V

Na radnom dome vo Viedni drží radu kráľ Matiáš. On sedí na vyvýšenom mieste, pri ňom vodcovia jeho; za týmito starší mesta a iných miest rakúskych, ako aj šľachta krajiny.

Matiáš predložil mestu a zhromaždeným stavom vôľu svoju a títo prisahali mu vernosť v mene celej krajiny. Ebersdorf ale chyboval, lebo si vdova Ebersdorfova, spoliehajúc sa na silnú posádku, predsebavzala Matiášovi odpor klásť a neuznávať vládu jeho.

Poslala i ona vyslancov na radu túto, - by tu úmysel svoj verejne vyznala.

Kráľ Matiáš zmŕštil tvár, spupnosť túto ľahostajne nemohúci niesť. Bol si on povedomý, že sa ho boja sto ráz mocnejší páni; a preto povedomie toto zdalo sa mu byť zatôneným tým, že sa žena oproti nemu stavia.

Úmysel jeho bol teda nezvratný zo základu vyvrátiť Ebersdorf.

Hneď ukončil radu a dal rozkazy, aby sa vojsko k Ebersdorfu hotovilo.

V blesku slnečnom sedel na svojom bujnom koni kráľ Matiáš, šišak jeho tonul v zlatom mori, lebo slnce temer len v ňom sa zhliadalo. Oddiely vojska uhorského, štajerského a korutanského i s kráľom prešli pokojne; Jaroslav tiahol s Čiernym plukom za ním. Tu ale zástupy na uliciach, v oknách, v prerúbaných povalách, na strechách a hradbách sa nachádzajúce poskytovali nové divadlo. Tí, čo boli na zemi, hrnuli sa ku koňovi Jaroslavovmu a bozkávali plášť a nohy hrdinove, takže musel zastaviť pluk svoj. Matky s deťmi, otcovia so synáčikmi ponáhľali a tlačili sa k nemu, aby tvár jeho uzrieť mohli; z okien a balkónov mu kývali i rukami i šatkami a krik ozýval sa jemu na slávu. On, vidiac ich vďačnosť, nemohol byť nepohnutým i cítil bohatú odmenu ľudského skutku svojho.

Vojaci Čierneho pluku sa z toho tiež radovali, ale na cvik vojenský naučení, kývali len hlavami a tiahli ticho v dlhých radoch hránami mestský mi k Ebersdorfu.

Čierny pluk založil Matiáš sám i bol onen jediným riadnym, vždy pod zbraňou držaným vojskom veľkého kráľa uhorského.