1038-hotov | hovad-najme | najne-opovr | oprav-pries | priet-tlupu | tmava-vysie | vysin-zivo
Cap.
3002 II | bola odpoveď, „a ja sa vyšiniem do neba, káž, a ja stúpim
3003 II | okno, sadla si na skvostne vyšívanú stolicu a zdala sa dačo
3004 IX | švihol a meč, blesknúc vo výške, zaviazol v rameni Jaroslavovom.~
3005 II | paláci, načo som povýšená na výšku kráľovskú, načo mi je moc,
3006 II | nežnosti svojej. Vídalo ono z výšky svojej osamotenej medzi
3007 II | zúril, nemôžuc na površie vyšľahnúť. Cudná myšlienka prebehla
3008 IX | Ale kat, majúci rozkaz, vyšvihol široký cvendžiaci meč rukami
3009 IV | šiatrov vypína sa jeden vyšší, na ňom zástava Čierneho
3010 I | zmýšľaš, ale ver mi, že čím vyššie vyletíš k oblohe milosti
3011 I | ich majitelia, obyčajne z vyššieho zemianstva pochádzajúci,
3012 Vysv| menom Corvina) a r. 1465 si vyžiadal od pápeža súhlas založiť
3013 X | pomstou prenasleduje, keď ale vyžiadané to okamihnutie príde, seba,
3014 VIII| Matiáša, donášajúc vám, vzácny pane, radostnú novinu, že
3015 II | striasla sa a celá jej postava vzala na seba podobu pokoja, pod
3016 IX | prestane i ich revnivosť a Boh vzbudí v ich duši city, čo ich
3017 Vysv| sily zjednocovali iba proti vzburám poddanstva, nie však proti
3018 VI | keď sa prsia jeho podobali vzbúrenej sopke, i vyvolal teda: „
3019 IX | rúchu vedený.~Ľud by už bol vzbúrenie urobil, ale mienka, že Jaroslav
3020 IX | obnoviť dielo svoje. Ľud vzbúrený začal hádzať zo všetkých
3021 X | dojala a láska moja k tebe vzbúrila - ale cnosť a šľachetnosť
3022 IV | že i Viedni nová nádeja vzchádza, lebo všetko doterajšie
3023 I | preletujúce bzučia, akoby chceli vzdávať chválu Stvoriteľovi za slobodu,
3024 VI | pokývnúc rukou, dal znak k vzdialeniu sa vodcov. Všetci odišli,
3025 X | kýval vyslancom, aby sa vzdialili. Uchytiac potom list - hodil
3026 VI | ostať, keď som vám všetkým vzdialiť sa rozkázal?“~Bakač sklonil
3027 IX | zahorelo, pery ustávali, vzdych posledný primŕza a krásna
3028 IX | tak! Odpusť im! S ostatným vzdychom mojím prestane i ich revnivosť
3029 X | nebolo. - Jaroslav je nevinný vzhľadom mojej krivej žaloby; a ak
3030 VIII| zbrataných Čechov a Slovákov vznášať sa na vrcholec slávy svojej.~
3031 VII | odpovie tento dôrazne, pyšne a vznešene, „tí neznaj ú oceniť vážnosť
3032 II | na tom dosť; ale duchom vznešenejším obdarený pomstiteľ nevraždí,
3033 IV | mierumilovnosť Jaroslavova vo vznešenom svetle. Zhromaždil pluk
3034 VII | majú súd držať nad takou vznešenou osobou. Naostatok preriekol
3035 VII | zachádzaš s mužom takým vznešeným, keď viac veríš zakúpeným,
3036 VI | neskúsil, že by som sa kedy bol vzpieral rozkazom tvojim alebo dotieravosťou
3037 X | klesali a list padol na zem.~I vztýčil sa poslednou silou a kýval
3038 III | kráľ môj, zvíťaz nad sebou, všaks’ premohol už toľko národov,
3039 I | prevrátenostiam. A preto všemožne usiloval sa bratanca svojho
3040 IV | Radosť, pokriky, jasot všeobecný. Nový život nastal vo Viedni,
3041 VII | úštipkom Bátory, potom ale všetku vážnosť sudcu na seba vezmúc,
3042 X | X~Skoro prišla zpráva do Budína
3043 XI | XI~Po smrti Jaroslavovej zasadol
3044 Vysv| Kalinčiaka. Slovenský národný zábavník II, Turčiansky Sv. Martin
3045 II | sa na šírošíre kraje jeho zábavou. Krásny kvietoček hľadí
3046 I | uhorský dával tu slávnu zábavu. Hučiaca hudba, veselý výskot,
3047 IV | príkazom kráľovským lúpili a zabíjali obyvateľstvo. Viedenčania, ,
3048 II | pomysli si, že sprostý vrah zabije človeka a má na tom dosť;
3049 II | položiac mu ruku na plece i zabodnúc do tváre jeho silný zrak
3050 X | opovrhol. Zaplakala, zatúžila, zabolestila, utiahla sa do samoty, a
3051 VIII| pohnutia leží; duša ale zabrala sa ďaleko do krajín snov
3052 II | milovať nemôžem, nesmiem. Zabudnem i ja na chvíľu túto, nikto
3053 I | uhorskými, ktorí Jiskrove časy zabudnúť nemôžuc, tým väčšmi sa odplatiť
3054 VI | jeho tu i tu zamračovať začala.~Jaroslav poznal príčinu
3055 VII | tohoto zastali stráže ako začarované a neopovážili sa ruku naňho
3056 I | bez toho, že by dbal na zachádzajúce slnce, na nastalú šerosť,
3057 IV | dymu zakryli. Slnce zas zachádzalo, ale ho nikto nevidel pre
3058 IV | obrana mesta možná.~Slnce zachádzať počalo - a tu zo západnej
3059 VII | vyriekol: „Pane! Hanebne zachádzaš s mužom takým vznešeným,
3060 VI | obrazený a ako lev rozdráždený; zachcelo sa mu už hľadieť na rozboreniny
3061 Vysv| Granikom v r. 334 pred n. l. zachránil život. Bol veliteľom kráľovskej
3062 IV | Viedeň. Utekajúci sa teda zachránili útekom od gúľ nepriateľských;
3063 Vysv| Jurajom Poděbradským. Keď začiatkom r. 1469 české vojská porazili
3064 VI | tam nemilosrdne hospodáriť začína.~Kráľ i všetci prítomní
3065 VII | ťažký, široký meč svoj, začne si cestu kliesniť do susednej
3066 IX | spojený s predky svojimi. Čo začneš ale ty, biedny, svedomím
3067 VII | o udalostiach týchto, a zadivili sa veľmi, že majú súd držať
3068 II | kráľovi, a tejto by som zadržať nemohol, keby som mu to,
3069 X | večný Bože, nedopusť!“ I zahalil si znovu tvár dlaňami.~Zazvoní
3070 X | svojej, dlhým šlárom sa zahalila a obrátila k oknu, akoby
3071 VI | umienil si nedôveru kráľovu zahanbiť.~„Slávny kráľ a vodca náš
3072 I | ktorých leskom svojím ešte raz zahoreli, kdežto im dmúca a zas stískajúca
3073 I | skončeným dňom do hrobu večnosti zahrabané.~Nastalo slávne ticho. Vietor
3074 I | peštianskych na šíre pole.~V záhradách týchto je mnoho letníkov;
3075 I | národov.“~Vtom prišli až k záhradám peštianskym. V letníku Bátoryho
3076 I | ale zamotajúc sa do vojen zahraničných, nemal času dokonale starať
3077 IV | pluku si so zimným vetrom zahráva. V šiatri sedí Jaroslav
3078 II | ten najobyčajnejší človek zahrávať môže, a keď ho i druhý zničí,
3079 I | príbytkoch hrozí zrada a záhuba.“~Takto hovoril starší Dobeš
3080 VI | viedenské ku svojmu osohu a k záhube Bozkovcov upotrebiť. Kto
3081 I | ustanovenia Poděbradove boria záhubné rozkazy novšie. A kto proti
3082 Vysv| Ľudovíta II. a sám kráľ zahynul na úteku. Príčiny moháčskej
3083 VI | bol túžobne privolal. I zaiskrilo oko jeho žiarou nekonečnej
3084 II | Bozkovcom zmieril.“~„Nie, nie,“ zajasala Beatrix, „práve ti naložiť
3085 Vysv| Vilémove uhorských žoldnierov, zajatý Matej Korvín sľúbil českému
3086 VI | uzavretie rady vojenskej zajtrajšie dobývanie Ebersdorfu i ustanovil,
3087 X | ako Alexander na Kleitovi, zakalil značne slávu svoju. Sám
3088 II | Beatrix, „je vec, na ktorej sa zakladá šťastie moje a vaša sláva,
3089 Vysv| Turci, podľa Osmana I., zakladateľa tureckej ríše. koruna svätého
3090 V | jeho bol teda nezvratný zo základu vyvrátiť Ebersdorf.~Hneď
3091 I | jeho úradníci nešetria ani zákon verejný, ani bezpečnosť
3092 I | Dobeš Bozkovický, „staré zákony sa šliapu a nové nám úradníci
3093 VII | vznešeným, keď viac veríš zakúpeným, ani mena, ani poctivosti
3094 II | ženou ženíchovou a muselo zakúsiť, že manžel jej, majúc dávne
3095 VII | nikdy neprisvedčím.“~Bátory zakýval zas rukou a kati i z jedného
3096 VI | neopytuje, kde má výstrel zaletieť. Nelámte si nad tým h1avy,
3097 I | vojska a múdrosť jeho rady záležala síce zo Slovákov, navzdor
3098 II | priateľa môjho poranil. Záleží mi teda mnoho na týchto
3099 III | hovorieval Matiáš o verejných záležitostiach, tým ale dôraznejšie a obšírnejšie
3100 IX | môžu. A tak on ležal celý zaliaty krvou, bez nádeje, bez možnosti
3101 I | prosia.~Vtom sa prvá hviezda zaligotala na obzore nebeskom, pekná,
3102 III | slnečnom, nádherne dnes slnce zaligotalo a bohato ožiarilo obzvášte
3103 VII | radnej paloty.~Čím ale väčšmi zalomcoval výjav tento chladným mrazom
3104 Vysv| vyžiadal od pápeža súhlas založiť univerzitu v Bratislave,
3105 I | ponáhľal sa k Budínu, aby zamenil za tichú domácnosť hlučné
3106 Vysv| z českých žoldnierov pod zámienkou tureckého nebezpečenstva,
3107 III | paloty a kráľovský strážnik zamkol obrovské dvere.~
3108 I | uvyklí stavať nedobytné zámky na tvrdých skalách, v ktoré
3109 VIII| obžalovaný a sprostí vás žalára.“~Zamlčal sa posol a tichosť hrobovú
3110 I | tieto zbojnícke hniezda, ale zamotajúc sa do vojen zahraničných,
3111 XI | Bátoryho a zočiac ho, hrozne sa zamračí, zmŕšti obrvami i hlasom
3112 VI | podozrivosť dušu jeho tu i tu zamračovať začala.~Jaroslav poznal
3113 III | musíš byť Kleitom jeho,“ zamumlal Bátory.~Posledný radca vyšiel
3114 I | tvrdých skalách, v ktoré zamykajúc sa i s lúpežnou družinou
3115 VI | pána svojho!“ - I zas sa zamyslel a vidno, že mu krv udrela
3116 X | bývalo vždy znakom hlbokého zamyslenia jeho.~„Čo mi nového donášate,
3117 X | Kráľ sa teraz prebudil zo zamyslenosti, obrátil oči na list a čítal,
3118 II | plameňom celej duše svojej len zaň jedine horiaceho, na ktorého
3119 VII | Dobešom. Tento posledný, zanechajúc milovaných čiernych bojovníkov,
3120 VI | obyvateľov svojich. Títo zanechali otcovské bydlá, utiekli
3121 IV | začali.~Polnočná strana, zanechavšia tam majetok svoj, utiekala
3122 II | Čo sa vám teda zdá, či má zanedbaná žena právo hľadať si, ako
3123 II | jej, majúc dávne známosti, zanedbáva ženu svoju. Čo sa vám teda
3124 VII | srdce; i bôl i žalosť, i zanevrelosť, i všetky búrlivé city prebiehali,
3125 II | letí ďalej bez konca. Prúd zaniesol kvietok v neznámu krajinu.~
3126 Vysv| Univerzita po jeho smrti zanikla. Po bojoch s cisárom Fridrichom
3127 I | stáť dvaja v čiernom rúchu zaobalení mužovia a poberali sa kolo
3128 VI | Poraďte, moja myseľ je teraz zaoblačená ťažkými a smutnými predcity,
3129 VI | samého i zbraňou i potravou zaopatrený. Ebersdorfová, hovorí sa,
3130 IV | zachádzať počalo - a tu zo západnej strany do mesta prúdiť začalo
3131 IV | napádať.~Slnce sa už klonilo k západu a boj sa obnovoval. Nastala
3132 VII | on sa nezvykol púšťať v zápasy s podlosťou ľudskou; prečo
3133 X | držaný, čiernou pečaťou zapečatený list s hlbokou poklonou
3134 X | nesklonil, hoc ňou i opovrhol. Zaplakala, zatúžila, zabolestila,
3135 I | bol neustále vo vojnách zapletený; ríša jeho ozývala sa zvukom
3136 I | pocestným a kupcom. Matiáš síce započal búrať tieto zbojnícke hniezda,
3137 VI | navrhuje, aby sa dobývanie hneď započalo.~Jaroslav, vyskúmajúc položenie
3138 IX | do mesta, ale tým práve zapríčiní, že lekári sa len ťažko
3139 Vysv| pápež Matejovi Korvínovi, čo zapríčinilo niekoľkoročné vojny.~-
3140 VII | oko svoje na Bátoryho so zarazením. Nie tak bratanec jeho.
3141 XI | meč mu vypadol z ruky i zarinčal na podlahe, on ale zbledol
3142 VIII| stuchnutej slamy hlbšie zarývajúc, bo myslel, že ho zas nútiť
3143 I | slova. Každý myslí o svojej zásade, nesúc v prsiach smútok
3144 XI | nachádza sa v rukách jeho.~Zasadnúc tak rozľútostnený Dobeš
3145 IX | Nebo je hustými oblakmi zasklepené, cela príroda podriemkava
3146 III | na osobné pletky, ale na zásluhy a schopnosti hľadieť musí. -
3147 VIII| som sa neprevinil proti zaslúženej milosti kráľovskej, vždy
3148 III | zošedivené, ale i ináčej mužovia zaslúžení a múdri, ktorých rada ml
3149 VII | mieste obete svojej ležať zaslúžil, „ale netráp ma,“ pokračuje
3150 VI | získať. Matiáš sa na to zasmial, nedržiac od mladosti mnoho
3151 VI | ustavične v ceste stojaceho a zásobu živnosti zo dňa na deň umenšujúceho;
3152 II | Hlboko sa uklonil Jaroslav a zastal pred kráľovnou pokorne,
3153 VII | rozdráždeným pohľadom tohoto zastali stráže ako začarované a
3154 VIII| naostatok predsa len ku Viedni, zastane, spadne a už ho viac niet;
3155 IV | nepriateľských; Čierny pluk ale, zastanúc si na mŕtvolách svojich
3156 II | prekvitať vídaval; tam chce zastať, tam lapá korunkou svojou
3157 IV | vypína sa jeden vyšší, na ňom zástava Čierneho pluku si so zimným
3158 I | priazni u kráľa Matiáša, zastávajúc znamenité úrady a hodnosti
3159 I | ktoré Jaroslav Bozkovec zastával.~A práve preto myslel Dobeš,
3160 Vysv| moravského šlachtického rodu. Zastávali významné funkcie na dvore
3161 IX | bez nádeje, bez možnosti zastavenia krvi. Dobeš škrípe zubami
3162 VI | očujúc krik pred šiatrom, zastaví reč svoju. Dnu vstúpi Bátory
3163 I | svojej, duša moja krváca!“ -~Zastavili sa obaja, hlboko si povzdychnúc.~
3164 V | nohy hrdinove, takže musel zastaviť pluk svoj. Matky s deťmi,
3165 IX | hrnul sa s úženým prsami zástup, na čele ale vojska viedenského
3166 I | zvonka, tak z druhej strany zatemňovala jej slávu vnútorná neporiadnosť
3167 XI | zlosť, nenávisť, pomsta zas zatieni rozum i pozdvihne znovu
3168 VII | naťahuje, on sa metá, zuby zatína, ani slovka, ani jednej
3169 III | vám volenie moje? Hádam zato, že majú Moravania vývodiť
3170 V | povedomie toto zdalo sa mu byť zatôneným tým, že sa žena oproti nemu
3171 VII | kráľovou.“~V Dobešových prsiach zatrepotalo hrdinské srdce; i bôl i
3172 X | zvesti na tvárach poslancov i zatriaslo ju predčutie také trpké,
3173 II | vysokej skaline osamotenému, zatúži srdce jeho i prosí, aby
3174 X | ňou i opovrhol. Zaplakala, zatúžila, zabolestila, utiahla sa
3175 II | nevinné radovačky mládeže, i zatúžilo jeho srdce po sladkostiach
3176 IX | remeslo svoje.~Dobeša dal zatvoriť Bátory v hospode i dal ho
3177 IV | Medzitým i pluky Matiášove zaujali polnočnú stranu a navzdor
3178 Vysv| vojnu. Svoj sľub nedodržal a zaujaté: moravské a sliezske kraje
3179 III | medzi ktorými prvé miesto zaujímal palatín Imrich Zápoľa a
3180 VI | sklamaná láska urobiť? Kam zavádza blud ten dušu ľudskú? -
3181 II | nemožnosť, bo ma starší sľub zaväzuje vernosťou ku kráľovi, a
3182 IX | meč, blesknúc vo výške, zaviazol v rameni Jaroslavovom.~Kat
3183 I | čo ti milosť kráľovskú závidia, nezničia, to ti tým tvoj
3184 I | prenášali. Neskôr ale ich zaviedol rozhovor do takého rozčúlenia,
3185 XI | neustále. Kto ho pozoruje, zaviera na pomätenosť mysle, bo
3186 II | vlniac a prstenkujúc sa závisli na jej snežnej šiji. Beatrix
3187 VII | budínskom moste prednesené!“ zavisol na ústach jeho. Potom pohrdlivo
3188 I | zlé, ale zlé srdce majú závistníci naši, čo trón jeho ako netopiere
3189 I | nebeskej a každá sa akoby o závod v zrkadle vody dunajskej
3190 IX | Tni!“~Zástupy ľudstva zavolali: „Milosť, milosť, milosť!“
3191 II | uhorský. Dala ho teda hneď zavolať.~„Tu som, pani moja, na
3192 Vysv| Alexander v prudkej hádke zavraždil.~- Fridrich -nemecký
3193 VII | dostatok peňazí, ak kráľa zavraždím?“~Tu i tichému Jaroslavovi
3194 VIII| ešte raz naň, a žalárnik zavrel za ním železné dvere.~
3195 II | ktorom Bozkovec prebýval. Zavrela mrzuto okno, sadla si na
3196 VIII| kráľovskej treba, tým viac ale zavrhujem takú milosť, ktorá by mojou
3197 VI | odchodu pripravené bolo, kázal zavrieť Jaroslava a zradu jeho hneď
3198 I | Medzitým sa hviezda na nebi zavrtela, spadla a nežiarila viac
3199 VII | pripravené, že po pritiahnutí a zavrtení kolečiek celé telo jeho
3200 VII | konca potiahli, kolečká zavŕzgali; hrdlo Jaroslava sa naťahuje,
3201 IV | kde sa najviac blýskalo, a zavše sa minuli žiadaného účinku.~
3202 X | zahalil si znovu tvár dlaňami.~Zazvoní Matiáš; dnu vstúpi komorník. „
3203 VII | nespáchanými rozhodovať.“~Bátory sa zaškaredí, obzrie sa dookola zrakom
3204 I | pochádzajúci, ešte ich neopustili.~Zašli obidvaja čierni mužovia
3205 II | i pery jej samy pre seba zašomrali: „Načo ho príroda obdarila
3206 I | rozlieva.~V šumiacich vlnách zašplechoce veslo. Prievozník dostal
3207 IX | vždy tichý, rozumný, dobrý, zbadajúc to, slabým, milostným hlasom
3208 III | neohraničená, kedykoľvek zbadal, že si ľudia zo samej závisti,
3209 VI | rozpálila, celá krv sa do nej zbehla, srdce začalo tĺcť ako nikdy
3210 IX | Dobeš škrípe zubami a ako zbesnený kľaje Bátoryho, kľaje Matiáša,
3211 XI | zarinčal na podlahe, on ale zbledol ako stena, ramená mu opadli,
3212 I | ani žiť nechcem.“~Vtom sa zblížili Bozkovci.~„Ha, zrada!“ vyvolal
3213 I | síce započal búrať tieto zbojnícke hniezda, ale zamotajúc sa
3214 VIII| statočný kmeň moravský a kmeň zbrataných Čechov a Slovákov vznášať
3215 IV | všetko v radoch nachádza, v zbroji sa cvičí, mestom prudkým
3216 II | skvostne vyšívanú stolicu a zdala sa dačo premýšľať, bo bielunká
3217 I | spolu zmiešané doletovalo už zďaleka k ušiam Bozkovcov.~V pozadí
3218 I | mužovia a v tajomnom zhovore zdali sa pretriasať veci i Bozkovcom
3219 VIII| pásmo natvorených snov je v zdaní jeho pretrhnuté hrmotom
3220 III | nás povedieš. Podľa nášho zdania sme sa dnes tu len na to
3221 Vysv| to památku má ze slavných zde Bozkovicu Jaroslav.~Na sněmu
3222 I | vnútorná neporiadnosť od otcov zdedená, od smrti Žigmunda až po
3223 II | prehodila.~Jaroslav sa darmo zdráhal i sedel tu pri boku krásnej
3224 IX | môj, potecha moja jediná, zdrav sa mi maj a odpusť - odpusť
3225 IX | obsiahne milosť na popravisku, zdržala rozjatrenosť jeho na uzde;
3226 III | menovaní ich mien väčšina zdržať nemohla, aby nemŕštila tvárami
3227 VIII| potuchnutá voda; povetrie je zdusené a pustá nemota tu prebýva.
3228 II | Jaroslavovej hádžuc.~On zdvihol a oprel na ňu oko, porozumiac
3229 Vysv| pohleď, jakovou to památku má ze slavných zde Bozkovicu Jaroslav.~
3230 III | Dĺžkou paloty ťahal sa dlhý, zeleným súknom pokrytý stôl; za
3231 I | on nič viac, len ako my zeman, naše práva zemianske úži
3232 I | ako my zeman, naše práva zemianske úži a panovanie svoje nad
3233 I | majitelia, obyčajne z vyššieho zemianstva pochádzajúci, ešte ich neopustili.~
3234 IV | obsypal všetkými poklady zemskými, ale v zlej, pri najmenšej
3235 I | v zrkadle vody dunajskej zhliada, či ona je krajšia, či ona
3236 V | slnce temer len v ňom sa zhliadalo. Oddiely vojska uhorského,
3237 II | obdivovanie krásy svojej a zhliadanie sa na šírošíre kraje jeho
3238 VI | stránku. Vyskočí prudko, zhliadnuc Bakača i prudkým krokom
3239 I | dvaja mužovia a v tajomnom zhovore zdali sa pretriasať veci
3240 V | Matiáš predložil mestu a zhromaždeným stavom vôľu svoju a títo
3241 IV | Jaroslavova vo vznešenom svetle. Zhromaždil pluk svoj a hovoril k nemu: „
3242 II | svojich, ale títo sa naschvál zhybujú, naschvál sa od neho odvracajú,
3243 XI | i mieri proti Bátorymu: „Zhyň, potvora pekla!„ volajúc.~
3244 I | nad tmavistou zemou. „Tak zhynula sláva naša,“ smutne prehodil
3245 IV | obnovoval. Nastala skorá zimná noc a Jaroslav s Dobešom
3246 IV | zástava Čierneho pluku si so zimným vetrom zahráva. V šiatri
3247 III | jeden na druhého pre márny zisk, alebo ešte pre márnejšiu
3248 VI | priazeň, jej milosť, jej lásku získať. Matiáš sa na to zasmial,
3249 VIII| nevinného miláčka. A zas sa mu zjavuje Dobeš, pomstiaci smrť jeho,
3250 Vysv| tried, ktoré svoje sily zjednocovali iba proti vzburám poddanstva,
3251 VII | nechceš,“ preriekne Bátory zľahka a na kývnutie jeho predstúpi
3252 I | Stvoriteľovi za slobodu, za ten zlatý poklad, ktorou sa, hoc malé,
3253 X | obetovať pre odvrátenie každého zlého od hlavy Jaroslavovej.~Nikdy
3254 I | mnoho a dlho, ako by sa zlému tomuto pomôcť mohlo.~„Zle
3255 I | najviac u kráľa pôsobiť pre zlepšenie stavu Moravy. Teraz teda
3256 IX | trápiť budú ako mňa ich zločiny alebo teba ľútosť tvoja!“ -
3257 X | hovoriť o biednej žene so zlomeným srdcom? O žene, čo milovala
3258 I | ani on sám nikdy celkom zlomiť nemohol. .Kráľ bol neustále
3259 III | plukov uhorských!“ takto zlomkovite hovoril kráľ nanajvýš rozhnevaný.
3260 X | naostatok vyvolal: „Ha, zlorečená žena, ty! - Vidím - ó, Jaroslav
3261 X | On zmŕštil obočím a akoby zlorečenstvo celého sveta naň upadlo -
3262 XI | ako to Dobeš čuje, tak mu zlosť, nenávisť, pomsta zas zatieni
3263 II | ktorou oheň i pomsty, i zlosti, i opovrhovania, i divokých
3264 IX | záležitosť práve od kráľa zloženú. Viedenskí mešťania prísne
3265 Vysv| svojho času najučenejší Čech, zložil nasledujúcu báseň na jeho
3266 VIII| novinu, že sa kráľ nad vami zľutoval a nič iného od vás nežiada,
3267 I | Matiášova nič vykonať nemohli.~V zmätku a prevrátenosti tejto má
3268 I | Tie časy sa už, pravda, zmenili; storočie Matiášovo odtisli
3269 II | aby som sa s Bozkovcom zmieril.“~„Nie, nie,“ zajasala Beatrix, „
3270 Vysv| Pápežská kúria sa nevedela zmieriť so sekularizáciou cirkevných
3271 I | hluk a vravor, všetko spolu zmiešané doletovalo už zďaleka k
3272 I | smrteľnú hudbu dohráva.~Už zmizlo a Dunaj plynie ako predtým
3273 VI | výstrelom nepriateľským zmocnená, statočne bráni.~Darmo dá
3274 VI | odstúpili, tak sa posádka zmôže za krátky čas pomocou cisárskou
3275 VI | hladom a vnútrajším zmätkom zmožená, poddať sa prinútená byť
3276 II | ani kvapôčky, oko jej tak zmŕtvelo, že bys’ zúfal nad možnosťou
3277 XI | zočiac ho, hrozne sa zamračí, zmŕšti obrvami i hlasom pomstiteľa
3278 IV | predsa sa držali statne a zmužile. Ohnivé gule a strely pršali
3279 III | podujala. Čas prináša výhody zmužilé, ale sláva alebo hanba neraz
3280 IV | odstrašiť dajúci; znajú spolu zmužilosť Čierneho pluku, bo viac
3281 VI | vždy ho druhým za príklad zmužilosti predstavoval; ale s pokročilým
3282 VII | priznávam“ sa vymklo z úst zmyslov už pozbaveného Jaroslava.~
3283 VI | taký vplyv mať nemôže, že zmýšľanie jeho jediným svojím dychom
3284 IX | mesta, pochopil, čo to má značiť, i strhol zo steny meč svoj
3285 X | jedno miesto, čo bývalo vždy znakom hlbokého zamyslenia jeho.~„
3286 VI | neho? Rozumel tomu Matiáš znamenite, a to práve tak ako porážať
3287 VI | lebo Ebersdorfu ešte žiadna znamenitejšia škoda sa urobiť nemohla.~
3288 VI | je ktorý mocnár viacej na znamenitosť svoju revnivý, ako taký,
3289 III | Bozkovci.~„Milí moji verní! Známo vám je, že chcem potrestať
3290 III | vlasť vašu a mali by ste znať, že panovník nad národy
3291 III | odbojnú Viedeň, a to tiež znáte, že nerád dlhé reči marím,
3292 I | vlastnej vlasti jeho. Ja to znášam bolestne a nikdy nemôžem
3293 I | s nami robí, to je viac znášať nemožno; on nič viac, len
3294 Vysv| podávame a ktoré takto znejú:~Kdož jsi kolic, poutniče,
3295 I | Moravy. Teraz teda ich reč znela o tomto predmete.~Po prestávke,
3296 VIII| okom. Čuje, ako svedomím znepokojený a prenasledovaný Bátory
3297 IV | spolubojovníkov, začal znova znepokojovať Viedenčanov a ich násypy
3298 II | sklamanej lásky? Čo je následok zničenej, už temer obdržanej milosti?
3299 XI | prenikavo: „Syn milý! So zničením tela nezatracuj i dušu a
3300 II | zahrávať môže, a keď ho i druhý zničí, to smelo povedať môže,
3301 II | všetko možné podnikol k jeho znivočeniu. A to práve ty, bo ako on
3302 IV | svojich spolubojovníkov, začal znova znepokojovať Viedenčanov
3303 II | nevraždí, ale sa pomstí, a to zoblečúc najprv soka svojho zo cti,
3304 IV | dňa 22. januára roku 1485 zobral Matiáš ostatky plukov uhorských
3305 XI | dá predviesť Bátoryho a zočiac ho, hrozne sa zamračí, zmŕšti
3306 Vysv| miestodržiteľ v Dolnom Rakúsku. Zomrel r. 1499. Jeho syn Ján Zápoľský
3307 IV | šturmovať viedenské ohrady; zornice vídať nebolo, lebo ju oblaky
3308 I | nazad k Budínu. Na brehu zostali stáť dvaja v čiernom rúchu
3309 III | zostavujem sebe. Ostatní zostanú na svojich miestach.“~Reč
3310 I | cudzích končinách, dospelý vek zostával u domácich svojich. Preto
3311 VI | radil, aby sme čím ďalej tu zostávali, znajúc, že je od neho samého
3312 IV | ľavé krídlo Čierneho pluku; zostavili oni tým spôsobom hrdinov
3313 III | veliteľstvo celého vojska si zostavujem sebe. Ostatní zostanú na
3314 I | krvácalo, keď sa medzitým na zovňajšok tislo na prednom mieste
3315 IV | aby len zo dvoch strán zovreli utekajúce vojská a im takrečeno
3316 IX | kamenie, a to práve keď ho zozadu Dobeš za hrtan ulapil a
3317 VII | milosti pritiahol. No teraz zoznamujúc sa so zradami jeho, keď
3318 III | tu nielen hlavy v bojoch zošedivené, ale i ináčej mužovia zaslúžení
3319 VIII| chrámu slávy a šťastia, ale zošliapol ma bez ľútosti tu do hnusnej
3320 I | moháčskeho.~Tá istá chyba zožierala i Moravu, bo tie isté úhony
3321 X | X~Skoro prišla zpráva do Budína o usmrtení Jaroslava
3322 VI | prítomní boli dojatí nemilou zprávou, len jeden, Bátory nie;
3323 II | ho vyslala pre Bozkovca, zprávu jej dajúc o skorom príchode
3324 VI | vstúpi posol z Uhier smutné zprávy prinášajúci, že Turek vtrhol
3325 VII | No teraz zoznamujúc sa so zradami jeho, keď už miera naplnená
3326 I | pozdvihne, je vykričaný za zradcu, šľakujú a lapajú ho, statku
3327 XI | ramená mu opadli, slzy sa zo zrakov vytlačili a ústa vyriekli: „
3328 VI | túži Čierny pluk vyvinúť zriadenú silu svoju. Keby sme ale
3329 IV | Matiáš pod samy hrady Viedne, zriadiac už doma vojsko svoje tak,
3330 VI | slávybažnej povahy treba? Zriedka je ktorý mocnár viacej na
3331 IX | zvaný, nachádza. Tu bolo zrobené povýšené, červeným súknom
3332 II | bola pred nedávnom podobne zrobila Bátorymu, o jej lásku sa
3333 II | takou vnadou? Načo som sa zrodila v paláci, načo som povýšená
3334 VI | viac na tie miesta, kde sa zrodili. Ebersdorf je silne ohradený,
3335 VI | zajtra Ebersdorf so zemou zrovnaný“~Prvé, čo podozrelému kráľovi
3336 I | ti slovo dá, a zajtra ho zruší. Čo urobil tento tvoj ľstivý
3337 I | približujúceho sa ľudstva, zrýchlili kroky svoje i prešli cez
3338 VII | naťahuje, naťahuje, on sa metá, zuby zatína, ani slovka, ani
3339 II | som ale pri tom zvláštne zúčastnený. Prechádzajúc sa včera s
3340 II | jej tak zmŕtvelo, že bys’ zúfal nad možnosťou jeho obživenia.
3341 X | nikdy na svete. I žiaľ, i zúfalstvo, i dobrota, i mäkkosť srdca,
3342 XI | jedlo, o pokoj nestojí, zúri ako lev, hrozí rukou, škrípe
3343 II | opovrhovania, i divokých úmyslov zúril, nemôžuc na površie vyšľahnúť.
3344 I | domáci poriadok. Sila mládeže zúrila v cudzích končinách, dospelý
3345 XI | držal, a upadnúc do šialenej zúrivosti, hubil vlastnú vlasť svoju,
3346 VII | trasavým hrozným hlasom ako lev zúrivý: „Nie, nie! Nemáš ho mať,
3347 VIII| jeho otcovskej.~No ďalej ho zvádza obrazotvorná myseľ jeho;
3348 III | Korutansko, Rakúsy a Morava teraz zväčšujú vlasť vašu a mali by ste
3349 II | A či nie ste žiadnymi zväzky s pohlavím mojím spojený -
3350 VII | uväznenia a súdu svojho, i uprel zvedavé oko svoje na Bátoryho so
3351 IX | žalára vedený. Nie obyčajná zvedavosť, ale sútrpnosť hnala smutný,
3352 VII | všetci prítomní s nedočkavou zvedavosťou, on ale povstane a povie: „
3353 III | vypočúvajúc rozkazy tvoje, zvedeli, akú úlohu má jeden každý
3354 XI | nazad vydobyť mohol. Dobeš zverené mu vojsku vo dne v noci
3355 III | panovník nad národy sebe zverenými spravodlivo panovať a v
3356 VI | A keď mu to vlastná žena zverila, tak predsa muselo byť dačo
3357 III | Milostivý pán náš! Že zveruješ cudzozemcovi vojská uhorské,
3358 X | kráľovnú, čítajúcu smutné zvesti na tvárach poslancov i zatriaslo
3359 VII | lebo Viedenčania hlavy zvesujú a tváre si pretierajú. Len
3360 X | ponáhľaj, aby nebolo neskoro. Zvinila som, trestaj ma, ako sa
3361 III | Čiernemu pluku. - Ó, kráľ môj, zvíťaz nad sebou, všaks’ premohol
3362 III | obviňovania, bo čas a vernosť moja zvíťazí nad nenávisťou a pravda
3363 II | svojej; ja som ale pri tom zvláštne zúčastnený. Prechádzajúc
3364 III | výraz dával.~„Dobre, dobre,“ zvolali mnohí, len Bátory zmrštil
3365 VI | škoda sa urobiť nemohla.~I zvoláva kráľ na štvrtý deň vodcov
3366 I | najavo dať nemôže - len zvoľna ubieha, predcítiac, že v
3367 I | bola slávna Uhorská krajina zvonka, tak z druhej strany zatemňovala
3368 VI | Za pár okamihnutí bolo zvonku počuť rachot výstrelu.~Pritomní
3369 X | okamihnutie, jedna prísna chvíľa zvráti osnovy úmyslov dlhé časy
3370 VI | krivdou, v pár okamihnutí môže zvrátiť. A keď je raz hradba naštiepená,
3371 I | kráľovskej, tým hroznejšie zvrátiš sa v priepasť vlastnej záhuby.
3372 I | sa na útek, utekajúc ale zvrešťal: „Znám vás, znám, moravskí
3373 I | zapletený; ríša jeho ozývala sa zvukom zbrane. Kto vládal zbraň
3374 VII | takým opovržením, že zo zvuku slov tých ucho prítomných
3375 IV | ľudu svojmu; a Čierny pluk, zvyknutý poslúchať, rozišiel sa po
3376 VI | radu druhých síce spytovať zvykol, ale vždy podľa svojho presvedčenia
3377 II | jedno druhým krásu svoju zvyšuje. I prišlo ľúto kvietku na
3378 V | balkónov mu kývali i rukami i šatkami a krik ozýval sa jemu na
3379 VI | neho? Kto rozumel lepšie šepotať útle slová v sluch krasotinkám
3380 I | zachádzajúce slnce, na nastalú šerosť, ktorá zem pokryla svojim
3381 XI | Matiáš držal, a upadnúc do šialenej zúrivosti, hubil vlastnú
3382 VII | Bátoryho a uteká von ako šialený z radnej paloty.~Čím ale
3383 IV | zimným vetrom zahráva. V šiatri sedí Jaroslav a Dobeš, udatní
3384 VI | Tu ale očujúc krik pred šiatrom, zastaví reč svoju. Dnu
3385 IV | Čierny pluk, v prostriedku šiatrov vypína sa jeden vyšší, na
3386 II | sa závisli na jej snežnej šiji. Beatrix bola pekná pani,
3387 I | kolo záhrad peštianskych na šíre pole.~V záhradách týchto
3388 VI | pevne, pod ním prestiera sa široká rovina. Hrad vypína sa na
3389 V | bujnom koni kráľ Matiáš, šišak jeho tonul v zlatom mori,
3390 VII | si radšej mňa nevyvolil? Škaredíš sa na tento tu môj meč?
3391 VI | ešte žiadna znamenitejšia škoda sa urobiť nemohla.~I zvoláva
3392 IV | z hradieb urobiť a veľkú škodu vo vojsku Matiášovom pôsobiť.~
3393 VII | Jaroslava vytiahnutého na škripcoch, stroji to máram podobnom,
3394 X | tebe vzbúrila - ale cnosť a šľachetnosť tvoja úlisne podkopala slávu
3395 Vysv| Poznamenanie redaktora Nitry. Šľachetný tento a svojho veku najslávnejší
3396 V | miest rakúskych, ako aj šľachta krajiny.~Matiáš predložil
3397 Vysv| Štefan Zápoľský, spišský šľachtic a vplyvný politik uhorský,
3398 Vysv| vojenského účinkovania moravského šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, „
3399 Vysv| príslušníci starého moravského šlachtického rodu. Zastávali významné
3400 I | je vykričaný za zradcu, šľakujú a lapajú ho, statku a majetku
3401 X | pohyb duše svojej, dlhým šlárom sa zahalila a obrátila k
3402 I | odložiť.~Tak sa obrátili a šli brehom Dunaja ticho, pokojne,
3403 I | Bozkovický, „staré zákony sa šliapu a nové nám úradníci kráľovskí
3404 III | záležitosti verejné trpieť museli, šomre. Najprísnejší ale býval
3405 VIII| ruky a ústa samy pre seba šomrú: „Prečo ma teraz, keď sa
3406 VI | buráca. Viacej ľudí, za špehov vyslaných, to dokáže.“~„
3407 VII | českého, pána Moravy, Rakús, Štajerska a Korutanska, vyslovujem
3408 V | Oddiely vojska uhorského, štajerského a korutanského i s kráľom
3409 IV | oznamuje útek vojsk uhorských, štajerských a korutanských.~Jaroslav
3410 VIII| nielen z chrámu slávy a šťastia, ale zošliapol ma bez ľútosti
3411 VI | pokročilým vekom, ustavičným šťastím rozmaznaný, nič nedržal
3412 Vysv| do susedných feudálnych štátov.~- Jiskrove časy - obdobie
3413 Vysv| Palatínom uhorským bol Štefan Zápoľský, spišský šľachtic
3414 VI | áno, utratíme,“ hovorí štiplavo Bátory. „Ó, vidíme my tvoje
3415 I | blahoslavenstvom dvorským.“~Na prudkú štipľavú reč túto odpovedal mierny
3416 IV | útočište, vták zas, bojac sa štrngotu zbrane, ďaleko do hôr uletel.~
3417 IV | pomoc Jaroslavovi, ktorý šturmoval stranu mesta, čo posledný
3418 VI | nemohla.~I zvoláva kráľ na štvrtý deň vodcov svojich na radu
3419 Vysv| kráľa Ladislava Pohrobka. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 15.
3420 II | nedajú dieťa svoje za ženu šuhajovi z rodu nízkeho. Prichádza
3421 I | svetlo kolo rieky rozlieva.~V šumiacich vlnách zašplechoce veslo.
3422 II | sa, plamennými očami po švárnej postave Jaroslavovej hádžuc.~
3423 IX | Neopovažuj sa, ty biednik,“ švihol a meč, blesknúc vo výške,
3424 VIII| VIII~Temný žalár; len maličkým oknom, hrubou
3425 VIII| Len jazdec ide prosto k žalárnikovi a teraz vstupuje do temnice
3426 X | spôsobom nevinný i z ohradu žalôb mojich nepriateľov - ó,
3427 X | merajúc, „tvoja sťažoba a žaloba na Bozkovca bola teda pravdivá?!
3428 VI | manžela svojho lestnú zradu a žalobu na Jaroslava, sťažujúc sa
3429 VII | hrdinské srdce; i bôl i žalosť, i zanevrelosť, i všetky
3430 IX | podriemkava a berie podiel v žalosti ľudskej; slnce neprebleskuje
3431 IX | prírode svetla. Bol to deň žalostný, akého sa Viedeň ešte nebola
3432 II | každý rodený Uhor príčinu žalovať sa naň, bo on vám úrady,
3433 I | beduje, v nás dúfa, nám sa žaluje - a ja, keď som sa kráľovi
3434 I | Hučiaca hudba, veselý výskot, žartovný smiech, nezrozumiteľný hluk
3435 IV | už doma vojsko svoje tak, žeby v každom okamihotu k nápadu
3436 VIII| a žalárnik zavrel za ním železné dvere.~
3437 VI | výlevy náklonnosti mužských k ženám, bo ktože býval veselším
3438 II | i opýtala sa ho: „Či ste ženatý?“~„Nie som,“ odpovedal Jaroslav, „
3439 II | mladistvej bujarosti; prišiel ženích a rodičia dali mu ruku dieťaťa
3440 II | Stalo sa teda dievča ženou ženíchovou a muselo zakúsiť, že manžel
3441 VI | býval veselším dobrodruhom u ženských od neho? Kto rozumel lepšie
3442 II | pani moja! Milosť od vás žiadam!“~„Dobre, tú obdržíš, ale
3443 IV | blýskalo, a zavše sa minuli žiadaného účinku.~Tak sa bojovalo
3444 II | maličkostí, ktoré by som od teba žiadať mohla bezohľadne, bezvýnimočne.“~„
3445 II | urobiť, čo možno, ale čo vy žiadate, to je nemožnosť, bo ma
3446 VI | strieľať, lebo Ebersdorfu ešte žiadna znamenitejšia škoda sa urobiť
3447 II | povedať môže, že on na tom žiadnej účasti nemá.“~Premýšľal
3448 II | celý žiť.“~„A či nie ste žiadnymi zväzky s pohlavím mojím
3449 II | obraziť.“~„To je práve žiadosť moja,“ rozhorlene hovorí
3450 II | nádeji skorého občiahnutia žiadosti a priam svojich dávnych
3451 II | pomoci, bez obsiahnutia žiadostí, túžob svojich letí ďalej
3452 I | nezastaví. Odráža sa teda žiar hviezd od chladného milenca,
3453 VIII| prepleteným, vkráda sa doňho žiara slnečná. Z mokrých stien
3454 III | vážnu tvár a búrka akási žiarila z tváre, blýskala z posunkov
3455 Vysv| prvého uhorského kráľa.~- Žigmund - Luxemburský, cisár nemecký,
3456 I | otcov zdedená, od smrti Žigmunda až po Matiáša vnútornými
3457 I | slávy svojej. Časy Matiášove žijú až doteraz v spomienkach
3458 II | zahorelo, tak by si teraz zo žil jej nevydobyl ani kvapôčky,
3459 VII | najhanebnejšími činy. On dovážal živnosť Ebersdorfským a stál s nimi
3460 VI | ceste stojaceho a zásobu živnosti zo dňa na deň umenšujúceho;
3461 III | odbojnú Viedeň.“~Znal Jaroslav živo prednášať. Matiáš sa radosťou
|