1038-hotov | hovad-najme | najne-opovr | oprav-pries | priet-tlupu | tmava-vysie | vysin-zivo
Cap.
2502 I | Dobeš ozval: „Divno! Aká tmavá je tá noc, a predsa sa toľko
2503 I | viac svetlom svojím nad tmavistou zemou. „Tak zhynula sláva
2504 I | našich všade pusto, všade tmavo.“~„Dobrý je predsa kráľ
2505 VI | ako svetlo striel hromov s tmavou nocou miešali v mysli jeho.
2506 IX | odhalil si sám krk i zavolal: „Tni!“~Zástupy ľudstva zavolali: „
2507 I | vodu jeho nevysuší, ani tok jeho nezastaví. Odráža sa
2508 IV | ale v zlej, pri najmenšej tôni podozrenia by ťa, hoc najväčšieho
2509 V | kráľ Matiáš, šišak jeho tonul v zlatom mori, lebo slnce
2510 IX | city, čo ich sto ráz horšie trápiť budú ako mňa ich zločiny
2511 XI | priviedla do rúk mojich, tras sa pred pravicou mojou!“
2512 II | pýta dievča, dievča sa trasie, ľaká sa, rodičia mu ho
2513 I | Dunaja; potom pomaly sa tratí a jeho lúče možno len na
2514 IX | hrtan ulapil a ním o zem trepol tak, že sotva kedy viacej
2515 X | nebolo neskoro. Zvinila som, trestaj ma, ako sa ti páči, ale -
2516 VII | opýtal sa: „Akou pokutou trestávate obyčajne velezradu, páni
2517 IX | skrz tieto akoby z druhej, tretej ruky podáva prírode svetla.
2518 VI | statočne bráni.~Darmo dá Matiáš tri dni strieľať, lebo Ebersdorfu
2519 I | svojho a pred plukmi jeho triasli sa Nemci i Osmani. Títo
2520 II | možno.~Jaroslav bol muž asi tridsaťročný, na tvári nie je patrný
2521 Vysv| vnútorných rozbrojoch vládnúcich tried, ktoré svoje sily zjednocovali
2522 I | slávny a spravodlivý sedel na tróne uhorskom, koruna svätého
2523 IV | priplazili naši nepriatelia k trónu jeho - zvlášte posledná
2524 VII | tichému Jaroslavovi prešla trpezlivosť, obzvlášte ale keď privedení
2525 X | zatriaslo ju predčutie také trpké, tak nevýslovne bôľne, že
2526 VI | tvári jeho; raz sa usmial trpko a zas stiahol tvár vážne,
2527 I | robili, to netrvalo dlho, bo trúba vojenská ozvala sa zas a
2528 IV | bol pohromade. Za hodinu trvala bitka a Jaroslav je prvý
2529 I | nemôžem byť spokojným s trýznením vlasti svojej, duša moja
2530 VIII| brehoch Dunaja ubehuje jazdec, túli sa ku koňovi, bodá ho ostrohou,
2531 Vysv| Slovenský národný zábavník II, Turčiansky Sv. Martin 1871.~~- Bozkovický -
2532 Vysv| žoldnierov pod zámienkou tureckého nebezpečenstva, v skutočnosti
2533 Vysv| podľa Osmana I., zakladateľa tureckej ríše. koruna svätého Štefana -
2534 Vysv| poddanstva, nie však proti tureckému nebezpečenstvu. Cestu k
2535 VI | Budín a Uhorsko kleslo mečom tureckým, a ty spriaznený s Rakúšanmi,
2536 I | ktorých sa s divokými pluky tureckými bojovalo? Či nám nebola
2537 Vysv| nastúpil r. 1458. Bojoval s Turkami a Jurajom Poděbradským.
2538 VI | a potom sa vyberieme na Turkov. K odôvodneniu rady svojej
2539 VI | ťažkými a smutnými predcity, a tuším dačo nepríjemného, i očakávam
2540 IX | neopúšťa nádeja za dačím vrúcne túžiaceho. Jedni hovorili, že ho majú
2541 II | skaly, na ktorej opustený túžil. Nesie ho krajinou, kde
2542 II | bez obsiahnutia žiadostí, túžob svojich letí ďalej bez konca.
2543 VI | prišla, akoby ju sám bol túžobne privolal. I zaiskrilo oko
2544 X | čítajúcu smutné zvesti na tvárach poslancov i zatriaslo ju
2545 III | zdržať nemohla, aby nemŕštila tvárami a mrmot odporný nevydávala,
2546 I | Lebo ak ťa nepriatelia tvoji, čo ti milosť kráľovskú
2547 VI | kedy bol vzpieral rozkazom tvojim alebo dotieravosťou svojou
2548 IV | pluky štajerské a korutanské tvorili prostriedok, Čierny pluk
2549 I | to isté urobiť i s tebou, tvorom vlastným? Ó, Jaroslav! Neznáš
2550 IX | potajomne odpraviť, druhí tvrdili, že len na popravisku milosť
2551 I | stavať nedobytné zámky na tvrdých skalách, v ktoré zamykajúc
2552 VII | opovržením, že zo zvuku slov tých ucho prítomných porozumelo,
2553 VII | pyšne a vznešene, „tí neznaj ú oceniť vážnosť prísahy;
2554 VIII| utíchol. Po brehoch Dunaja ubehuje jazdec, túli sa ku koňovi,
2555 IX | ramenami a bez slova, bez slzy uberá sa s ním do mesta, v najbližšom
2556 VI | šiator, i skrútil sa bez ublíženia k nohám Matiášovým. Za pár
2557 I | Nemcovi, ani týchto onomu ubližovať nedopúšťal. Tie časy sa
2558 II | môže, že on na tom žiadnej účasti nemá.“~Premýšľal dlhší čas
2559 I | ktorý bol pre svoj vtip, učenosť, miernu povahu a neobyčajnú
2560 II | Bátorymu, o jej lásku sa uchádzajúcemu; i prišiel jej práve na
2561 VII | opovržením, že zo zvuku slov tých ucho prítomných porozumelo, že
2562 II | ku kolenám kráľovniným, uchytil jej ruky i horlivo v unesenosti
2563 Vysv| časy - obdobie vojenského účinkovania moravského šľachtica Jána
2564 IV | zavše sa minuli žiadaného účinku.~Tak sa bojovalo s malými
2565 I | celej Európe spomínala sa s úctou Uhorská krajina.~Kráľ slávny
2566 IV | dňoch objaviť sa majúce udalosti.~Na násypoch mesta rozostavané
2567 VII | mlčali, lebo nepočuli nič o udalostiach týchto, a zadivili sa veľmi,
2568 III | a keby malo byť pravdivé udanie jeho - tu sa osvedčujem
2569 IV | šiatri sedí Jaroslav a Dobeš, udatní to Bozkovci. Jednoduchá
2570 Vysv| věhlasný řečník, v boji řek byl udatný, vlasti i svého rodu ozdoba
2571 VI | bojovnejším a rozkáž na bubny uderiť Čiernemu pluku, a ja sa
2572 II | hľadí dolu na utešené luhy a údolia i vidí tam tisíce kvietkov
2573 II | samému prislúcha, odobral. Uduste, milostivá pani, plameň
2574 VI | Dnu vstúpi Bátory celý udychčaný i pokloniac sa vypovie: „
2575 VIII| tela vyprostenú a pravdu uhliada neskaleným okom. Čuje, ako
2576 VII | komory otvorili a pri nich uhliadli Jaroslava vytiahnutého na
2577 I | väčší žiaľ a smútok ako tu uhliadne.~Medzitým sa hviezda na
2578 I | len na vysokých vrchoch uhliadnuť, na ktorých leskom svojím
2579 VIII| spadne a už ho viac niet; uhnaný a prehnaný kôň sa viac ani
2580 I | zožierala i Moravu, bo tie isté úhony boli do nej prenesené úradníkmi
2581 III | ale Bátory strane výlučne uhorskej na čele stojaci.~Znal a
2582 I | spravodlivý sedel na tróne uhorskom, koruna svätého Štefana
2583 III | vedie, dávajúcemu mňa, nie Uhra, za náčelníka plukom uhorským,
2584 I | chtiac vidieť, ako to v Uhrách za časov Jiskrových vyzeralo.
2585 III | vašu nenávisť národnú! Vy Uhri súc, by ste mali byť pyšní,
2586 VII | dvoch privedených vojakov ukázal hovoriac, že jeden z nich
2587 II | neopomenie príležitosť moc svoju ukázať tomu, ktorý chladnou rukou
2588 II | domácim priodená.~Hlboko sa uklonil Jaroslav a zastal pred kráľovnou
2589 I | cesty i s kráľom! My najviac ukoristíme z rozorvaného už krem toho
2590 VI | srdca kráľovho.~Beatrix ukovala v náručí manžela svojho
2591 IX | ho zozadu Dobeš za hrtan ulapil a ním o zem trepol tak,
2592 IV | štrngotu zbrane, ďaleko do hôr uletel.~I minul sa deň prvý i minul
2593 I | Medzitým stratili sa v rade ulíc budínskych.~
2594 V | za ním. Tu ale zástupy na uliciach, v oknách, v prerúbaných
2595 X | cnosť a šľachetnosť tvoja úlisne podkopala slávu tvoju a -
2596 III | obšírnejšie konal.~Nato začal úlisný Bátory hovoriť: „Veľký Alexander
2597 II | do toho nič. Ty si muž a úlohou tvojou je konať, abys’ cieľa
2598 III | rozkazy tvoje, zvedeli, akú úlohu má jeden každý z nás prevziať.“~„
2599 Vysv| oplakávaný Viedňou; kosti jeho sú uložené pod mramorový pamätník do
2600 VI | čo podozrelému kráľovi na um padlo, bola výpoveď Bátoryho,
2601 VI | toľko: Keď sú vojská naše umdlené, to isté povedať nutno i
2602 IV | Uhorské vojsko bolo náramne umenšené. Noc bola tichá, Matiáš
2603 VI | zásobu živnosti zo dňa na deň umenšujúceho; tak by pevnosť, za krátky
2604 VI | tiež Jaroslav prítomný a umienil si nedôveru kráľovu zahanbiť.~„
2605 IX | vyvolal: „Bátory, Bátory! Ja umieram rukou tvojou, smrťou ľahkou,
2606 VI | nevymyslí také muky, akými vy umierať budete.“~Potom dal vrtkavý
2607 VII | hodina odbila, radcovia umĺkli, Bátory povzniesol hlavu,
2608 XI | vyrval dušu z tela môjho a umoriac dušu, umoril si i telo.“~ ~
2609 XI | tela môjho a umoriac dušu, umoril si i telo.“~ ~
2610 VI | upotrebiť. Kto to vie? - O úmysloch svojich nezvykol hovorievať.~
2611 VI | Bátory. „Ó, vidíme my tvoje úmysly, učený pánko! - Tam ide
2612 II | uchytil jej ruky i horlivo v unesenosti svojej vyriekol: „Áno, pani
2613 I | je priazeň Matiášova! My uňho s dobrotou nič nevykonáme.“~
2614 Vysv| Accademia Istropolitana. Univerzita po jeho smrti zanikla. Po
2615 X | zlorečenstvo celého sveta naň upadlo - zaryl tvár do dlani a
2616 XI | ktorú tiež Matiáš držal, a upadnúc do šialenej zúrivosti, hubil
2617 VII | kráľa z návodu Jaroslava. Tu upäli na tohoto oči všetci prítomní
2618 I | pánmi prírody, za ňou darmo úpia a prosia.~Vtom sa prvá hviezda
2619 VI | naň ako na matku zrak svoj upierajú, hľadia naň a dač od neho
2620 X | oči zas na jedno miesto upieral, ruky klesali a list padol
2621 VI | pán môj, vojakov, ktorí uplatení súc Jaroslavom Bozkovickým,
2622 IX | obdrží, tretí zas, že kata uplatili, aby ho len ranil, a im
2623 VI | slovám Bátoryho, keď nie úplnej viery, teda aspoň pravdepodobnosti.~
2624 VI | osohu a k záhube Bozkovcov upotrebiť. Kto to vie? - O úmysloch
2625 VI | Matiášovej.~Dobeš ho bol na to upozornil; ale on znajúc kráľa svojho,
2626 II | pokorne Jaroslav.~Beatrix uprela vtom zraky svoje na Jaroslava,
2627 VI | neklipkajúce oči na jedno miesto upreté majúc, sedel Matiáš sám
2628 II | poklonu Bozkovcovu, ale uprúc naň ohnivý svoj zrak a ľahko
2629 VI | sčiastky že sa už on sám určite vyslovil, sčiastky zas,
2630 II | pozbaviac ho dobrého mena a urobiac z neho naostatok malichernú
2631 IV | vojská a im takrečeno bránu urobili. Sami sa ale hnali na Viedeň.
2632 II | Kážte - všetko vám kvôli urobím - len jedno nie, len to
2633 VII | svojho.~Bátory hovoril k usadlému Jaroslavovi: „Muž, čo sa
2634 II | ohnivý svoj zrak a ľahko sa usmejúc i kývnuc rukou, aby sa posadil,
2635 III | prednášať. Matiáš sa radosťou usmieval, vidiac Bozkovca, miláčka
2636 X | prišla zpráva do Budína o usmrtení Jaroslava Bozkovického.
2637 VIII| či toto nie nový Bátorym usnovaný podvod. Nakoniec prehovoril: „
2638 VII | položiť. - Jaroslav povie: „Uspokoj sa, brat môj! Nech uvidíme
2639 VII | prednesené!“ zavisol na ústach jeho. Potom pohrdlivo pozrel
2640 I | kráľovskí natískajú, znamenité ustanovenia Poděbradove boria záhubné
2641 III | vojska môjho vo vojne tejto ustanovujem nasledujúcim spôsobom: Čierny
2642 VIII| dýchať môže. Privlečie sa ustatý kôň naostatok predsa len
2643 IX | Oko ticho zahorelo, pery ustávali, vzdych posledný primŕza
2644 II | veľmož uhorský sťažovať sa na ustavičné vyznačovanie cudzincov vo
2645 VI | ale s pokročilým vekom, ustavičným šťastím rozmaznaný, nič
2646 VII | pohrdlivo pozrel na Bátoryho a uteká von ako šialený z radnej
2647 I | uvidiac druhý, dal sa na útek, utekajúc ale zvrešťal: „Znám vás,
2648 IV | len zo dvoch strán zovreli utekajúce vojská a im takrečeno bránu
2649 IV | sa ale hnali na Viedeň. Utekajúci sa teda zachránili útekom
2650 IV | doterajšie šťastie zdá sa utekať od Matiáša. Už sa z táborov
2651 IV | Utekajúci sa teda zachránili útekom od gúľ nepriateľských; Čierny
2652 Vysv| II. a sám kráľ zahynul na úteku. Príčiny moháčskej katastrofy
2653 II | kvietoček hľadí dolu na utešené luhy a údolia i vidí tam
2654 II | príval a strhne kvietok utešený zo skaly, na ktorej opustený
2655 X | zatúžila, zabolestila, utiahla sa do samoty, a čo tu robievala,
2656 III | reči hotovil, všetci zas utíchli.~„Slávny kráľ a pán môj!
2657 VIII| Bátory vymyslel.~Ale poznovu utíchol. Po brehoch Dunaja ubehuje
2658 IV | zanechavšia tam majetok svoj, utiekala sa k Jaroslavovi do časti
2659 VI | zanechali otcovské bydlá, utiekli do pevnosti i nemyslia viac
2660 XI | pochovajúc bratanca svojho, utiekol k cisárovi, ktorý strašného
2661 I | nechce on, aby kto ľud náš utiskoval; ale nemá sto očí, aby všade
2662 VI | uhorským k vyznačeniu sa a utíšeniu ich revnivosti, možno chcel
2663 VI | Kto rozumel lepšie šepotať útle slová v sluch krasotinkám
2664 II | II~Vyrástol útly kvietok na vysokej skaline;
2665 II | máte, pani moja!“ odvetí útlym hlasom Bátory. „Dosť príčin
2666 Vysv| nebude viesť proti nemu útočnú vojnu. Svoj sľub nedodržal
2667 X | nich starší prehovorí: „Utratili sme ochrancu nášho Jaroslava
2668 VII | líca a dutý z najhlbšej útroby sa vinúci hlas: „Splnilo
2669 VII | počúval príčiny obvinenia, uväznenia a súdu svojho, i uprel zvedavé
2670 VIII| zachoval, a predsa ma kráľ uväzniť kázal, vytrhnúc ostatok
2671 III | uhorskému Uhor. Prosím, uváž dôležitosť tohoto vojenského
2672 II | Bozkovcovi, ak sa kedy v skutok uvedie, bo žena vysoko postavená
2673 I | z nich ťažkou ranou, čo uvidiac druhý, dal sa na útek, utekajúc
2674 IV | násypy mesta, chtiac tam uvidieť, či očakávaná pomoc prichádza
2675 VII | Uspokoj sa, brat môj! Nech uvidíme súd nado mnou. Boh dá, že
2676 VIII| a na slame odpočíva sem uvrhnutý Jaroslav. Telo jeho, v mučiarni
2677 I | krajine. Bohatí páni boli uvyklí stavať nedobytné zámky na
2678 VI | odišli, len Bakač zostal v úzadí šiatra nepozorovaný.~Ľahostajne,
2679 VI | sa i teraz Čierny pluk v úzadie vojska poľom postavil. Možno
2680 VI | bezčinná posádka v hrade bola uzavrená. Potrava nemohla byť odnikiaľ
2681 VI | Vyhlásil teda Matiáš za uzavretie rady vojenskej zajtrajšie
2682 IX | zdržala rozjatrenosť jeho na uzde; už Jaroslav vystúpil na
2683 Vysv| Korutansko a Štajersko, územia v juhovýchodnom Rakúsku,
2684 I | dobrote kráľovej, ale predsa uznal, že sa vec táto na príhodnejší
2685 III | uhorským, za spravodlivé uznávam. Ja rozumiem môjmu ľudu,
2686 VI | najvyššiu moc občiahnuť uzrie, že sa mu každé podujatie
2687 V | sa k nemu, aby tvár jeho uzrieť mohli; z okien a balkónov
2688 I | doletovalo už zďaleka k ušiam Bozkovcov.~V pozadí letníka
2689 X | vstave je, aby ľúbený predmet ušiel každej pohrome. Taká je
2690 VII | pánko,“ odvetí s pohrdou a úštipkom Bátory, potom ale všetku
2691 IX | tomuto miestu hrnul sa s úženým prsami zástup, na čele ale
2692 I | zeman, naše práva zemianske úži a panovanie svoje nad nami
2693 IV | noc a Jaroslav s Dobešom užili ľsti vojenskej. Delá svoje,
2694 I | ktorých putovať bude, ešte väčší žiaľ a smútok ako tu uhliadne.~
2695 IV | viedenských prúd gúľ a striel valiť sa neprestáva. Viedenskí
2696 III | a zná to tiež každý, že vášeň jeho bola neohraničená,
2697 II | patrný ani jeden znak dajakej vášne. Plné líce, čelo vysoké,
2698 III | velikášov spozorujúc, nedal vášni svojej dlho času Matiáš,
2699 II | jej prsia prudký plameň vášní a náruživostí. Jej oko je
2700 VII | pán náš nanajvýš dakedy vážil a miloval, ktorý si ale
2701 VI | trpko a zas stiahol tvár vážne, akoby celú dôstojnosť kráľovskú
2702 II | počuť mienku vašu o veci vážnej.“~„Službu svoju, milostivá
2703 III | na Jaroslavovu pokojnú a vážnu tvár a búrka akási žiarila
2704 IV | počuť silné bubnovanie; vbehne do šiatra vojak a oznamuje
2705 IV | víťazstva, aby neutieklo.~Už včasráno začal Matiáš šturmovať viedenské
2706 II | zúčastnený. Prechádzajúc sa včera s priateľom Bakačom, bol
2707 IV | valí Čierny pluk ako roj včiel a za chvíľu opanuje celú
2708 IV | po hospodách i plesal s vďačnými viedenskými obyvateľmi.
2709 V | Ebersdorf ale chyboval, lebo si vdova Ebersdorfova, spoliehajúc
2710 II | ju vypestovalo, ale spolu vdýchlo v jej prsia prudký plameň
2711 III | tu sám rozhodovať nad vecami vojenskými, lebo sú tu nielen
2712 IV | Tým sa stalo, že Viedenci večerným a nočným časom beztoho nevidiac,
2713 VI | okamih príhodným povedať ti o veciach, o ktorých nikdy rád nepočúvaš.
2714 I | skončeným dňom do hrobu večnosti zahrabané.~Nastalo slávne
2715 X | hádam i život tvoj. - Ó, večný Bože, nedopusť!“ I zahalil
2716 VI | pokloniac sa vypovie: „Tu ti vediem, pán môj, vojakov, ktorí
2717 X | kráľ bez myšlienky, bez vedomia.~Poslanci hľadia naň s podivením,
2718 Vysv| Bozkovicu Jaroslav.~Na sněmu věhlasný řečník, v boji řek byl udatný,
2719 VI | predstavoval; ale s pokročilým vekom, ustavičným šťastím rozmaznaný,
2720 I | duchom hrdinským i radou velemúdrou, bol náčelníkom Čierneho
2721 Vysv| vlasti i svého rodu ozdoba veliká.~Bezvinného mečem dal stít
2722 I | kráľ prísny súd držal nad velikášmi, čo iným slabším krivdu
2723 III | opakujúcich výjavoch oproti velikášom krajiny.~I teraz najavo
2724 III | najavo danú nevôľu prítomných velikášov spozorujúc, nedal vášni
2725 Vysv| l. zachránil život. Bol veliteľom kráľovskej gardy. R. 328
2726 Vysv| Moravanov sa regrutovala väčšina veliteľov Čierneho pluku. Roku 1485
2727 III | Bozkovického, hlavné ale veliteľstvo celého vojska si zostavujem
2728 XI | tak rozľútostnený Dobeš vo veľkej palote s vodcami svojimi,
2729 IX | odsúdenca požehnávajúci ľud vo veľkom dave na ulice. Rozličné
2730 I | poslední sa opovažovali len s veľkou silou v medze ríše jeho
2731 II | Bátory. „Dosť príčin má veľmož uhorský sťažovať sa na ustavičné
2732 Vysv| mladší syn sedmohradského veľmoža a krajinského gubernátora
2733 I | bráneniu práv vlasti svojej venujúc. Dobeš hlboko cítil ranu,
2734 V | túto, - by tu úmysel svoj verejne vyznala.~Kráľ Matiáš zmŕštil
2735 III | keď by pri tom záležitosti verejné trpieť museli, šomre. Najprísnejší
2736 I | úradníci nešetria ani zákon verejný, ani bezpečnosť a česť osobnú,
2737 III | krátko hovorieval Matiáš o verejných záležitostiach, tým ale
2738 VI | Ebersdorfová, hovorí sa, že je verenicou jeho.“~Prudkému a náruživému
2739 IX | si človek žiada, to i rád verí, a nikdy neopúšťa nádeja
2740 VI | svojho, nemohol ani úplne veriť slovám bratancovým, ani
2741 VII | takým vznešeným, keď viac veríš zakúpeným, ani mena, ani
2742 VI | teda, kráľ môj z úst vždy verného poddaného pravdu, ktorú
2743 III | obaja Bozkovci.~„Milí moji verní! Známo vám je, že chcem
2744 VI | by sa dozvedieť istotu o vernosti Jaroslavovej, i zas sa mu
2745 II | ma starší sľub zaväzuje vernosťou ku kráľovi, a tejto by som
2746 Vysv| samovládce nevlídný, brat věrný pochoval brata milého tělo.~
2747 I | slávnu zábavu. Hučiaca hudba, veselý výskot, žartovný smiech,
2748 VI | k ženám, bo ktože býval veselším dobrodruhom u ženských od
2749 I | šumiacich vlnách zašplechoce veslo. Prievozník dostal odmenu
2750 II | na vysokej skaline; tiché vetríky sú jeho potravou, obdivovanie
2751 IV | Čierneho pluku si so zimným vetrom zahráva. V šiatri sedí Jaroslav
2752 VII | všetku vážnosť sudcu na seba vezmúc, ľahostajne pokračuje: „
2753 VI | čo viac rád, bo mu práve vhod prišla, akoby ju sám bol
2754 VI | VI~Stojí Ebersdorf pevne, pod
2755 Vysv| sa na koniec IX. kapitoly viaže poznámka pod čiarou: Poznamenanie
2756 II | krásy a nežnosti svojej. Vídalo ono z výšky svojej osamotenej
2757 II | kde on kvietky prekvitať vídaval; tam chce zastať, tam lapá
2758 VI | Bozkovcov upotrebiť. Kto to vie? - O úmysloch svojich nezvykol
2759 VII | svojho.“ Potom sa obráti k Viedenčanom i opýta sa: „Kto káže tak
2760 IV | začal znova znepokojovať Viedenčanov a ich násypy napádať.~Slnce
2761 IV | stranu. Tým sa stalo, že Viedenci večerným a nočným časom
2762 IV | ale bola slabšia posádka viedenská, odoslal ho s polovicou
2763 IX | zástup, na čele ale vojska viedenského bol Jaroslav v nádhernom
2764 X | lapení vojaci vrchnosťou viedenskou, čo krivo prisahali? A Jaroslavova
2765 IV | hospodách i plesal s vďačnými viedenskými obyvateľmi. Medzitým i pluky
2766 Vysv| slávne pochovaný, oplakávaný Viedňou; kosti jeho sú uložené pod
2767 I | ani sila, ani lesť, ani vierolomnosť Matiášova nič vykonať nemohli.~
2768 VI | Bátoryho, keď nie úplnej viery, teda aspoň pravdepodobnosti.~
2769 I | zahrabané.~Nastalo slávne ticho. Vietor mlčí a celá príroda mlčí;
2770 VII | VII~Na radnom dome vo Viedni
2771 VIII| VIII~Temný žalár; len maličkým
2772 Vysv| české vojská porazili pri Vilémove uhorských žoldnierov, zajatý
2773 Vysv| reči, ktorú my tu vyňatú z Vinařického výborného spisu - Pana Bohuslava
2774 VII | pokračuje: „Keď po dobrom sa k vine priznať nechcete, prinútený
2775 I | netopiere obletujú; on nie je vinou biedy moravskej.“~„Áno,
2776 VII | dutý z najhlbšej útroby sa vinúci hlas: „Splnilo sa teda proroctvo
2777 IX | bo nie som si povedomý viny a skoro budem spojený s
2778 VI | a Čierneho pluku pomoci víťaziť nemôže; a ani toto hniezdo
2779 XI | to viac ráz s Jaroslavom víťazne bojovával, ale je spolu
2780 VI | dávnych časov navykol na víťaznú hudbu túto, i ťažko mu je
2781 VI | pobrežia svojho. V prostriedku víťazných plukov vypína sa kráľovský
2782 XI | vytisol. Prehodil sa potom s víťazným vojskom cez Dunaj a Heinburg
2783 IV | poludňajšej, lebo tu nachádzala vo víťazoch obrancov imania a života
2784 IV | podmaní a vytvorí z chrámu víťazstiev budúcich, ak opriete meče
2785 III | nás vždy vodili k sláve a víťazstvu, ráč nám i teraz vysloviť
2786 VIII| hrubou mrežou prepleteným, vkráda sa doňho žiara slnečná.
2787 I | ozývala sa zvukom zbrane. Kto vládal zbraň nosiť, ponáhľal sa
2788 Vysv| vo vnútorných rozbrojoch vládnúcich tried, ktoré svoje sily
2789 V | odpor klásť a neuznávať vládu jeho.~Poslala i ona vyslancov
2790 Vysv| porážke nastúpili už za vlády Mateja Hunyadiho, keď miesto
2791 I | neminie ani na postati čiste vlasteneckej! Ba čo viac, tu je ona istejšia
2792 VI | nebol prenechal? A keď mu to vlastná žena zverila, tak predsa
2793 III | hovoriaceho, a to tým viac, bo on vlastne myšlienkam jeho vlastným
2794 XI | maj si život na bremeno vlastné, ja ti ho darúvam, hoc ty
2795 I | majetok, vyháňajúc ich z vlastného príbytku a k tomu ich vysmievajú,
2796 Vysv| a vojvodca mimoriadnych vlastností.~- vojsko štajerské a
2797 XI | šialenej zúrivosti, hubil vlastnú vlasť svoju, až porazil
2798 I | môj Jaroslav, v našich nám vlastných príbytkoch hrozí zrada a
2799 I | rieky rozlieva.~V šumiacich vlnách zašplechoce veslo. Prievozník
2800 II | vlasy stiahnuté boli, a ony vlniac a prstenkujúc sa závisli
2801 II | vlasy svoje, po lícach sa vlniace, cez rameno prehodila a „
2802 XI | hľadieť smrti, tým viac vlnila sa zúrivosť v prsiach jeho,
2803 II | ho príroda obdarila takou vnadou? Načo som sa zrodila v paláci,
2804 VI | pochopiť, akými cestami vnikli nepriatelia jeho do srdca
2805 I | strany zatemňovala jej slávu vnútorná neporiadnosť od otcov zdedená,
2806 II | Cudná myšlienka prebehla jej vnútornosťou a beda Bozkovcovi, ak sa
2807 Vysv| katastrofy treba vidieť vo vnútorných rozbrojoch vládnúcich tried,
2808 I | smrti Žigmunda až po Matiáša vnútornými rozbrojmi chovaná, ktorú
2809 VI | za krátky čas hladom a vnútrajším zmätkom zmožená, poddať
2810 XI | poslednom čase príležitosti voči hľadieť smrti, tým viac
2811 VI | zahanbiť.~„Slávny kráľ a vodca náš najvyšší,“ tak začal
2812 V | vyvýšenom mieste, pri ňom vodcovia jeho; za týmito starší mesta
2813 III | pluky uhorské odovzdávam vodcovstvu Jaroslava Bozkovického,
2814 IV | Slová tieto, ako rozkaz vodcu, oznámili podriadení náčelníci
2815 III | nariadenia tvoje nás vždy vodili k sláve a víťazstvu, ráč
2816 I | nebráni tomu znajúc, že to vodu jeho nevysuší, ani tok jeho
2817 IV | jasala radosťou a dávala hody vojakom čiernym; strana polnočná
2818 I | hniezda, ale zamotajúc sa do vojen zahraničných, nemal času
2819 III | ale i nesnádky podujatí vojenných; a nariadenia tvoje nás
2820 I | netrvalo dlho, bo trúba vojenská ozvala sa zas a vlasť pre
2821 I | domácnosť hlučné divadlo vojenské. A keď tu i tu nastali časy
2822 III | ktorej teraz Matiáš kráľ vojenskú radu držal.~Dĺžkou paloty
2823 V | tiež radovali, ale na cvik vojenský naučení, kývali len hlavami
2824 III | sám rozhodovať nad vecami vojenskými, lebo sú tu nielen hlavy
2825 III | Vodcov vojska môjho vo vojne tejto ustanovujem nasledujúcim
2826 Vysv| viesť proti nemu útočnú vojnu. Svoj sľub nedodržal a zaujaté:
2827 IV | šiatra vojak a oznamuje útek vojsk uhorských, štajerských a
2828 III | že majú Moravania vývodiť vojskám uhorským? Ha, znám ja vaše
2829 Vysv| pred n. l.), panovník a vojvodca mimoriadnych vlastností.~-
2830 Vysv| Báthoryho, sedmohradského vojvodu, najvyššieho sudcu uhorského.~-
2831 X | kráľovský manžel môj!“ volá Beatrix hlasom trasavým,
2832 IX | a kŕčovite zhŕždené ústa volajú: „Pomsta, pomsta!“~Ale Jaroslav
2833 XI | Zhyň, potvora pekla!„ volajúc.~Pavol mu vstúpi v cestu
2834 III | prudkým: „No nepáči sa vám volenie moje? Hádam zato, že majú
2835 II | vyvýšená. Sedela ona na stolici voľne, rúchom len domácim priodená.~
2836 VII | pred kráľovskou hodnosťou a vôľou vždy sa klaňať naučivšieho
2837 VII | pozrel na Bátoryho a uteká von ako šialený z radnej paloty.~
2838 IX | ktorej bol dakedy mešťanosta Vorlauf l s radnými pány padol a
2839 II | Jaroslava, akoby osobu jeho voskrz preniknúť chcela, i opýtala
2840 II | druhov sa schýliť a radostí vospoľných požívať mohol. A nebo vyslyší
2841 IV | hovädzieho dobytka, množstvo vozov s inou potravou, znamenité
2842 II | urobiť.“~„Dobre, dobre,“ vpadla mu do reči kráľovná, „teda,
2843 VI | na ostaraného muža taký vplyv mať nemôže, že zmýšľanie
2844 Vysv| Zápoľský, spišský šľachtic a vplyvný politik uhorský, od r. 1493
2845 I | kráľovské, kdežto Dobeš sa vplyvu dvora kráľovského chránil,
2846 IV | hotové. Vojsko uhorské stálo vpredu, pluky štajerské a korutanské
2847 II | sklonilo k podlahe.~Medzitým sa vrátil sluha, čo ho vyslala pre
2848 VI | tomto okamihu tieto slová vravia: Že sme Viedeň a teraz Ebersdorf
2849 I | smiech, nezrozumiteľný hluk a vravor, všetko spolu zmiešané doletovalo
2850 IV | Čierneho pluku, od mordov a vraždenia, neprznite slávu svoju hrdinnosťou
2851 IV | hrdinnosťou ožiarenú - mordom a vraždou!“~Slová tieto, ako rozkaz
2852 X | Teda sú lapení vojaci vrchnosťou viedenskou, čo krivo prisahali?
2853 I | lúče možno len na vysokých vrchoch uhliadnuť, na ktorých leskom
2854 VIII| a Slovákov vznášať sa na vrcholec slávy svojej.~No pásmo natvorených
2855 VII | zišli, na ich čele Bátory za vrchstola zasadol. Bude to iste súd
2856 III | súknom pokrytý stôl; za vrchstolom sedel na vyvýšenom nádhernom
2857 I | Jaroslav! Neznáš ty, aká vrtkavá je priazeň Matiášova! My
2858 VI | viacej mocnárovi prudkej, vrtkavej a slávybažnej povahy treba?
2859 IV | vyhováraš, a nemyslíš na vrtkavosť jeho, nemyslíš, že by ťa
2860 VI | umierať budete.“~Potom dal vrtkavý kráľ rozkazy, aby všetko
2861 X | Dvaja starší mesta Viedne vstúpili v čiernom obleku a poklonia
2862 VIII| prosto k žalárnikovi a teraz vstupuje do temnice Jaroslavovej.~„
2863 IV | hľadal v meste útočište, vták zas, bojac sa štrngotu zbrane,
2864 I | Jaroslava, ktorý bol pre svoj vtip, učenosť, miernu povahu
2865 XI | sútrpnosť jeho. Ale potom vtrhnúc do Moravy, ktorú tiež Matiáš
2866 I | silou v medze ríše jeho vtrhnúť. Po celej Európe spomínala
2867 VI | zprávy prinášajúci, že Turek vtrhol do Uhier a tam nemilosrdne
2868 VI | ebersdorfským, a potom sa vyberieme na Turkov. K odôvodneniu
2869 I | lúpežnou družinou svojou, časom vybiehali na susedné krajiny a okolia.
2870 Vysv| proti Turkom organizovali výboje do susedných feudálnych
2871 Vysv| tu vyňatú z Vinařického výborného spisu - Pana Bohuslava Hasištejnského
2872 Vysv| Hasištejnského z Lobkovic věk a spisy vybrané, v Praze~- 1836 - podávame
2873 I | sľúbená sloboda? - Ach, a my vycediac mužnú krv za tvojho kráľa,
2874 IV | boju pripravené, keď sa od východnej strany objavili dlhé, dlhé
2875 XI | Ale kňaz, starý Pavol, čo vychovancovi svojmu vždy po boku stál
2876 I | mu reč Dobeš, „lebo som vychovanec vojny, muž prostý, otvrdnutý,
2877 IX | vystúpil na popravisko a po vyčítaní mu výroku smrti pevným hlasom
2878 II | spolu i povedomosť mužskosti vyčítať možno.~Jaroslav bol muž
2879 IV | vyskočia zo šiatra a sotva vydali rozkazy, už Čierny pluk
2880 Vysv| závisti. - V prvom i druhom vydaní sa na koniec IX. kapitoly
2881 III | nezoberúc, Viedni väčšiu a výdatnejšiu pomoc nezašle. Pripravené
2882 XI | skorej stratené zeme nazad vydobyť mohol. Dobeš zverené mu
2883 I | pozbavujú, vypovedajú a vyháňajú ho z vlastnej vlasti jeho.
2884 I | násilím dcéry, majetok, vyháňajúc ich z vlastného príbytku
2885 X | Musí to zle v jej duši vyhliadať.~Kráľ ale Matiáš dopustil
2886 III | dotiaľ môže byť pre nás výhodný, pokiaľ jej cisár na pomoc
2887 IV | Jaroslavovu Dobeš, „ty ho vždy vyhováraš, a nemyslíš na vrtkavosť
2888 X | nechtami vlastnými zo zeme vyhrabať alebo slzami vlastnými vymyť,
2889 VII | Čím ale väčšmi zalomcoval výjav tento chladným mrazom dušami
2890 III | podobných, často sa opakujúcich výjavoch oproti velikášom krajiny.~
2891 IX | bohzná, prečo sa neopovažuje výjavu tomu prietrž urobiť; či
2892 III | nad nenávisťou a pravda vyjde navrch. Teraz ale, prosím
2893 XI | povinnosť, svätú spoveď, vykonal.“~„Áno! Spovedaj ho z hriechov,
2894 I | vierolomnosť Matiášova nič vykonať nemohli.~V zmätku a prevrátenosti
2895 I | požadovať.“~„Čo dobrotou vykonáš u ľstivého kráľa? Dnes ti
2896 I | nešvárom hlas pozdvihne, je vykričaný za zradcu, šľakujú a lapajú
2897 I | ale ver mi, že čím vyššie vyletíš k oblohe milosti kráľovskej,
2898 VI | mnoho na pletky ženské, na výlevy náklonnosti mužských k ženám,
2899 VII | slovíčko „priznávam“ sa vymklo z úst zmyslov už pozbaveného
2900 VIII| zločinom - ktoré Bátory vymyslel.~Ale poznovu utíchol. Po
2901 VIII| aby prisahali na veci ním vymyslené; vidí kráľa plačúceho nad
2902 VI | vyronenými nad domnelou alebo vymyslenou krivdou, v pár okamihnutí
2903 X | vyhrabať alebo slzami vlastnými vymyť, hoc sa k nej i nesklonil,
2904 Vysv| latinskej reči, ktorú my tu vyňatú z Vinařického výborného
2905 VII | súdu vášmu. Máme teda súd vyniesť nad jeho najnovšími, najhanebnejšími
2906 VII | priznajte! Však čo je mukami vynútené, pravdou byť nemusí.“ -
2907 VII | prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť.“~Kývol a drábi odviedli
2908 IV | hrdinovia sa už osmelili aj výpad z hradieb urobiť a veľkú
2909 VIII| hlavu svoju. Poslovi slzy vypadli, pohliadol ešte raz naň,
2910 VII | ja očakávať s tebou, ako vypadne súd.“ I posadil sa Dobeš
2911 VI | Jaroslavom Bozkovickým, vypálili na teba guľu delovú! Boli
2912 II | pani, podnebie talianske ju vypestovalo, ale spolu vdýchlo v jej
2913 XI | vytlačili a ústa vyriekli: „Áno, vyplň sa vôľa Jaroslavova, maj
2914 II | mám! Prostriedkov dosť k vyplneniu vôle vašej.“~„Maj si, čo
2915 III | len na to zišli, aby sme, vypočúvajúc rozkazy tvoje, zvedeli,
2916 VI | kráľovi na um padlo, bola výpoveď Bátoryho, že sa Bozkovci
2917 I | a majetku ho pozbavujú, vypovedajú a vyháňajú ho z vlastnej
2918 VII | poctivosti nemajúcim oplanom, ako výpovedi človeka, čo vždy býval pýchou
2919 VII | prisahali o pravdivosti výpovedí svojich a Bátory posmešne
2920 III | nepríde; preto myslím, aby sa výprava na Viedeň čím skôr podujala.
2921 III | mienky, aby sme sa čím skorej vypravili, pokiaľ cisár väčšiu silu
2922 VI | Bozkovcov nezanedbali i slávne vyprevádzanie viedenské ku svojmu osohu
2923 VIII| cíti dušu slobodne z tela vyprostenú a pravdu uhliada neskaleným
2924 II | II~Vyrástol útly kvietok na vysokej
2925 III | myšlienkam jeho vlastným výraz dával.~„Dobre, dobre,“ zvolali
2926 VI | bol celý omráčený. podivné výrazy bolo vídať na tvári jeho;
2927 VII | dookola zrakom divého tigra i vyrečie: „Či vám vec tá nová, či
2928 II | teda miluj mňa!“ náruživo vyriekla.~Vyskočil Jaroslav ako splašený
2929 VI | úsmechom alebo pár slzami, vyronenými nad domnelou alebo vymyslenou
2930 XI | môj navrátiť nemôžeš, bos’ vyrval dušu z tela môjho a umoriac
2931 I | Bátoryho bola prechádzka vysadená stromami. Tu pod týmito
2932 VI | svoje na odpornú stránku. Vyskočí prudko, zhliadnuc Bakača
2933 IV | korutanských.~Jaroslav i Dobeš vyskočia zo šiatra a sotva vydali
2934 II | mňa!“ náruživo vyriekla.~Vyskočil Jaroslav ako splašený jeleň
2935 I | zábavu. Hučiaca hudba, veselý výskot, žartovný smiech, nezrozumiteľný
2936 VI | hneď započalo.~Jaroslav, vyskúmajúc položenie hradu a všetkých
2937 II | Medzitým sa vrátil sluha, čo ho vyslala pre Bozkovca, zprávu jej
2938 X | poslednou silou a kýval vyslancom, aby sa vzdialili. Uchytiac
2939 V | vládu jeho.~Poslala i ona vyslancov na radu túto, - by tu úmysel
2940 VIII| kráľovské,“ počal onen jazdec a vyslanec Matiášov hovoriť Jaroslavovi. „
2941 VI | Viacej ľudí, za špehov vyslaných, to dokáže.“~„Sem s nimi!„
2942 I | tu je ona istejšia ako na výslní priazne kráľovskej!“~V prudkej
2943 VI | sčiastky že sa už on sám určite vyslovil, sčiastky zas, aby tým snadnejšie
2944 III | víťazstvu, ráč nám i teraz vysloviť vôľu svoju, pokývni nám,
2945 VII | Štajerska a Korutanska, vyslovujem tu, ako plnomocník a námestník
2946 X | obrátila k oknu, akoby sa výsluchu kráľovskému v cestu klásť
2947 III | ale nebuď nespravodlivý a vyslyš tiež i obviňovania, bo čas
2948 II | vospoľných požívať mohol. A nebo vyslyší prosbu jeho. Mraky hustnú
2949 I | vlastného príbytku a k tomu ich vysmievajú, hovoriac im, aby pohliadli
2950 I | krajina vystúpila toho času na vysoký stupeň slávy svojej. Časy
2951 I | a jeho lúče možno len na vysokých vrchoch uhliadnuť, na ktorých
2952 IX | Kat ho vytiahol, prúd krvi vystrekol z poraneného miesta, už
2953 VI | nikto neopytuje, kde má výstrel zaletieť. Nelámte si nad
2954 IV | na iné miesta, odtiaľ ale vystreliac, zas na inú stranu. Tým
2955 VI | sa posádka, akoby každým výstrelom nepriateľským zmocnená,
2956 VI | bolo zvonku počuť rachot výstrelu.~Pritomní skameneli nevediac,
2957 IV | beztoho nevidiac, obracali výstrely svoje, kde sa najviac blýskalo,
2958 VI | ráz sme ťa pred Bozkovcom vystríhali, tys’, pán môj, nikdy o
2959 VI | rozľahlo sa ako Dunaj, keď vystúpi z pobrežia svojho. V prostriedku
2960 IX | jeho na uzde; už Jaroslav vystúpil na popravisko a po vyčítaní
2961 I | povzdychnúc.~Uhorská krajina vystúpila toho času na vysoký stupeň
2962 IX | kľaje Matiáša, oči jeho vystúpili z jamôk i stĺpkom stoja
2963 IV | tábora Matiášovho. Slnce vystúpilo na najvyšší stupeň a preniklo
2964 Vysv| Vysvetlivky~Bozkovci. Povídka historická
2965 VI | slávu jeho zatôniť, čo jemu, výtečnosti svojej a slávy vojenskej
2966 VII | pokiaľ mňa neumoríš!“ I vytiahnúc ťažký, široký meč svoj,
2967 VII | nich uhliadli Jaroslava vytiahnutého na škripcoch, stroji to
2968 XI | kráľovské, a ho zo zeme docela vytisol. Prehodil sa potom s víťazným
2969 XI | opadli, slzy sa zo zrakov vytlačili a ústa vyriekli: „Áno, vyplň
2970 VI | ten dušu ľudskú? - Táto vytrhla rozličnými prostriedky Jaroslava
2971 VIII| predsa ma kráľ uväzniť kázal, vytrhnúc ostatok života môjho nielen
2972 VI | bezohľadne hospodárili, chceš vytrhnúť rukám kráľa uhorského. Vidíme,
2973 IV | pluk zo svojej mrzutosti vytrhnutý stál v radoch.~Dobeš pravé,
2974 IX | ako rozdráždená levica nad vytrhnutým plodom svojím prerazí stráže
2975 XI | pred pravicou mojou!“ I vytrhol z pošvy svoj ohromný meč.~
2976 IV | moji! Ale Boh vás podmaní a vytvorí z chrámu víťazstiev budúcich,
2977 Vysv| elitné vojsko Mateja Korvína. Vytvoril ho z českých žoldnierov
2978 II | sladkostiach podobných i vytvorila si jará jeho obrazotvornosť
2979 VI | diel, i pozerá na ďalší vývin nápadu, i neteší sa, že
2980 IV | posledný mocnejší odpor vyvinovala.~Čierny pluk bol pohromade.
2981 VI | túži, tak túži Čierny pluk vyvinúť zriadenú silu svoju. Keby
2982 III | tvoje, ale očakávam od neho vývod z jeho nepravých rečí.“~
2983 VI | Hrad vypína sa na návrší, vývodí celému okoliu a pozerá na
2984 III | zato, že majú Moravania vývodiť vojskám uhorským? Ha, znám
2985 XI | obrvami i hlasom pomstiteľa vyvolá: „Ha, prekliaty hanobník!
2986 VII | spriadol úklady na hlavy naše. Vyvolil si si bratanca môjho za
2987 V | teda nezvratný zo základu vyvrátiť Ebersdorf.~Hneď ukončil
2988 II | ale žiarou líc tým viacej vyvýšená. Sedela ona na stolici voľne,
2989 IX | meč o zem, i v okamihnutí vyzdvihne bratanca svojho, dušu svoju,
2990 I | tomuto pomôcť mohlo.~„Zle vyzerá na Morave,“ počal Dobeš
2991 II | Matiášovou.~Kráľovná Beatrix vyzerala oknom na nádherný palác,
2992 I | Uhrách za časov Jiskrových vyzeralo. Hľa! To naša sloboda! -
2993 VI | príležitosť vodcom uhorským k vyznačeniu sa a utíšeniu ich revnivosti,
2994 II | sťažovať sa na ustavičné vyznačovanie cudzincov vo vlasti svojej;
2995 V | by tu úmysel svoj verejne vyznala.~Kráľ Matiáš zmŕštil tvár,
2996 VI | Boli pristihnutí naskutku a vyznali, od koho najatí boli.“~Kráľ
2997 VI | Čierny pluk svoj, vždy ho vyznamenával, vždy ho druhým za príklad
2998 Vysv| šlachtického rodu. Zastávali významné funkcie na dvore kráľa Mateja
2999 VIII| a prenasledovaný Bátory vyznáva, že najal skrivodlivých
3000 VI | Jaroslava a zradu jeho hneď vyšetrovať, i ustanovil za sudcu -
3001 III | zamumlal Bátory.~Posledný radca vyšiel z radnej paloty a kráľovský
|