Part

1 11| panovala v našom meste. Lenže úprimne treba vyznať, pánu podsudcovi
2 17|     spýtala sa ešte raz. „Ale úprimne, celkom úprimne.”~Jej hlas
3 17|     raz. „Ale úprimne, celkom úprimne.”~Jej hlas znel ticho, žiaľne.
4 17|    Stisla mi ju a nepustila.~„Úprimne,” opätovala, „prosím vás!”~
5 25|      vážne, mne stískala ruku úprimne, pravdivo, z lásky…~Tak