Part

   1 1 |       pehavou tvárou, belavým obočím a neoholenými lícami, vyšiel
   2 1 |              Hrmotne pribuchol dvere a len čo sa zohol za končitým
   3 1 |            mu pri zohýnaní zošmykla, a poobzeral sa, kde je východ.
   4 1 |              meríc…! Bohatým netreba a chudobnejším nepožičajú…
   5 1 |          chudobu… Veru pre chudobu…”~A posmešne sa uškrnul.~Pol
   6 1 |       tresknú hlavy dovedna, šuškajú a počnú sa ťa vypytovať: „
   7 1 |             len pozerajú v tej knihe a spytujú sa: „Kto býva pri
   8 1 |              Keby si im tak doniesol a nepýtal, nerobili by toľké
   9 1 |             fajku si s ňou pripálim…~A už aj vytiahol spoza sáry
  10 1 |          nohu, štrajchol po nohavici a priehrštím chrániac jej
  11 1 |           pocmukal, prichlopil kupak a vypustil pár ráz riedky
  12 1 |           biely dym. Odhodil zápalku a crkol za ňou cez zuby.~Nemajú
  13 1 |          veľmi posedieť si na chvíľu a vypiť píšťalu—dve v niektorej
  14 1 |             čo mu pred týždňom kravu a býčka zexekvovali, a bolo
  15 1 |           kravu a býčka zexekvovali, a bolo by zostalo aj na fruštik,
  16 1 |            by zostalo aj na fruštik, a aj krava s býčkom by boli
  17 1 |          prekliati!” vykríkol nahlas a zahrozil päsťou, kráčajúc
  18 1 |       novembrový. Čas hmlistý, mokrý a chladný. Medzi stromovím
  19 1 |           chumáčoch miešane s dažďom a roztápal sa hneď v žltom
  20 1 |          kožuchu s červeným golierom a koncami rukávov mokla. Červenkastý
  21 1 |              zhromažďovali sa kvapky a tiekli zhrnutým krajom,
  22 1 |             sa naplače, pomyslel si, a za ňou všetky deti. Bude
  23 1 |           deti. Bude to rumádzgania.~A ako pred chvíľou sa mu zazdalo,
  24 1 |              na to, že to nemôže byť a že sa musí starať. Hneď
  25 1 |              že sa musí starať. Hneď a zaraz treba by sa bolo obrátiť
  26 1 |             treba by sa bolo obrátiť a záležitosť usporiadať.~Zasa
  27 1 |            na tých roliach natrápil, a teraz by ich mal popustiť.
  28 1 |              bože,” zabožekal nahlas a zavzdychol zhlboka. Kone
  29 1 |             predať? Zostane bez nich a treba sú. Býčka? Ten by
  30 1 |               s tým by si nepomohol, a o krave ani nehovoriť. Bez
  31 1 |              dýchať nedá sedliakovi… A aj tak mu zakázal predávať
  32 1 |         Hľadajú statočnosť vo vrecku a nájdu ju v plnom. Prázdne
  33 1 |          zakričal: „Hohó!”~Obzrel sa a ľakol. Šimle so zablatenými
  34 1 |         tadiaľ letí brička. Trhol sa a skočil naľavo s užasnutou
  35 1 |             Oje ho už búšilo do boka a spadol, zaryjúc nosom do
  36 1 |          odletel. Kone ho pošliapali a dvoje kolies prešlo mu čosi
  37 1 |          krkom — nič. Vtiahol brucho a nadul — nič. Vystrel jednu
  38 1 |             Proboval si ruky pokrčiť a natiahnuť, prešiel dlaňou
  39 1 |              prešiel dlaňou po tvári a pozeral, či je nie zakrvavený —
  40 1 |         zdravý je… Len čo ho strhalo a strachu mu nahnali… To by
  41 1 |            na bričku, ktorá zastala, a na pánov, čo z nej zoskočili.
  42 1 |             dva krásne rovnaké šimle a hneď ich aj odšacoval na
  43 1 |              za prekotenie, uvažoval a obrátil sa na chrbát. Blato
  44 1 |            zamazaný od hlavy do päty a nijako sa z blata nedvíhal.
  45 1 |              ľavú nohu podpätkom von a skrčil v kolene. Potom sa
  46 1 |              suchu, oprel sa o lakeť a zas o druhý, akoby chcel
  47 1 |             chcel vstať, ale nemohol a zas sa len zvalil a bezvládne
  48 1 |          nemohol a zas sa len zvalil a bezvládne zostal ležať,
  49 1 |         fúzmi prvý zoskočil z bričky a utekal k povalenému Ďurovi,
  50 1 |            rameno, aby sa nepokĺzol, a utekal zároveň s ním. Kočiš
  51 1 |             predtým sedel, na predné a chytil pustené opraty.~Ďuro
  52 1 |           pustené opraty.~Ďuro sŕkal a zvíjal sa, majúc nohu skrivenú
  53 1 |            nohu skrivenú opätkom von a skrčenú v kolene.~„Nohu
  54 1 |        chvíľku mu počal hlas slabnúť a zažmúril oči. Zdalo sa,
  55 1 |          potichu, akoby samého seba, a potiahol si v rozpakoch
  56 1 |             starší, obchádzajúc Ďura a rozkladajúc rukami. „Predám
  57 1 |     nešťastie.” Škrabal sa po sluche a utieral si ručníkom oči.~„
  58 1 |          nehýbal.~Zavolali na kočiša a všetci traja vyložili zablateného
  59 1 |              so zatiahnutými fotelmi a posteľou. V izbe bol suchý,
  60 1 |          hučal oheň. Posteľ odokryli a položili do nej Ďura, ktorý
  61 1 |           ktorý sa ešte vždy nehýbal a mal skrivenú nohu.~„Po doktora,
  62 1 |              v bunde, zhodiac čapicu a utierajúc si teraz už lysinu,
  63 1 |          plnili sa mu neustále potom a celá tvár sa blyšťala. Vo
  64 1 |               zmätene chodil po izbe a súril doktora.~Ďura trhlo.
  65 1 |           raz počul spomenúť doktora a srdce mu zabúchalo.~Veď
  66 1 |         doktor príde, nuž ho prezrie a všetko uvidí, myslel si.
  67 1 |          Lepšie bude, keď sa zobudím a skočím z postele… Alebo,
  68 1 |            Alebo, keď sa aj zobudím, a z postele jednako nezoskočím…
  69 1 |         pošlú, času dosť.~Zavzdychol a otvoril oči.~„Vzdychá, žije,”
  70 1 |         poznamenal mladý v gamašiach a prešiel ku posteli. Starší
  71 1 |       posteli. Starší pobehol za ním a sadol si na peľasť, nakloniac
  72 1 |            to?”~„Túto,” ukázal nosom a pohľadom na ľavú.~„Teda
  73 1 |                Hlas mu znel trasľavo a plačlivo.~„Ja sa už o vás
  74 1 |      sústrasťou.~„Z Horných Luhov.”~„A ako sa voláte?”~„Ďuro Koštiaľ.”~„
  75 1 |              v bunde vstal z peľasti a pošiel ku mladému. Vytiahol
  76 1 |            vrecka, nastrčil okuliare a pozeral do nich. Potriasol
  77 1 |             náhode. Mrkol na chorého a udrel prstami po písmach.~„
  78 1 |             plietol meno ženy Verony a detí Jana, Zuzy a Barbory.~
  79 1 |             Verony a detí Jana, Zuzy a Barbory.~Tučný pán zasa
  80 1 |       Barbory.~Tučný pán zasa zmäkol a chcejúc potlačiť pohnutie,
  81 1 |              Prešiel zasa ku posteli a sadol na peľasť.~„Ja sa
  82 1 |              Všetko bude v poriadku… A na apatieku tu máte.”~Vytiahol
  83 1 |                Vytiahol dve banknóty a dal ich Ďurovi.~„Tu máte,
  84 1 |        pozrel na banknóty. Svetlasté a väčšie… Stovky… Dve stovky.
  85 1 |           žiadal.~Chytil pánovi ruku a bozkal ju.~„Ďakujem pánu
  86 1 |          Ďakujem pánu veľkomožnému.”~A v očiach sa mu zableskli
  87 1 |           zaklopal, pritlačil kľučku a potichu sa vtiahol do kancelárie.
  88 1 |        vtiahol do kancelárie. Pozrel a od ľaku ani dvere neprivrel.
  89 1 |       včerajší pán s hrdzavými fúzmi a hľadel na neho.~
  90 2 |              sa môcť o nič podoprieť a odpadne. Druhí mávajú ten
  91 2 |            lavičku.~Dlho sa premáhal a chodil cez rínok, aby vzdoroval
  92 2 |           raz skutočne dostal závrat a musel sa oprieť, navidomoči
  93 2 |    navidomoči mnohých, o stĺp lampy, a tak stáť za chvíľku, kým
  94 2 |         hustými bokombradami, dobrej a vážnej tváre.~Doktor ho
  95 2 |         povedal mu, „šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle,
  96 2 |         súkno zvrchníkov. Priezračný a ľahký vzduch mimovoľne šíril
  97 2 |        vzduch mimovoľne šíril nozdry a pľúca. Pohladkával líca
  98 2 |         prírody vlnil drobnú oziminu a striasal kvet z kvitnúcich
  99 2 |         čerešní. Cesta sa už prášila a hrudky zoschnutého blata
 100 2 |         veriť, len pozrieť pred seba a skúsiť ich… Aká bola táto
 101 2 |            Pozri, teraz je ako dlaň… A tieto buky. Aké boli smutné
 102 2 |          tieto buky. Aké boli smutné a holé. Pozri, rozzelenali
 103 2 |   rozzelenali sa… I ty si také bahno a mláka, holý a smutný breh…
 104 2 |             také bahno a mláka, holý a smutný breh… Buď na vzduchu
 105 2 |          smutný breh… Buď na vzduchu a slnci, omladneš ako, ľaľa,
 106 2 |               Vždy sa chytá za hlavu a tancuje ešte aj vtedy, keď
 107 2 |            notár Škorec, doktor Edut a zverolekár Papst chodili
 108 2 |             dobrým na vyvaľovanie sa a praženie na slnku. Za vŕškom
 109 2 |              to, keď sa chlapi kúpu? A potom, ktože chodí v lete
 110 2 |             vandrovníkmi, dedinčanmi a dedinčiankami niet sa čo
 111 2 |            seba, raz od seba, drgali a krútili nohami, na bruchá
 112 2 |               na chrbty prevaľovali, a to všetko podľa doktorovho
 113 2 |              po hustých bokombradách a nohavičkách červenej farby.
 114 2 |           doktor mal najhrubšie nohy a zarastené prsia. Notár mal
 115 2 |       chumáčom mokrých vlasov v čele a po tenkých ako trieska nohách
 116 2 |           tenkých ako trieska nohách a ramenách. Zverolekár Papst
 117 2 |              nohavičkami s červenými a bielymi pásikmi, guľatou
 118 2 |          krásne, horúce, bez vetrov, a tak sa naši páni kúpali
 119 2 |             Notár sa už—už zotavoval a bez strachu prešiel zo tri
 120 2 |      Zverolekár sa už tak nehniezdil a nebúchal do boku susedov,
 121 2 |              pomohla najmä Škorcovi, a radil každému slnečný kúpeľ
 122 2 |       slnečný kúpeľ spojený s vodným a Müllerovou gymnastikou.~
 123 2 |              sme sa nikdy nezasmiali a len svoje nervy kurovali.
 124 2 |         chýrni umelci, ale teraz ten a druhý raz ten. Niekedy aj
 125 2 |           Matej Jakub, polremeselník a polgazda, kosil v jedno
 126 2 |           Zohrial sa veru do červena a do potu. Pritom ho veľmi
 127 2 |           nohy si omočiť.~Hodil kosu a už sa spúšťal z vŕšku k
 128 2 |            celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých
 129 2 |           Jakub tiež pokrútil hlavou a pozrel na nebo, či neletí
 130 2 |            Jeden z naháčov vykríkol, a tu, neslýchaná vec, všetci
 131 2 |      stehnách. Dovysoka dvíhali ruky a rýchlo ich spúšťali k lýtkam.
 132 2 |         novinách, že ušli z blázinca a ponevierajú sa po okolí.
 133 2 |   ponevierajú sa po okolí. Učupil sa a štvornožky vyšiel naspäť
 134 2 |          vŕšok, len aby ho nezbadali a nepustili sa za ním. Ani
 135 2 |            Pomysleli si, že sa okúpu a tam sú. Hrozia sa proti
 136 2 |             sú. Hrozia sa proti nebu a plieskajú jeden druhého.”~„
 137 2 |    predstavenstvu,” podotkol vážne, „a ty si daj pozor, aby ťa
 138 2 |              sa. Šli tadiaľ dve ženy a tiež sa zastavili. Zastali
 139 2 |         čižmári, ktorí šli z jarmoku a niesli na žrdiach nepredané
 140 2 |              na vŕšku celá kopa ľudí a smiala sa pohybom a posunkom
 141 2 |             ľudí a smiala sa pohybom a posunkom našich naháčov,
 142 2 |            raz vo vode, raz na slnku a gymnastizujúcich sa. Ale
 143 2 |             tí traja nejako nepočuli a divákov nezbadali. Doktor
 144 2 |           vyskočil na breh s pažiťou a za ním šikovným pohybom
 145 2 |            sa už tiež začal driapať, a čižmári už aj brali svoje
 146 2 |          Skutočne, vynorila sa hrubá a veľká postava pána richtára
 147 2 |           tylo. V ruke mal trstenicu a rozháňal ňou pri každom
 148 2 |             kroku. Ponáhľal sa veľmi a váľal dlhé kroky. Pri ňom
 149 2 |              Richtár vyšiel na vŕšok a pozrel dolu. Zástup šiel
 150 2 |             nevedel.~„Choďte, Jakub, a oslovte ich, aby sa hneď
 151 2 |         zmlátili,” protestoval Jakub a odstúpil od richtára do
 152 2 |          zhurta na nich, aby sa hneď a zaraz obliekli, že im to
 153 2 |              Mrvenčík sa len zasmial a povedal: „Ja? Dobre by bolo.”~
 154 2 |              zlapáme? hútal richtár, a keď ich zlapáme, nemáme
 155 2 |             nemáme ich čím poviazať… A keby sme aj mali ich čím
 156 2 |            tomto čase začali otvárať a zatvárať ústa.~„No, blázni,”
 157 2 |             mladšiemu sluhovi, „choď a daj zapriahnuť do mestskej
 158 2 |             príležitosti, príďte sem a dones aj povrazy. Ale sa
 159 2 |              ešte za chvíľu otvárali a zatvárali ústa, potom sa
 160 2 |            odrazu udreli po stehnách a otrčili ruky s roztvorenými
 161 2 |           richtár si pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom začudovaní: „
 162 2 |             byť, pomyslel si richtár a hodiac za ním stojacemu
 163 2 |           rieke. ~Pozdravil sa pánom a zavolal im na druhý breh: „
 164 3 |              Hostinský to dobre vie, a preto mu je kamarátom. Vždy
 165 3 |            jeho slova. To je to. Nuž a ruka ruku umýva. Kvôli kamarátstvu
 166 3 |         jedno slovko by ho to stálo, a richtár by bol hore nohami.
 167 3 |            lámp je v našom mestečku, a nikdy nesvietia. Koľkože
 168 3 |             ohľadom osvetlenia? Kedy a koľko ráz sa svietilo? Kdeže
 169 3 |           Kdeže je ten petrolej? Ha? A keď sa s ním v meste nesvieti,
 170 3 |            nebude nikdy proti školám a proti vývinu mestečka. Všetci
 171 3 |            po „uhorsky”. To je prvé. A keď toto nastane, ký čert
 172 3 |         manier jednaký. S profesormi a ich famíliami navalí sa
 173 3 |              navalí sa do mesta ľudí a peňazí. To je druhé. Blata
 174 3 |               ale len bitky je dosť. A potom, potom… Nuž ale hlavná
 175 3 |              sucho, netreba trotoár, a keď je blato, pľušť, nečas,
 176 3 |          každý čaká, kým sa vyjasní. A ten, kto musí, nech príde
 177 3 |      majstrovi. Dá mu čižmy po hrdlo a lacno. Nie sú na to čižmy,
 178 3 |           treba chodiť v črieviciach a kedy v čižmách. Čižmy, a
 179 3 |             a kedy v čižmách. Čižmy, a nie trotoár. Dosiaľ sme
 180 3 |             vstal pán notár Žilinský a zložiac okuliare, vysvetlil,
 181 3 |            nepotopili, keď je blato, a aby sme sa nevydusili, keď
 182 3 |            nevydusili, keď je prach, a keď na to aj pán richtár
 183 3 |          kanóny do uší pri manévroch a nebál sa. Keď zabubnovali
 184 3 |            stál neraz pred generálmi a smelo odpovedal, keď sa
 185 3 |         odpovedal, keď sa ho pýtali. A aj teraz. Či nie on jediný
 186 3 |              Videli sme, že sa nedal a vždy povedal: „To sa mi
 187 3 |             už sa mu kladivko kĺzalo a mráz mu išiel po chrbte.
 188 3 |              nespravil, čo mal. Hneď a zaraz mu prišli všelijaké
 189 3 |         ženou, aby niečo vymyslela.~„A si narúbal dreva?” ohriakla
 190 3 |       spýtala, či som dvor zamietol. A keby bol aj dreva narúbal,
 191 3 |           neodpovedal. Hodil topánky a kladivko a už sa aj bral
 192 3 |             Hodil topánky a kladivko a už sa aj bral drevo rúbať. ~
 193 3 |       Nepomyslí na remeslo. Chumaj!”~A pán Ježo vrátil sa k trojnohe.
 194 3 |             hrnce k ohňu pristavoval a od ohňa odstavoval… Nebol
 195 3 |           Ježo len čo zavrel dvercia a pošiel na dvadsať krokov
 196 3 |              rozšírila, dýchal voľne a vážne sa opieral o palicu,
 197 3 |             poťahoval krátky kabátik a mrdal plecami. Kedy—tedy
 198 3 |             klobúka na znak pozdravu a bol zas hrdý a sebavedomý.~„
 199 3 |              pozdravu a bol zas hrdý a sebavedomý.~„Dobrý deň,
 200 3 |               kde?”~„Do zasadnutia.”~A vypäl sa bez toho, žeby
 201 3 |             bol vysoko nad chalupami a hľa, nevie sa pozbierať
 202 3 |              sa rozostierala ulicami a oblievala vlahou tvár. Bol
 203 3 |           riadne každý večer zapáliť a bude svetla dosť a dosť…
 204 3 |           zapáliť a bude svetla dosť a dosť… Lebo, napríklad, vezmime
 205 3 |            krčma. Odtiaľ ide svetlo, a tak je aj za kostolom svetla
 206 3 |         jarmočná ulica je osvietená. A to sú len dve lampy. Zvyšujú
 207 3 |           poctivého remesla čižmárom a výborníkom. Podali si ruky
 208 3 |           výborníkom. Podali si ruky a šli spolu na zasadnutie.~„
 209 3 |           iste len na to, aby pisári a všelijakí opití lumpi nepadali
 210 3 |              spýtal sa Ježo.~„Preto. A vy vari budete zaň hlasovať?
 211 3 |             Žitný už aj päste dvíhal a nadával richtárovi do panskej
 212 3 |             pomimo kostolníkova žena a zastavila sa.~„Čo to bude?”
 213 3 |             Ježu, ktorý stál opodiaľ a rozhadzoval rukami.~„Búrlivé
 214 3 |             iste budú biť. Strieľať. A Ježová si pustí muža. Veď
 215 3 |              ňom… Všetci majú palice a páni iste pištole… Búrlivé
 216 3 |           Búrlivé zasadnutie… Zhíkla a odbehla povedať to Ježovej.~
 217 3 |            okno nad pánmi výborníkmi a zjavila sa plešivá hlava
 218 3 |             Malinský. Pred ním písma a zvonec. Pri ňom na jednom
 219 3 |             slúžny s plešivou hlavou a bokombradami; veliteľ hasičov
 220 3 |           mládenec s červenou tvárou a hrdzavými fúzmi; fiškál
 221 3 |        Hubert s dlhou šedivou bradou a trasúcou sa hlavou; inžinier
 222 3 |      inžinier Hluchý, apatekár Racký a iní. Sedeli vážne, v očakávaní,
 223 3 |         Podľa obyčaje privítal pánov a ďakoval, že sa ráčili dostaviť
 224 3 |      elektrickým svetlom veľmi ľahko a veľmi lacno… Vieme, že je
 225 3 |           srdci vývin nášho mestečka a svetlo je vývin. Svetlo…”~
 226 3 |             zastal. Pozrel ku dverám a otvoril ústa. Kľučka silno
 227 3 |         nárazom rozleteli sa dokorán a buchli o stenu. Do siene
 228 3 |          žena so zamúčenou fertuškou a rozcuchanými vlasmi. Červenú
 229 3 |             Kiš. Ježo ju prvý poznal a uchýlil sa za veľkú kasňu.
 230 3 |        vidiac, že je to žena, užasol a tak pritlačil ceruzku o
 231 3 |           kričala, behajúc sem i tam a hľadajúc svojho muža.~Dynko
 232 3 |        svojho muža.~Dynko sa osmelil a vyšiel spoza kasne. Sám
 233 3 |           ako tigrica skočila k nemu a chytila ho za rukáv.~„Hybaj!
 234 3 |        ozembuch! Máš štyri deti doma a ty, chumaj, ideš sem do
 235 3 |                Chytila ho za pazuchu a tisla ku dverám. Pán majster
 236 3 |              vzpieral. Išiel potichu a zahanbený.~„Ale, ale, stryná!”
 237 3 |              Pani majstrová nevidela a nepočula. Nepopustila nešťastného
 238 3 |      Nepopustila nešťastného majstra a len kričala: „Dám ti ja
 239 3 |           slúžnemu. Ten sa zarehotal a buchol rukou o stolík. Apatekár
 240 3 |           povedal.~Mnohí šli k oknám a dívali sa, ako pani majstrová
 241 3 |            cez rínok svojho manžela, a zachádzali sa od smiechu.~
 242 3 |       Hubertovi prestali slzy cupkať a kým sa pán richtár od smiechu
 243 3 |             smiechu búchať o stolík… a kým si notár zastrúhal ceruzku.
 244 3 |        ceruzku. Konečne však utíchli a richtár znova povstal, v
 245 3 |            niekto do smiechu vypukne a on sa tiež bude musieť smiať.
 246 3 |              Vzal zasa písma do ruky a začal: „Svetlo, páni moji,
 247 4 |           jedenásť hodín pred obedom a rozmýšľal, čo by bolo príjemné.
 248 4 |              keby tak niekto prišiel a poprosil ho, aby prijal
 249 4 |           účastinárskej spoločnosti, a on by jej mohol diktovať: „
 250 4 |           Bola by aj žaloba, aj žena a tá žena by sa menovala Želmíra
 251 4 |              sa teraz dvere otvorili a prišla by ho volať na obed
 252 4 |              Želmíra, ako jeho žena. A oni by spolu obedovali…~
 253 4 |            tvárou, chumáčovým obočím a s veľkým mäsitým nosom.
 254 4 |        pipasár s obhryzenou čutorkou a s červenými kvastľami. Na
 255 4 |              klobúkom zložil do kúta a prešiel rozvážne k advokátovi,
 256 4 |              Chcem všetko povedať od a po z. Prosím vás, pán doktor,
 257 4 |           som už povedal, som Škereň a ženil som sa pred tridsiatimi
 258 4 |           pečená kačka s majoránikom a gaštanové pyré… Od tých
 259 4 |             sedem vkladných knižiek. A konečne teším sa dvadsaťpäťročnej
 260 4 |             Škereň sa udrel do pŕs.~„A stačí nám na všetko… A predsa,
 261 4 |               A stačí nám na všetko… A predsa, pán doktor, od svadobnej
 262 4 |               niekedy s veľkou parou a pomocou susedy na mrvance
 263 4 |        susedy na mrvance so zemiakmi a škračkami. Demikát závodí
 264 4 |           vody, staneš si ku sporáku a máš večeru.”~„Tak vravel.
 265 4 |            máš večeru.”~„Tak vravel. A to je aj pravda.”~Advokát
 266 4 |            že pani učiteľka nestačí. A počujte, vždy lieta, vrtí
 267 4 |              štverá sa ako veverica, a práce po nej nevidíte. Raz
 268 4 |              dvore, raz tu, raz tam, a probujte pozrieť za ňou.
 269 4 |             niet. Tak je s gombíkom. A ako je s gombíkom, tak je
 270 4 |          Učiteľ vyňal z kabáta fajku a druhou rukou mechúrik s
 271 4 |         vyhrnul ho, vložil doň fajku a napchal si ju. Pripálil
 272 4 |              napchal si ju. Pripálil a rozprával: „Každému uteká
 273 4 |              sa ani spytovať nemusel a idem naspäť do stolovej…
 274 4 |         chodím, čítam, akordy beriem a čakám… Tak to ide od tridsiatich
 275 4 |    tridsiatich rokov. Navykol som sa a dobre… Je to kríž. Ale veď
 276 4 |      kresťania, aby sme boli pokorní a trpezliví… I ja by zdržal
 277 4 |           zdržal tento kríž, pokorný a trpezlivý by bol ako posiaľ,
 278 4 |              keby išlo o môj žalúdok a o moju osobu… Lenže tu ide
 279 4 |             ide o významnejšie osoby a veci. Ide o Malvínku a o
 280 4 |         osoby a veci. Ide o Malvínku a o jej vydaj. A šlo by to.
 281 4 |              Malvínku a o jej vydaj. A šlo by to. Keby nie keby.
 282 4 |          divadle, bále tým najmilším a najkrajším ukazuje. Aj dievčatá
 283 4 |          Každý motýlik bol húsenicou a stáva sa pupou. I húsenica,
 284 4 |        neukáže sa hnusnou húsenicou. A už sme doma. Čímže sa pytačovi
 285 4 |          nemožná. Nemožná!”~Vykríkol a hodil rukou. Oči mu zvlhli.
 286 4 |             šatku s hrdzavými fľakmi a utrel si nos.~„Večera nemožná.
 287 4 |              dvaja pošli kade ľahšie a kde vedia spraviť večeru…
 288 4 |         Vážny. Dobré dôchodky. Mladý a driečny. Bolo pol štvrtej
 289 4 |                To je obyčaj,' vravím a myslím si: Treba ho ponúknuť.
 290 4 |          Sedí tam tento chudák, sedí a čaká.~Myslím si, Malvínku
 291 4 |            Myslím si, Malvínku čaká, a idem. Ale už v pitvore počujem: ,
 292 4 |            ma.‘ To hovorí Malvínka. ,A kde máš koliečka?‘ spytuje
 293 4 |       neučesaná. Má dvadsaťpäť rokov a mať ju češe… Vraciam sa
 294 4 |              k hosťovi… Sedí pokorne a čaká… O pol piatej prichádza
 295 4 |      filigránske fotelky s divánikom a pár remenných stoličiek.
 296 4 |              že stôl nie je prikrytý a v peci sa nekúri napriek
 297 4 |             skladá sviečku na stolík a s hrôzou odbieha, že musí
 298 4 |       zakúriť… Sedíme zasa len dvaja a obidvaja čakáme, že zakúria,
 299 4 |           dohorieva… Knôt sa nakláňa a papier, do ktorého je ovinutá,
 300 4 |              sa, pán doktor, ako pes a idem rozzúrený… Nuž, prosím,
 301 4 |          sedieť… Hosť trpezlivo sedí a čaká… Iste si myslí: Ako
 302 4 |             vychádzam z trpezlivosti a chcem ju podráždiť. Ani
 303 4 |          dráždim ju.~,Teda vajíčka,‘ a beží.~Zostávame zase sami.
 304 4 |             pánom. Vravím o športoch a myslím si, za akého asi
 305 4 |             totižto ešte vždy nekúri a svieti kuchynská lampa.
 306 4 |         prechádzam na vojnu Talianov a vravím o systéme bojovania.
 307 4 |           byť na tvrdo, či na mäkko… A ja prechádzam v reči, že
 308 4 |         pochodil. Odišiel bez večere a viac sa nevrátil…”~Oči mu
 309 4 |          Filipík, partner, prehrával a hneval sa. Nám to robilo
 310 4 |              ma? Uráža. Varí demikát a kávu. To je znevažovanie.
 311 4 |        prišiel… Vy budete taký dobrý a napíšete advokátsky list.”~„
 312 4 |             neupečie moja žena kačku a nespraví gaštanové pyré,
 313 4 |           Číslice, punkty… Naľaká sa a upečie… Každý sa bojí súdov
 314 4 |              Len tie pečiatky prosím a čím viac mariek na obálku…
 315 4 |      advokátovi ruku. Plný vďačnosti a nádeje odišiel.~V sobotu,
 316 4 |        Zastal pri osvetlených oknách a počúval. Počul hudbu. Krajšiu,
 317 4 |            hudbu tanierov, vidličiek a nožíkov. U Škereňov večerali.
 318 5 |        vystrčil čosi také ako hodiny a do miestnych novín dal,
 319 5 |        urobiť v malom okienku výklad a hľa, ľudia začali postávať
 320 5 |           hľa, ľudia začali postávať a obzerať si vyložené veci.
 321 5 |              štyri obšúchané prstene a jednu zápalkovú škatuľku.
 322 5 |              postavy s veľkou hlavou a širokou bledou tvárou. Fúzy
 323 5 |            pristrihoval po anglicky, a keď vychádzal, vždy sa hodil
 324 5 |             dlhého salónového kabáta a priviazal si pod bradu červenú
 325 5 |            žlté, vždy nové rukavičky a brával so sebou tenkú paličku.
 326 5 |             dohora, pozrel do ďaleka a znovu ju spúšťal, akosi
 327 5 |            alebo mal jednu vo vrecku a druhou medzi prstami krútil
 328 5 |            pochopiť. Pánom sa líškal a zďaleka stŕhal klobúk pred
 329 5 |           zvyky. Je veru dosť múdry, a predsa musí nie rozumom,
 330 5 |               zatajil svoje remeslo, a kde ho nepoznali, vydával
 331 5 |    Vyhľadával panskejšie spoločnosti a bol veľmi rád, keď si mohol
 332 5 |          neohrabanými, bez spôsobov, a každý jeden z nich bol podľa
 333 5 |            hanbil za svoju materčinu a za svoje remeslo.~Mal byť
 334 5 |           dámy. Každá by ovesila nos a povedala: „Netancujem.”
 335 5 |              povedala: „Netancujem.” A to preto, že nemám pred
 336 5 |         prechádzal sa z kúta do kúta a pozeral von oknom. Von bol
 337 5 |              pána majstra bolo teplo a ticho. Povešané hodiny na
 338 5 |            zrkadla. Videl svoju tvár a zahundral: „Áno, áno. Nie
 339 5 |              ako deklík na hodinkách a fúzy mám celkom dobre obstrihnuté.”~
 340 5 |             si účes, pohladil fúziky a ďalej šomral. Pozerajúc
 341 5 |            do zrkadla celkom zblízka a otvárajúc pritom naširoko
 342 5 |             troška vodové, ale veľké a do dĺžky zastrihnuté… Musím
 343 5 |             tom? Vydám sa za doktora a dobre sa zabavím… Veď pohyby
 344 5 |            pánov.~Natiahol rukavičku a vžil sa do postavenia, ako
 345 5 |            pokrútil v povetrí prstom a hlboko sa nahol k zemi,
 346 5 |          slečne. Naklonil sa napravo a pošuchol si kabát rukou,
 347 5 |           Zdvihol teda pozorne kabát a tichučko sa pustil na stoličku.
 348 5 |              Zagestikuloval klobúkom a spravil elegantný skok.
 349 5 |              niekoľko ráz čudný zvuk a bol so sebou úplne spokojný.
 350 5 |              sa bol za grófa narodil a spával pod hodvábnym paplónom…~
 351 5 |        paplónom…~Vydám sa za doktora a budem sa výborne zabávať.
 352 5 |        slečinky nie.~Tak sa rozhodol a v duchu sa usmieval.~Pomaly
 353 5 |        nedbal. Pripravoval sa na bál a úsmev radosti neschádzal
 354 5 |          budem dvoriť, rozhodol hneď a vbehol do bočnej izby, kde
 355 5 |              zrkadlom napravil mašľu a utrúc krídlom z fraku topánky,
 356 5 |              Krása, krása, myslel si a pohrával sa s guľkou retiazky,
 357 5 |        poplietol. Obrátil sa raz—dva a zastal, hľadajúc príhodný
 358 5 |              darmo si pomáhal hlavou a plecami — vždy poplietol.~„
 359 5 |            poňatie o takomto tanci.~„A viedenský viete? Alebo džentry
 360 5 |         naľakala ťarbavého tanečníka a zaďakovala.~„Zle tancuje
 361 5 |               povrával si pán doktor a utieral si spotenú tvár. „
 362 5 |            táto nevedela.~Šiel radom a s každou poplietol.~Čo je
 363 5 |         inakšie tancujú, filozofoval a čakal na čardáš.~Slečny
 364 5 |              košík, lebo iste príde, a košíky rozdávať sa podľa
 365 5 |         remeslo s kadejakými titulmi a robíš nám hanbu, akoby sme
 366 5 |             si medzi sebou tanečníci a vymysleli čertovský plán.~
 367 5 |              ba i Viera. Ešte hrdšie a prudkejšie ju vykrúcal.
 368 5 |        Dvíhal nad hlavou mokrú šatku a triasol ňou. Radosť bola
 369 5 |             Tá sa už nevedela zdržať a vypukla napriek svojmu aristokratizmu
 370 5 |        veselý, hlasný zunel dvoranou a chytal sa okolitých dám
 371 5 |              chytal sa okolitých dám a pánov. Konečne smialo sa
 372 5 |            aj pikolo z kasína vošiel a škriekal kvôli škreku.~„
 373 5 |              že frak máva dve krídla a že aj jeho mal… Veď si ho
 374 5 |         obzrel, keď si ho požičiaval a platil zaň…~Ľudia začali
 375 5 |              Šuchol frak pod pazuchu a ako zmyslov zbavený utekal
 376 5 |         takej hanbe vrátiť sa na bál a tancovať? Vec nemožná…~Na
 377 6 |          úradu. Boleli ma nohy, ruky a driek. Mnoho som tancoval…
 378 6 |              júnový deň. Všetky dámy a kamaráti odišli na majáles.
 379 6 |            Konečne, som mladý človek a spoločenský tvor. Rád mám
 380 6 |            mám veselosť, spev, hudbu a dievčatá. Nuž, na majálese
 381 6 |           veselí ľudia. Zapil som si a zaveselil sa. Spievalo sa,
 382 6 |          malo dlhé vlasy, pekné líca a mäkké ramená. Pán boh nepošle
 383 6 |          človeku, dievčati, zvierati a predmete. Môj záujem je
 384 6 |         utešenými očami. Zaslepia sa a nevidia ostatných. Idú do
 385 6 |           hory k opustenej studničke a zbierajú chrobáky alebo
 386 6 |             dolinky alebo farbu neba a zabudnú na ostatných. Druhí
 387 6 |         Jednoduchý bankový úradník — a predsa, ako láskavo ma prijímali.
 388 6 |              tancuje. Aká tanečnica, a predsa povedala: „Ó, áno!”
 389 6 |              len uklonil. Porozumela a hneď sa zavesila na moje
 390 6 |              potiahnuť, už to cítite a idete…”~„Ale nevravte,”
 391 6 |              idete…”~„Ale nevravte,” a zasmiala sa.~Porovnanie
 392 6 |               že celkom voľne kráčam a nemám veľké, nešikovné ruky.
 393 6 |            vraj, ako keď vietor duje a raž sa vlní — taký krok.
 394 6 |             taký krok. Viedenský šik a móda popri tom. Utešená.
 395 6 |             móda popri tom. Utešená. A notár sa predsa len rozumie.
 396 6 |               Bol dva roky v Paríži! A hľa, ona je nie ani pyšná.~
 397 6 |         zastal. Zadíval som sa na ňu a — šla. Bol čardáš a — šla.
 398 6 |            na ňu a — šla. Bol čardáš a — šla. Šla a tancovala dokonca —
 399 6 |              Bol čardáš a — šla. Šla a tancovala dokonca — čardáš!
 400 6 |             tanec. Potrvá minútu—dve a — dobre. Môžeš ho tancovať
 401 6 |               ale čardáš! Slečna Ela a ja. Čardáš! Nezabudnem nikdy.
 402 6 |              netýkam, len sa trasiem a šúcham nohami. Ale slečna
 403 6 |          druhí…”~„Dojíma,” zašepkala a prižmúrila oči, tak romanticky.~
 404 6 |              prichádzal z hôr. Jedle a krovia sa spájali jedno
 405 6 |     studničke. Vatry boli svetlejšie a teplejšie. Hudba čoraz ďalej
 406 6 |            podľa ktorých treba hýbať a krútiť sa, ale aj akýsi
 407 6 |         akýsi prúd, čo vniká do duší a otvára ich. Ako prekrásne
 408 6 |          tenor. Hory len tak hučali. A konečne, že slečne Boženke
 409 6 |       nevyznal lásku ja? Vyznal som. A ako krásne. Predchytil som
 410 6 |        Boženka. Myslím silu tvoriacu a boriacu.”~„Človek.”~„Ale
 411 6 |         medzi ľuďmi?”~„Medzi ľuďmi?” a zamyslela sa.~„Netrápte
 412 6 |           otázku. Bol som v otázkach a postavil som novú: „A viete,
 413 6 |       otázkach a postavil som novú: „A viete, čo myslíte, ktorá
 414 6 |              Však sa ty budeš trápiť a číhať za mnou, ale ja nedokončím.
 415 6 |            ťa bude moriť. Obledneš — a ja nedokončím. Nepoviem
 416 6 |        Spotený chcel som sa ochladiť a prechádzal som po kole.
 417 6 |            Cigán zasa spustil čardáš a ja som zastal. Kde si sadnem?
 418 6 |           sedí jedna dáma s druhou — a tam je miesto. Pošiel som
 419 6 |         miesto. Pošiel som proti nim a znova som zastal. Menšia
 420 6 |           zastal. Menšia dáma vstala a pošla ku mne. Nazdala sa,
 421 6 |            bije.”~Sadla si bez slova a ja neďaleko nej. Ja hľadím
 422 6 |             pravda, ale i ja ustanem a spotím sa.~Pozrel som na
 423 6 |              Veď je to domáca slečna a tá staršia pri nej, to je
 424 6 |       nevidel?~Povstal som z miesta, a hoci mi srdce ešte tuho
 425 6 |              do vody zamočil, žmýkať a nie utierať sa ňou, hlboko
 426 6 |           matka ju schytila za rukáv a zlostne riekla: „Nebudeš!”~
 427 6 |           napraviť. Prvú ju vykrútim a okrem toho ešte desať ráz.
 428 6 |               Veselosť sa mi vrátila a šťastlivo som dotancoval
 429 6 |           bol…~Ľahol som si na diván a spomínal včerajšie udalosti.
 430 6 |            uveličený sám nad sebou. „A prečo len jeden rožtek?”
 431 6 |            rožtek?” pokračoval som, „a len tri cukríky? Vieš, že
 432 6 |        prechádzke šiel som na večeru a po večeri domov. Ako som
 433 6 |          všetkými sliepkami, kohútmi a husami. Darmo som si kryl
 434 6 |         kávou. Zasa len jeden rožtek a tri cukríky.~„Ale čo sa
 435 6 |           Potvora! Tebe treba rožtek a ty nemáš dosť sladkú kávu!”~„
 436 6 |             ťa naučím poriadok! Hneď a zaraz dones ešte jeden cukrík
 437 6 |              dones ešte jeden cukrík a rožtek! Ja budem pre teba
 438 6 |             kávu piť?!”~Zuzka odišla a doniesla šuvix a kefu.~„
 439 6 |              odišla a doniesla šuvix a kefu.~„To si ty len v kuchyni
 440 6 |           Nerozumel som. Zuzka vyšla a už sa neukázala. Kávu som
 441 6 |       neukázala. Kávu som nechal tak a topánky som si sám očistil.~
 442 6 |          Starý politírovaný odniesli a dali mi biely, hobľovaný.~
 443 6 |           kráľovnou. Zimnej krajinky a lovca, ako sa odporúča od
 444 6 |          odporúča od svojej manželky a ako prichádza so zajacom,
 445 6 |            som vojsť k domácej panej a žiadať vysvetlenie. Ale
 446 6 |            slovom ešte väčšmi uraziť a ja by som jej prípadne nemohol
 447 6 |         všetko nemôže odniesť. Diván a posteľ mi nechá.~V nasledujúci
 448 6 |              Každé decko v susedstve a vo dvore dostalo do daru
 449 6 |         dvore dostalo do daru rapkáč a trúby. Asi osem detvákov
 450 6 |         detvákov neprestajne rapkalo a trúbilo. Išiel ma čert vziať.~„
 451 6 |         neprestanete, vyobšívam vás! A to si ony práve pod môj
 452 6 |          prenasleduje? Riadne platím a riadne chodím domov. Čo
 453 6 |   prikrývadlo. Smial som sa v zlosti a zacengal na Zuzku. Odkážem
 454 6 |             nič.~Pritisol som gombík a držal ho pritisnutý asi
 455 6 |        neprišiel. Chcelo sa mi lámať a drúzgať, ale som sa utíšil.
 456 6 |          korunu.”~Zuzka vzala korunu a povedala: „Dcéru im nevykrútili
 457 7 |         medzi chudým farárom Remeným a rapavým advokátskym pisárom
 458 7 |             čo stáli neďaleko dvier, a zamočil pero do fľaštičky
 459 7 |             tisíc korún,” pokračoval a začal robiť kolá nad protokolom,
 460 7 |              opretý o sud s kapustou a poškrabúc si veľký a ostrý
 461 7 |        kapustou a poškrabúc si veľký a ostrý nos, postúpil pár
 462 7 |            kde sedeli páni z komisie a dodal: „Prosím počkať, pán
 463 7 |            Vádium,” naštrkol chladne a krátko rapavý pisár.~„Sto
 464 7 |          položí,” vysvetlil exekútor a ukázal prevrátenou rúčkou
 465 7 |         sedliakovi s chĺpkami v nose a ušiach, širokými plecami
 466 7 |             ušiach, širokými plecami a veľkými, kostnatými rukami,
 467 7 |        halene.~Dufek pohodil halenou a začrel do zviazaného rukáva,
 468 7 |             akoby v ňom mal peniaze, a spýtal sa: „Koľko?”~„Sto
 469 7 |             richtár.~Hľadal v rukáve a pohodil ešte raz halenou,
 470 7 |          chvíli vytiahol ruku z neho a pozrel na richtára, pričom
 471 7 |             som,” počal Dufek váhavo a nahlas k pánom, „keby…”~„
 472 7 |           Poďme,” pretrhol ho rapavý a ukázal exekútorovi na hodinky,
 473 7 |              ešte, tuším, ani nebola a ľudia sa nevyznali, čo treba
 474 7 |         ľudia sa nevyznali, čo treba a čo nie. Tak sa dostala aj
 475 7 |           Farár videl Dufekov pohľad a zdvihol ruku, že smelo môže
 476 7 |              Exekútor zdvihol plecia a vykríkol: „Roľa Cimenná!”~„
 477 7 |               zajtra si predám kravu a donesiem…”~Nijako sa mu
 478 7 |      najkrajšia roľa… Rovná ako dlaň a pod nosom… Skaly nenájdeš…
 479 7 |            na licitácii aj tak kúpi… A tu ti tak odrazu príde licitácia.
 480 7 |         zuboch ukázal, čo bude orať. A teraz ľa… Nepustím, nepustím…~„
 481 7 |            farár.~„Ani doma?”~„Ani,” a zavzdychol.~Dufekovi napadlo,
 482 7 |              donesie tých sto korún, a ani nečakajúc, položil čapicu
 483 7 |              položil čapicu na hlavu a vybehol.~„Poďme,” posúril
 484 7 |          Výkričná cena tisíc korún,” a zamočiac pero do atramentu,
 485 7 |            sme mali,” namietol farár a vytiahol cigarník zo zadného
 486 7 |        svojho dlhého kabáta. Otvoril a pošuchol ho pred exekútora.
 487 7 |       Exekútor si vzal s poďakovaním a upokojil ho, že sa môže
 488 7 |              krútiac cigaru v ústach a fúkajúc do nej, či bude
 489 7 |               či bude dobre dýchať.~„A po licitácii nech sa páči
 490 7 |         cigaru, otriasol z nej popol a vyfúkol dym nad svoju hlavu… „
 491 7 |           Hrozno nedozrelo od pľuští a zimy. Dva mesiace už nesvietilo
 492 7 |              Rozprávali o úrode vína a o rozdielnych fajtách tohto.
 493 7 |           posadali pod pec na lavicu a ktorémusi z nich sa nahlas
 494 7 |       Richtár prešiel od suda k oknu a díval sa na cestu, majúc
 495 7 |         štvrťhodinu pribehol spotený a mokrý. Utrel si rukávom
 496 7 |         mokrý. Utrel si rukávom tvár a pár ráz smrknúc prišiel
 497 7 |           ich zložil. Ale Dufek stál a neskladal.~„No, čo je? Zložte,”
 498 7 |               Richtár pokýval hlavou a povedal krátko: „Otcu, materi.”~
 499 7 |              ponad exekútorov chrbát a pozrel von oknom, aby ocenil
 500 7 |        Sedliaci povstávali spod pece a podišli k oknu, aby sa presvedčili,