|
Bozkovci. Povídka
historická z časů Matiášových. Prvý raz v Nitre I,
1842.
Bozkovci. Povesti Jána Kalinčiaka. Slovenský národný zábavník II,
Turčiansky Sv. Martin 1871.
- Bozkovický - Dobeš a Jaroslav Bozkovickí (Bozkovci),
príslušníci starého moravského šlachtického rodu. Zastávali významné funkcie na
dvore kráľa Mateja Hunyadiho. Z Moravanov sa regrutovala väčšina
veliteľov Čierneho pluku. Roku 1485 Jaroslava obvinili zo zrady a
sťali. Dobeš prešiel potom do služieb cisára Fridricha III.
- Matiáš - uhorský kráľ Matej Hunyadi (1443-1490),
podľa havrana v erbe zvaný Korvínom, mladší syn sedmohradského
veľmoža a krajinského gubernátora Jána Hunyadiho. Na trón nastúpil r. 1458. Bojoval s Turkami a
Jurajom Poděbradským. Založil univerzitu v Budíne (známu pod menom
Corvina) a r. 1465 si vyžiadal od pápeža súhlas založiť univerzitu v
Bratislave, známu ako Accademia Istropolitana. Univerzita po jeho smrti
zanikla. Po bojoch s cisárom Fridrichom III.
preložil Matej r. 1485 svoje sídlo do Viedne.
-
Poděbrad - Juraj Poděbradský (1458 -1471), kráľ český. Pápežská
kúria sa nevedela zmieriť so sekularizáciou
cirkevných majetkov a dala Juraja Poděbradského do kliatby. Českú korunu ponúkal pápež Matejovi Korvínovi, čo
zapríčinilo niekoľkoročné vojny.
- Osmani
- Turci, podľa Osmana I., zakladateľa tureckej ríše. koruna svätého Štefana - Štefana
I. (997 - 1038), prvého uhorského
kráľa.
- Žigmund
- Luxemburský, cisár nemecký, kráľ český a
uhorský (1387 - 1437).
- pádu moháčskeho - V bitke pri Moháči (26. sept.
1526) porazili Turci vojsko Ľudovíta II. a sám
kráľ zahynul na úteku. Príčiny moháčskej katastrofy treba
vidieť vo vnútorných rozbrojoch vládnúcich tried,
ktoré svoje sily zjednocovali iba proti vzburám poddanstva, nie však proti
tureckému nebezpečenstvu. Cestu k moháčskej porážke nastúpili už za
vlády Mateja Hunyadiho, keď miesto boja proti Turkom organizovali výboje
do susedných feudálnych štátov.
-
Jiskrove časy - obdobie vojenského účinkovania moravského
šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, „najvyššieho hajtmana“
kráľa Ladislava Pohrobka. V štyridsiatych a
päťdesiatych rokoch 15. stor. ovládal Jiskra ve!kú čast Slovenska a o svoju moc
bojoval s Jánom Hunyadim. i s Matejom Korvínom.
-
Čierny pluk - (6000 žoldnierov) stále elitné vojsko Mateja Korvína. Vytvoril ho z českých
žoldnierov pod zámienkou tureckého nebezpečenstva, v skutočnosti však
bolo hlavnou oporou jeho politickej moci.
-
Heinburg - starobylé dolnorakúske mesto neďaleko Viedne.
- s tesťom svojím Jurom Veľkým - Jurajom
Poděbradským. Keď začiatkom r. 1469 české vojská porazili
pri Vilémove uhorských žoldnierov, zajatý Matej Korvín sľúbil českému
kráľovi, ktorého dcéru Katarínu mal za manželku, že nebude viesť
proti nemu útočnú vojnu. Svoj sľub nedodržal a zaujaté: moravské a
sliezske kraje neopustil.
- v letníku Báthoryho - pravdepodobne Štefana Báthoryho,
sedmohradského vojvodu, najvyššieho sudcu uhorského.
- Beatrix
- dcéra neapolského kráľa Ferdinanda, druhá manželka Mateja Korvína.
- palatín Imrich Zápoľa - Palatínom uhorským bol Štefan
Zápoľský, spišský šľachtic a vplyvný politik uhorský, od r. 1493
miestodržiteľ v Dolnom Rakúsku. Zomrel r. 1499. Jeho syn Ján Zápoľský bol uhorským kráľom v r. 1526-1540.
-
Veľký Alexander - macedónsky kráľ Alexander Ve!ký
(356-324 pred n. l.), panovník a vojvodca mimoriadnych vlastností.
- vojsko štajerské a korutanské - Korutansko a Štajersko,
územia v juhovýchodnom Rakúsku, kedysi samostatné korunné kniežatstvá.
- nádvorník - v stredoveku správca kráľovského dvora,
neskôr palatín.
- Kleitos
-obľúbenec kráľa Alexandra Veľkého, ktorému v bitke, nad Granikom v r. 334 pred n. l. zachránil život. Bol veliteľom kráľovskej gardy. R. 328 pred n. l.
ho Alexander v prudkej hádke zavraždil.
-
Fridrich -nemecký cisár Fridrich III. (1440-1493), s ktorým sa Matej Korvín
dostal do sporu a po jeho porážke ovládol Dolné Rakúsko.
-
Ebersdorf - zámok a dedina v Dolnom Rakúsku, dnes juhovýchodné predmestie Viedne.
- ...niet
závisti. - V prvom i druhom vydaní sa na koniec IX. kapitoly viaže poznámka pod
čiarou: Poznamenanie redaktora Nitry. Šľachetný tento a svojho veku
najslávnejší Moravan bol potom od svojho brata (bratanca) slávne pochovaný,
oplakávaný Viedňou; kosti jeho sú uložené pod mramorový pamätník do chrámu
svätého Štefana. Bohuslav z Lobkovíc, slávny a svojho času
najučenejší Čech, zložil nasledujúcu báseň na jeho hrob v
latinskej reči, ktorú my tu vyňatú z Vinařického výborného spisu
- Pana Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic věk a spisy vybrané, v Praze
- 1836 -
podávame a ktoré takto znejú:
Kdož jsi kolic,
poutniče, pohleď, jakovou to památku má ze slavných zde Bozkovicu
Jaroslav.
Na sněmu věhlasný
řečník, v boji řek byl udatný, vlasti i svého rodu ozdoba
veliká.
Bezvinného mečem dal
stít samovládce nevlídný, brat věrný pochoval brata milého tělo.
|