľne, rúchom len domácim priodená.~Hlboko
2205 II | dačo premýšľať, bo bielunká rúčka koľko ráz hladkala čelo,
2206 IX | či sa bojí rozľúteného rudu, či ho svedomie hryzie?~
2207 XI | ruka božská priviedla do rúk mojich, tras sa pred pravicou
2208 XI | prekliaty hanobník! Predsa ťa ruka božská priviedla do rúk
2209 XI | najneznesitelnejší nachádza sa v rukách jeho.~Zasadnúc tak rozľútostnený
2210 VI | hospodárili, chceš vytrhnúť rukám kráľa uhorského. Vidíme,
2211 I | nebeskom, pekná, čistá, rumenná, ako panna prvý raz milenca
2212 II | Dorastalo, rozvíjalo sa ako ruža v plnosti krásy a nežnosti
2213 X | pred kráľovnou a dotknúc sa rýdzeho lemu kráľovho, odstúpili
2214 VII | žes’ mi sľuboval zámok rytiersky i dostatok peňazí, ak kráľa
2215 II | prebýval. Zavrela mrzuto okno, sadla si na skvostne vyšívanú
2216 II | a „No, mladý, učený pán, sadnite si podľa kráľovnej svojej,“
2217 XI | zas má okamihy, v ktorých sadnúc si, nemo oddáva sa myšlienkam.~
2218 VII | pána nášho usmrtiť.“~Bátory sadol na svoju stolicu; všetci
2219 VI | zostávali, znajúc, že je od neho samého i zbraňou i potravou zaopatrený.
2220 III | kedykoľvek zbadal, že si ľudia zo samej závisti, revnivosti a nenávisti
2221 II | keby som mu to, čo len jemu samému prislúcha, odobral. Uduste,
2222 I | lúpežníci množili a Uhorsko samo v sebe smrteľnou ranou krvácalo,
2223 VI | povedomému, najviac, už pri samom pomyslení, nemilý pocit
2224 Vysv| juhovýchodnom Rakúsku, kedysi samostatné korunné kniežatstvá.~-
2225 I | Morava ešte nedospela k samostatnosti a preto nám je nutno do
2226 X | zabolestila, utiahla sa do samoty, a čo tu robievala, nikto
2227 Vysv| Bezvinného mečem dal stít samovládce nevlídný, brat věrný pochoval
2228 III | pletky, ale na zásluhy a schopnosti hľadieť musí. - Ja vašu
2229 II | medzi svojich druhov sa schýliť a radostí vospoľných požívať
2230 I | dennú púť, už sa k horám schyľovať začalo. Ale ešte raz, akoby
2231 II | líc tým viacej vyvýšená. Sedela ona na stolici voľne, rúchom
2232 Vysv| kúria sa nevedela zmieriť so sekularizáciou cirkevných majetkov a dala
2233 I | milenca, mokrého Dunaja a sem-tam poskakujúce svetlo kolo
2234 Vysv| V bitke pri Moháči (26. sept. 1526) porazili Turci vojsko
2235 Vysv| preložil Matej r. 1485 svoje sídlo do Viedne.~- Poděbrad -
2236 IV | stáť musel.“~Vtom počuť silné bubnovanie; vbehne do šiatra
2237 I | honosia, kdežto mocní, silní, rozumní ľudia, súc pánmi
2238 V | Ebersdorfova, spoliehajúc sa na silnú posádku, predsebavzala Matiášovi
2239 II | i zabodnúc do tváre jeho silný zrak oka svojho, pokračuje
2240 IX | bratanca svojho, dušu svoju, silnými ramenami a bez slova, bez
2241 I | šírošíre kraje Uhorska i na siné vody starého Dunaja; potom
2242 II | čelo vysoké, pod ním oči sivé a pod pravidelným nosom
2243 I | nedobytné zámky na tvrdých skalách, v ktoré zamykajúc sa i
2244 II | strhne kvietok utešený zo skaly, na ktorej opustený túžil.
2245 VI | rachot výstrelu.~Pritomní skameneli nevediac, čo sa im robí,
2246 VII | bojovníka; zostal teda Dobeš ako skamenený, meč mu z ruky vypadol,
2247 III | to, keď ale dôveru svoju skladáš na človeka dôvery tvojej
2248 I | bránili, ale v obraňovaní sklal Dobeš jedného z nich ťažkou
2249 VI | panovníka.~Ach, čo nemôže sklamaná láska urobiť? Kam zavádza
2250 II | odišiel.~Čo je následok sklamanej lásky? Čo je následok zničenej,
2251 II | ako sa jedno ku druhému skláňa, ako ho bozkáva, ako jedno
2252 III | Bátory zmrštil obrvami a skloniac sa hovoril dač susedovi
2253 VI | vzdialiť sa rozkázal?“~Bakač sklonil pokorne hlavu i vyriekol
2254 II | čelo, oko sa pritom sníva sklonilo k podlahe.~Medzitým sa vrátil
2255 II | odprosiť.“ Beatrix mu vtom skočila do reči: „Nič odprosiť,
2256 I | biedy a strasti ľudské so skončeným dňom do hrobu večnosti zahrabané.~
2257 IV | boj sa obnovoval. Nastala skorá zimná noc a Jaroslav s Dobešom
2258 VI | tým h1avy, ale sa radšej k skorému pochodu nazad do Uhier chystajte.“
2259 II | Bozkovca, zprávu jej dajúc o skorom príchode jeho.~Kráľovná
2260 IV | leží v meste a káže dúfať v skorú pomoc cisársku; preto sa
2261 VIII| Bátory vyznáva, že najal skrivodlivých svedkov, aby prisahali na
2262 VIII| jeho, v mučiarni hrozne skrižované, teraz bez pohnutia leží;
2263 VI | guľa kráľovský šiator, i skrútil sa bez ublíženia k nohám
2264 IX | neprebleskuje cez oblaky, ale len skrz tieto akoby z druhej, tretej
2265 X | Beatrix,“ počal Mátiáš, skúmavým zrakom ju merajúc, „tvoja
2266 VI | Bátory, sčiastky znajúc zo skúsenosti, že sa kráľ obyčajne o radu
2267 III | jedine vôľa tvoja platná. Skúsili sme za čas celého panovania
2268 VI | revnivosti, možno chcel skúsiť, či je nie i bez pričinenia
2269 VII | vysoko postavenými pány a ich skutky, v obore mesta nášho nespáchanými
2270 Vysv| tureckého nebezpečenstva, v skutočnosti však bolo hlavnou oporou
2271 VI | okolia v hradbách mnoho, skutočným obrancom ustavične v ceste
2272 I | najslávnejší Bozkovec, skvejúci sa duchom hrdinským i radou
2273 I | sme my, panuje nad nami skvelý veľký knieža a v krajoch
2274 I | a bohzná, či sa zas kedy skvieť bude na oblohe národov.“~
2275 II | mrzuto okno, sadla si na skvostne vyšívanú stolicu a zdala
2276 XI | lev Dobeš premenil sa na slabé decko; meč mu vypadol z
2277 VI | ale usiloval sa pritom na slabú stránku kráľovu narážať,
2278 IV | Matiáš nie je nepriateľ slabý, ľahko sa odstrašiť dajúci;
2279 I | dosadnutím, za panovania slabých kráľov mnohé povstali neporiadky
2280 IX | rozumný, dobrý, zbadajúc to, slabým, milostným hlasom vypovie: „
2281 IV | Dobešovi, že tu ale bola slabšia posádka viedenská, odoslal
2282 I | držal nad velikášmi, čo iným slabším krivdu robili, to netrvalo
2283 II | i zatúžilo jeho srdce po sladkostiach podobných i vytvorila si
2284 VIII| prostriedku žalára je rozprestrená slama a na slame odpočíva sem
2285 VIII| rozprestrená slama a na slame odpočíva sem uvrhnutý Jaroslav.
2286 I | divejšie.~Akokoľvek ale bola slávna Uhorská krajina zvonka,
2287 I | velikáš tento uhorský dával tu slávnu zábavu. Hučiaca hudba, veselý
2288 Vysv| jakovou to památku má ze slavných zde Bozkovicu Jaroslav.~
2289 VI | mocnárovi prudkej, vrtkavej a slávybažnej povahy treba? Zriedka je
2290 Vysv| nedodržal a zaujaté: moravské a sliezske kraje neopustil.~- v
2291 VIII| prepleteným, vkráda sa doňho žiara slnečná. Z mokrých stien padá potuchnutá
2292 VIII| národ svoj v budúcnosti slnečnou slávou ligotať sa, vidí
2293 I | títo dvaja mladi mužovia na slobodné pole, aby sa tu mohli bez
2294 VII | opovržením, že zo zvuku slov tých ucho prítomných porozumelo,
2295 I | navzdor tomu ale on ani Slováka Maďarovi a Nemcovi, ani
2296 Vysv| ovládal Jiskra ve!kú čast Slovenska a o svoju moc bojoval s
2297 Vysv| Povesti Jána Kalinčiaka. Slovenský národný zábavník II, Turčiansky
2298 VII | pravdou byť nemusí.“ - A slovíčko „priznávam“ sa vymklo z
2299 VII | sa metá, zuby zatína, ani slovka, ani jednej žaloby neprednášajúc.
2300 XI | Prišiel k Viedni, ale ani slovom jej neuškodí, bo má nielen
2301 II | Dobre, tú obdržíš, ale sľúb, že vôli mojej sa podrobíš
2302 I | bojovalo? Či nám nebola sľúbená sloboda? - Ach, a my vycediac
2303 Vysv| žoldnierov, zajatý Matej Korvín sľúbil českému kráľovi, ktorého
2304 VII | sa nerozpamätáš, žes’ mi sľuboval zámok rytiersky i dostatok
2305 II | tým túži, a komu šťastie sľubuje, tým - opovrhuje. Však ťa
2306 VI | lepšie šepotať útle slová v sluch krasotinkám lepšie nad neho?
2307 II | podlahe.~Medzitým sa vrátil sluha, čo ho vyslala pre Bozkovca,
2308 VII | odpovedal: „Máme,“ kývnúc na sluhov, aby i obžalovaného i svedkov
2309 II | načo mi je moc, keď ani len sluhu toho k sebe skloniť nemôžem?“ -
2310 II | mienku vašu o veci vážnej.“~„Službu svoju, milostivá pani, vám
2311 Vysv| Dobeš prešiel potom do služieb cisára Fridricha III.~-
2312 X | pravdivá?! Ako? Bože! Ty slzíš a si zapálená?! - Pre spravodlivosť
2313 VII | pritom ani na okamih bývalú smelosť svoju, ale odhodlaným krokom
2314 I | veselý výskot, žartovný smiech, nezrozumiteľný hluk a vravor,
2315 VI | i ústa jeho, posmešným smiechom potrhávané vyriekli: „Ešte
2316 I | množili a Uhorsko samo v sebe smrteľnou ranou krvácalo, keď sa medzitým
2317 I | brehoch ločkaním svojim smrteľnú hudbu dohráva.~Už zmizlo
2318 IX | ubieha do krajov, kde niet smútku, niet závisti.~
2319 I | Tak zhynula sláva naša,“ smutne prehodil Dobeš, „ako tá
2320 VI | nepríjemného, i očakávam dačo smutného.“~Bol Matiáš rozľútený nad
2321 IX | zvedavosť, ale sútrpnosť hnala smutný, sudcov preklínajúci, odsúdenca
2322 VI | teraz zaoblačená ťažkými a smutnými predcity, a tuším dačo nepríjemného,
2323 VI | Bátoryho, že sa Bozkovci snažia u vojska meno a slávu jeho
2324 Vysv| zde Bozkovicu Jaroslav.~Na sněmu věhlasný řečník, v boji
2325 II | prstenkujúc sa závisli na jej snežnej šiji. Beatrix bola pekná
2326 IV | opanovala rozľahlú Viedeň, ale sníčky ďaleko boli od obyvateľov.
2327 II | skloniť nemôžem?“ - Potom snila krásna žena ďalej: „A ty
2328 II | hladkala čelo, oko sa pritom sníva sklonilo k podlahe.~Medzitým
2329 II | pomstí, a to zoblečúc najprv soka svojho zo cti, pozbaviac
2330 VI | jeho podobali vzbúrenej sopke, i vyvolal teda: „A znáš
2331 VII | onen, či ich tu, lebo tam spáchal - to je vôľa kráľova.“~Prv
2332 VII | plnomocník a námestník jeho, na spáchanú velezradu Jaroslava Bozkovického
2333 I | hviezda na nebi zavrtela, spadla a nežiarila viac svetlom
2334 VIII| len ku Viedni, zastane, spadne a už ho viac niet; uhnaný
2335 VII | raniac ale niekoľko vojakov a spamätajúc sa, preriekne: „Nie! Tí
2336 Vysv| z Vinařického výborného spisu - Pana Bohuslava Hasištejnského
2337 Vysv| Hasištejnského z Lobkovic věk a spisy vybrané, v Praze~- 1836 -
2338 Vysv| uhorským bol Štefan Zápoľský, spišský šľachtic a vplyvný politik
2339 II | vyriekla.~Vyskočil Jaroslav ako splašený jeleň a hovoril hlasom pokojným: „
2340 VII | útroby sa vinúci hlas: „Splnilo sa teda proroctvo moje na
2341 II | už mu „nemi -“ na jazyku splývalo, keď kráľovná, prudko ho
2342 I | bolestne a nikdy nemôžem byť spokojným s trýznením vlasti svojej,
2343 VI | prozreteľnosť kázala, aby jediný spoľahlivý pluk tento až k najvyššej
2344 V | lebo si vdova Ebersdorfova, spoliehajúc sa na silnú posádku, predsebavzala
2345 IV | ozbrojenej ruke; sláva vám, spoločníci moji! Ale Boh vás podmaní
2346 IV | si na mŕtvolách svojich spolubojovníkov, začal znova znepokojovať
2347 I | pozhovárať o dobre vlasti a spolurodákov svojich. Postavenie oboch
2348 I | Matiášove žijú až doteraz v spomienkach uhorského obyvateľstva;
2349 I | vtrhnúť. Po celej Európe spomínala sa s úctou Uhorská krajina.~
2350 Vysv| sa Matej Korvín dostal do sporu a po jeho porážke ovládol
2351 XI | poslednú povinnosť, svätú spoveď, vykonal.“~„Áno! Spovedaj
2352 XI | spoveď, vykonal.“~„Áno! Spovedaj ho z hriechov, nešlachetníka
2353 III | nevôľu prítomných velikášov spozorujúc, nedal vášni svojej dlho
2354 Vysv| nádvorník - v stredoveku správca kráľovského dvora, neskôr
2355 III | náčelníka plukom uhorským, za spravodlivé uznávam. Ja rozumiem môjmu
2356 III | nad národy sebe zverenými spravodlivo panovať a v dobách rozhodných
2357 I | Uhorská krajina.~Kráľ slávny a spravodlivý sedel na tróne uhorskom,
2358 VI | prchké, rozžiareným okom sprevádzané slová kráľove, „že by som
2359 VII | známe, že tys’ to, hanobník, spriadol úklady na hlavy naše. Vyvolil
2360 VI | kleslo mečom tureckým, a ty spriaznený s Rakúšanmi, Moravu svoju
2361 VII | jeden z nich videl vozy, sprievodným listom Jaroslavovým opatrené,
2362 VIII| ktorých ste obžalovaný a sprostí vás žalára.“~Zamlčal sa
2363 II | kráľovná. „Ale pomysli si, že sprostý vrah zabije človeka a má
2364 V | Kráľ Matiáš zmŕštil tvár, spupnosť túto ľahostajne nemohúci
2365 II | mojím spojený - nemilujete?“ spýtala sa, plamennými očami po
2366 VI | obyčajne o radu druhých síce spytovať zvykol, ale vždy podľa svojho
2367 I | lebo necítiš biedu národa v srdci oviatom blahoslavenstvom
2368 X | biednej žene so zlomeným srdcom? O žene, čo milovala muža,
2369 II | Beatrix, kňažná talianska, stala sa manželkou Matiášovou.~
2370 II | opovrhnutou milosťou.~Dlho stála Beatrix v rozpakoch, nevediac
2371 Vysv| pluk - (6000 žoldnierov) stále elitné vojsko Mateja Korvína.
2372 Vysv| Jaroslava obvinili zo zrady a sťali. Dobeš prešiel potom do
2373 VI | záležitosť z prísnejšieho stanoviska. Prečo by to u Jaroslava
2374 I | zahraničných, nemal času dokonale starať sa o domáci poriadok. Sila
2375 I | počal Dobeš Bozkovický, „staré zákony sa šliapu a nové
2376 Vysv| politickej moci.~- Heinburg - starobylé dolnorakúske mesto neďaleko
2377 XI | svoj ohromný meč.~Ale kňaz, starý Pavol, čo vychovancovi svojmu
2378 IX | kráľovským poručníctvom prinútil starších mesta Viedne privoliť k
2379 IX | mešťania prísne nakladali starším, ba hrozili im, aby Jaroslava
2380 I | pozbavením dedičnootcovských statkov!“~„Preboha, nehovor také
2381 I | zradcu, šľakujú a lapajú ho, statku a majetku ho pozbavujú,
2382 IV | začali, predsa sa držali statne a zmužile. Ohnivé gule a
2383 IV | mesto hotové a k dlhému i statnému boju pripravené, keď sa
2384 VI | nepriateľským zmocnená, statočne bráni.~Darmo dá Matiáš tri
2385 VIII| slávou ligotať sa, vidí statočný kmeň moravský a kmeň zbrataných
2386 I | Bohatí páni boli uvyklí stavať nedobytné zámky na tvrdých
2387 V | že sa žena oproti nemu stavia.~Úmysel jeho bol teda nezvratný
2388 V | predložil mestu a zhromaždeným stavom vôľu svoju a títo prisahali
2389 X | zrakom ju merajúc, „tvoja sťažoba a žaloba na Bozkovca bola
2390 I | a ja, keď som sa kráľovi sťažoval, to ma vyhlásil za buriča
2391 III | chybiacemu, bo i ja sám sťažovanie si Bátoryho, ktoré oproti
2392 II | príčin má veľmož uhorský sťažovať sa na ustavičné vyznačovanie
2393 VI | zradu a žalobu na Jaroslava, sťažujúc sa naňho, akoby on bol chcel
2394 XI | podlahe, on ale zbledol ako stena, ramená mu opadli, slzy
2395 IX | to má značiť, i strhol zo steny meč svoj a ako rozdráždená
2396 II | ktorou jej čierne vlasy stiahnuté boli, a ony vlniac a prstenkujúc
2397 VIII| žiara slnečná. Z mokrých stien padá potuchnutá voda; povetrie
2398 I | zahoreli, kdežto im dmúca a zas stískajúca sa voda dunajská pri brehoch
2399 IX | tak horúce, ako mohol, a stisnúc ruku Dobešovu, vypovie: „
2400 Vysv| veliká.~Bezvinného mečem dal stít samovládce nevlídný, brat
2401 IX | jeho vystúpili z jamôk i stĺpkom stoja a kŕčovite zhŕždené
2402 IX | vystúpili z jamôk i stĺpkom stoja a kŕčovite zhŕždené ústa
2403 VI | obrancom ustavične v ceste stojaceho a zásobu živnosti zo dňa
2404 III | výlučne uhorskej na čele stojaci.~Znal a zná to každý, že
2405 III | zeleným súknom pokrytý stôl; za vrchstolom sedel na
2406 III | sedel na vyvýšenom nádhernom stolci kráľ Matiáš, po bokoch jeho
2407 VI | Moravu svoju so susednými stolicami, kde ste s Jiskrom dakedy
2408 II | vyvýšená. Sedela ona na stolici voľne, rúchom len domácim
2409 Vysv| päťdesiatych rokoch 15. stor. ovládal Jiskra ve!kú čast
2410 I | sa už, pravda, zmenili; storočie Matiášovo odtisli časy divejšie.~
2411 X | Muž to ale docela z druhej stránky berie; a tak i Matiáš. On
2412 I | tým menej ale na biedy a strasti ľudské so skončeným dňom
2413 XI | vydal, aby tak tým skorej stratené zeme nazad vydobyť mohol.
2414 I | dobrotivý pán poslúži.“~Medzitým stratili sa v rade ulíc budínskych.~
2415 XI | utiekol k cisárovi, ktorý strašného muža nielen láskavo prijal,
2416 IV | vojsko svoje a pripravoval strašnejší deň budúci. Viedenské vojsko
2417 IV | to Bozkovci. Jednoduchá stráž ostríha plátenné dvere.~„
2418 IV | prostriedok, Čierny pluk strážil šťastie víťazstva, aby neutieklo.~
2419 III | radnej paloty a kráľovský strážnik zamkol obrovské dvere.~
2420 V | prerúbaných povalách, na strechách a hradbách sa nachádzajúce
2421 VI | pomocou cisárskou i stane sa strediskom, z ktorého sa ohrozovať
2422 Vysv| kniežatstvá.~- nádvorník - v stredoveku správca kráľovského dvora,
2423 VII | Ebersdorfu tiahnuť, druhý ale že strelil na kráľa z návodu Jaroslava.
2424 VII | a preplatil vojakov, aby strelili do šiatra kráľovho za času
2425 IV | a zmužile. Ohnivé gule a strely pršali z násypov do tábora
2426 I | ľudia v mene jeho páchajú.“~„Strež sa ale, brat môj, jeho dobroty;
2427 II | príchode jeho.~Kráľovná strhla z hlavy svojej pásku, ktorou
2428 II | všetko podmaňujúci príval a strhne kvietok utešený zo skaly,
2429 IX | pochopil, čo to má značiť, i strhol zo steny meč svoj a ako
2430 II | obživenia. Ale netrvalo to dlho, striasla sa a celá jej postava vzala
2431 IV | vojenskej. Delá svoje, z ktorých striedali na ohrady viedenské, hneď
2432 IV | Matiášových len tu i tu strieľa, keď medzitým z hradieb
2433 VI | Darmo dá Matiáš tri dni strieľať, lebo Ebersdorfu ešte žiadna
2434 IX | Bátory v hospode i dal ho striezť silne; tento ale, uhliadnuc
2435 X | Pusť ich dnu!“ odpovedal strmo kráľ.~Dvaja starší mesta
2436 VII | vytiahnutého na škripcoch, stroji to máram podobnom, na ktorý
2437 X | Jaroslav môj, vidím, aké ti strojili úklady! Áno, krása tvoja
2438 III | nenávisti doby žitia svojho strpčujú, jeden druhému krivdu robia
2439 VI | Vidíme, vidíme všetko!“~Kráľ stŕpol nad odhodlanou, s istotou
2440 VIII| Jaroslav, tvár svoju do stuchnutej slamy hlbšie zarývajúc,
2441 II | vyšiniem do neba, káž, a ja stúpim do pekla. Kážte - všetko
2442 VII | táto dočiahla najvyššieho stupňa pri neslýchanom osočení
2443 I | akoby chceli vzdávať chválu Stvoriteľovi za slobodu, za ten zlatý
2444 VII | obsadiac ju vojskom; káže sudcom, aby ho nasledovali, títo
2445 IX | sútrpnosť hnala smutný, sudcov preklínajúci, odsúdenca
2446 VIII| obžalovali a nespravodlivo súdili! Iď teda ku kráľovi a povedz
2447 VII | odviesť, zasadol znovu na súdnu stolicu svoju i opýtal sa: „
2448 Vysv| 1465 si vyžiadal od pápeža súhlas založiť univerzitu v Bratislave,
2449 I | len oproti protivníkom a súperom svojim namierené, potom
2450 VII | obvinený?“ opýtal sa so surovým úsmechom a s divokou pýchou
2451 I | svojou, časom vybiehali na susedné krajiny a okolia. Nápady
2452 VII | začne si cestu kliesniť do susednej komory, raniac ale niekoľko
2453 Vysv| Turkom organizovali výboje do susedných feudálnych štátov.~-
2454 VI | Rakúšanmi, Moravu svoju so susednými stolicami, kde ste s Jiskrom
2455 III | skloniac sa hovoril dač susedovi svojmu Bakačovi.~„Buď teda
2456 Vysv| zábavník II, Turčiansky Sv. Martin 1871.~~- Bozkovický -
2457 XI | aspoň poslednú povinnosť, svätú spoveď, vykonal.“~„Áno!
2458 III | vašu závisť osobnú, Boh mi svedok, trpieť nebudem! - A teraz
2459 Vysv| řek byl udatný, vlasti i svého rodu ozdoba veliká.~Bezvinného
2460 IX | tretej ruky podáva prírode svetla. Bol to deň žalostný, akého
2461 IV | Jaroslavova vo vznešenom svetle. Zhromaždil pluk svoj a
2462 I | spadla a nežiarila viac svetlom svojím nad tmavistou zemou. „
2463 IX | IX~Svitlo... Nebo je hustými oblakmi
2464 I | svoje držal medzi sebou v svornosti. Sila jeho vojska a múdrosť
2465 II | oblohe, prichádza bujný, sychravý, všetko podmaňujúci príval
2466 V | Matky s deťmi, otcovia so synáčikmi ponáhľali a tlačili sa k
2467 IV | ľudia: prestaňte, hodní synovia Čierneho pluku, od mordov
2468 IV | strely pršali z násypov do tábora Matiášovho. Slnce vystúpilo
2469 IV | hradbách viedenských a v tábore Matiášovom.~Uhorské vojsko
2470 IV | utekať od Matiáša. Už sa z táborov Matiášových len tu i tu
2471 III | radu držal.~Dĺžkou paloty ťahal sa dlhý, zeleným súknom
2472 VII | či máte ešte vôľu ďalej tajiť činy už prísahou potvrdené.“~„
2473 I | prechádzali sa dvaja mužovia a v tajomnom zhovore zdali sa pretriasať
2474 I | krajiny a okolia. Nápady takéto: boli spočiatku len oproti
2475 IV | zovreli utekajúce vojská a im takrečeno bránu urobili. Sami sa ale
2476 VIII| tým viac ale zavrhujem takú milosť, ktorá by mojou cťou
2477 I | horlil jeden, „mne tá krásna Talianka z umu neschádza; a ona?
2478 II | dávajú. - Beatrix, kňažná talianska, stala sa manželkou Matiášovou.~
2479 II | bola pekná pani, podnebie talianske ju vypestovalo, ale spolu
2480 II | ľudi aspoň, ako bola dcéra talianskeho, horúceho, bujného podnebia,
2481 IV | ďaleko boli od obyvateľov. Ťažké vozy s delami, prachom a
2482 I | sklal Dobeš jedného z nich ťažkou ranou, čo uvidiac druhý,
2483 VII | mňa neumoríš!“ I vytiahnúc ťažký, široký meč svoj, začne
2484 VI | myseľ je teraz zaoblačená ťažkými a smutnými predcity, a tuším
2485 VIII| prúdy krvi celých krajín tečú po zemi jeho otcovskej.~
2486 VIII| VIII~Temný žalár; len maličkým oknom,
2487 IV | čiernym; strana polnočná tenula v dyme a požiaroch.~
2488 V | naučení, kývali len hlavami a tiahli ticho v dlhých radoch hránami
2489 VII | opatrené, do Ebersdorfu tiahnuť, druhý ale že strelil na
2490 V | prešli pokojne; Jaroslav tiahol s Čiernym plukom za ním.
2491 IV | náramne umenšené. Noc bola tichá, Matiáš nespal, ale ohliadal
2492 II | kvietok na vysokej skaline; tiché vetríky sú jeho potravou,
2493 VII | ak kráľa zavraždím?“~Tu i tichému Jaroslavovi prešla trpezlivosť,
2494 VIII| žalára.“~Zamlčal sa posol a tichosť hrobovú nepremohol ani Jaroslav.
2495 I | k Budínu, aby zamenil za tichú domácnosť hlučné divadlo
2496 IX | pomsta!“~Ale Jaroslav vždy tichý, rozumný, dobrý, zbadajúc
2497 VII | sa dookola zrakom divého tigra i vyrečie: „Či vám vec tá
2498 I | sa medzitým na zovňajšok tislo na prednom mieste medzi
2499 V | so synáčikmi ponáhľali a tlačili sa k nemu, aby tvár jeho
2500 VI | nej zbehla, srdce začalo tĺcť ako nikdy predtým. On teraz
2501 I | dvore Matiášovom.~Uhliadnuc tlupu približujúceho sa ľudstva,
|