Part
1 1 | Odľahne mi.~Toto rozhodnutie bolo, čo ho trošku rozveselilo.
2 1 | kravu a býčka zexekvovali, a bolo by zostalo aj na fruštik,
3 1 | Hneď a zaraz treba by sa bolo obrátiť a záležitosť usporiadať.~
4 1 | záležitosť usporiadať.~Zasa mu bolo smutno. Premýšľal, ako by
5 1 | smutno. Premýšľal, ako by to bolo, keby mu predali kone, kravu,
6 1 | podstlať, čo čistiť? Ľúto by bolo…~„Ach, bože, bože,” zabožekal
7 1 | exekvoval… Len sto zlatých keby bolo. Všetky diery by zaplátal…
8 1 | strachu mu nahnali… To by bolo dobre, hútal, ale sa mu
9 1 | si utrel zaslzené oči. „Bolo mi treba poháňať…”~„Čo robiť?”
10 1 | Predám tie divé zvery… Bolo mi to treba… Bežte po doktora…
11 2 | zúfal. Zo dňa na deň mu bolo ťažšie prejsť cez veľký
12 2 | asi dvadsať minút. Miesto bolo pekné. Z jednej strany vŕšok
13 2 | doktorovho komanda, ktorého bolo poznať iba po hustých bokombradách
14 2 | nohavičky, ale poznať ho bolo aj po podlhovastej hlave
15 2 | ich nebolo rozoznať.~Leto bolo krásne, horúce, bez vetrov,
16 2 | a povedal: „Ja? Dobre by bolo.”~Akože ich zlapáme? hútal
17 3 | kameňmi, aby aj keď je blato, bolo sucho. Toto sa už pánu majstrovi
18 3 | čvŕkalo pod nohami, keď bolo treba prejsť cez ulicu.~
19 3 | Ale veď to netreba.”~„Čoby bolo! Kto je poctivý, zavidna
20 3 | sa roja. Šum sa zmáhal.~Bolo počuť aj výkriky: „Nové
21 4 | nedávno osadil v mestečku. Bolo jedenásť hodín pred obedom
22 4 | obedom a rozmýšľal, čo by bolo príjemné. Príjemné by bolo
23 4 | bolo príjemné. Príjemné by bolo všeličo. Príjemné by bolo
24 4 | bolo všeličo. Príjemné by bolo ísť na pohárik piva, ale
25 4 | Hotová škoda. Príjemné by bolo písať žalobu, ale takú ešte
26 4 | Omnoho príjemnejšie by bolo, keby tak niekto prišiel
27 4 | Najpríjemnejšie by však bolo, keby tak oproti nemu sedela
28 4 | poriadnu večeru spraviť, už by bolo po starostiach. Dávno by
29 4 | dôchodky. Mladý a driečny. Bolo pol štvrtej poobede, keď
30 4 | Iste si myslí: Ako dobre by bolo v krčme. Bolo by treba iba
31 4 | Ako dobre by bolo v krčme. Bolo by treba iba povedať: ,Kúsok
32 4 | doktor. Odišiel bez nej. Bolo okolo polnoci. Nenašiel
33 4 | povedal som, koniec… To bolo v pondelok. Dnes je streda…
34 5 | zamrznutá. Dnu u pána majstra bolo teplo a ticho. Povešané
35 5 | vo vyšších kruhoch, keď bolo treba nejakému grófovi tu
36 5 | strechy. Na uličných lampách bolo vidieť celé čiapočky.~Pán
37 5 | kupóne, ktorý odstrihol, bolo len toľko napísané, aby
38 6 | tancovať — nuž tancovať.~Bolo naozaj veselo. Ani som sa
39 6 | Zuzka moja. Zajtra ráno aby bolo tak ako inokedy.”~Po olovrante
40 7 | krátkymi bokombradami, akoby mu bolo veľmi smiešno nad tým, že
41 7 | spodnú peru prstami, takže mu bolo vidieť čierne zuby od fajčenia,
42 8 | poobedňajšie slnce a v izbe bolo už dusno od neobyčajnej
43 8 | stolík. Potom, akoby mu bolo niečo napadlo, zadíval sa
44 8 | sa ocitol pán Štilec, by bolo zrovna trestuhodné asekuráciu
45 8 | napísané… Ešte to by mi bolo treba…”~Zadýchal sa od ľaku
46 9 | popáčili a aby už raz dosť bolo tých všelijakých mašličiek.
47 9 | náhlo umrela mu žena. Čo bolo robiť? Pánboh dal, pánboh
48 9 | tisíc očí. Najlepšie by bolo oženiť sa.~Ponosoval sa
49 9 | nemala kam usadiť, toľko ich bolo. Uľa bola rečníkom. Ostatní
50 9 | chlácholila Uľa.~„Len jej aby bolo dobre,” uštipla Anna.~„No,
51 9 | vrások, len okolo kútikov očí bolo badať stračie labky.~„Zuza,”
52 9 | napriek tomuto lomozu zreteľne bolo počuť v kuchyni Zuzkin hlas: „
53 10| svetlo na krajinu. Všetko bolo zatiahnuté riedkym tmavomodrým
54 10| ceste sa pohýbali. Ináč bolo mŕtvo a ticho. Blížila sa
55 10| ukazovať, ale nepríjemné mu bolo, že musí prejsť popri Skalke.
56 10| prejsť popri Skalke. Aby mu bolo veselšie, vrtel dáždnikom
57 10| šiel pred ním krivý a dlhý.~Bolo mu treba prejsť cez horu,
58 10| vetra v žite a slivkách tu bolo ticho. Len niekedy bolo
59 10| bolo ticho. Len niekedy bolo čuť vrzgot a pukanie, tu
60 10| mu neznesiteľným. Ledva bolo rozoznať pne stromov. Zdalo
61 10| by sa neosmelil pozrieť. Bolo by treba počkať tu, kým
62 10| Nemožné… Jednako lepšie by bolo Skalku obísť…~Ďaleko v hore
63 11| budú hovoriť.~Ale to všetko bolo by sa dalo odpustiť vojakom,
64 11| nešťastie. Dosiaľ ako dobre bolo. Vždy si videl príjemný
65 11| lásky. Naozaj, naše mesto bolo údolím lásky a poézie. Nuž
66 11| Veď, prosím, ako by to bolo? Pozvánky rozposlané, plagáty
67 11| plagáty vytlačené, ako by to bolo?”~Civilný súd s pozemnou
68 11| Nuž, pravda, ako by to bolo…~„Nemožno, nemožno,” kričali
69 11| vyznať, pánu podsudcovi bolo dobre. Bol tiež zaľúbený,
70 11| Uvidel ťa v ňom, a prvé, čo bolo?~„Ktože vám šil tento kabát?
71 11| do sadu. Tak ticho a milo bolo všade okolo. Zdalo sa mu,
72 11| prsiach rozšíril a tak mu bolo, akoby aj on všetko miloval.
73 11| lakti, pleciach a všade. Tak bolo i s pánom podsudcom a Olinkou.~„
74 11| do rána.~Nuž jemu ľahko bolo proti odročeniu. Šťastný
75 11| zahráš preferans. Treba by bolo sedieť v úrade, ale veď
76 11| inakší ako ostatné večery. To bolo vidieť i na starých pánoch.
77 11| ôsmej sa jagali okná sály a bolo počuť hudbu. Sála, vyčečinovaná
78 11| ozdobenom baldachýnom, bolo vidieť aranžérov v čiernych
79 11| napravo i naľavo. Vidieť bolo chuť do tanca. Rad aranžérov
80 11| najkrajšie skupiny dám. Bolo šťastie prechádzať sa s
81 11| Ach, keby tak niečo sladké bolo, zavzdychneš. Už máš mrazené.
82 11| zamilovať. Im odoprieť niečo bolo by hriech.~Zahrali valčík.
83 11| dva razy zahrali vstup. Bolo treba kričať.~„No a ty čo
84 11| Sláva!” zakričali mu.~Bolo ich osem. Všetci oklamaní
85 11| sa, trasieme. Smutno im bolo, a predsa sa chceli smiať.
86 11| vopred!”~„Dámy eté!”~Zrazu bolo čuť trúbu. Pod samými oknami
87 12| pretrhla ho Elena.~„Asi tak to bolo, keď aj nie celkom. Mamička
88 12| dávno. Ani nebadali. Tu bolo už tmavšie. Len malé lampy
89 12| Hromžili by na ňu týždeň. A bolo by. Pre ten hlúpy prsteň?
90 12| roka má čakať? A keby potom bolo niečo hotové u mňa, ale
91 12| nevidela, ani nepočula. Jej bolo iba smutno. Smutno, že má
92 13| MAŠKARNÝ PLES (novela)~Bolo to v zime, vo februári.
93 13| pridala, ten bol víťazom.~Ináč bolo naozaj nudne. Bol by som
94 13| to chýr, lebo celé mesto bolo naozaj naopak obrátené.
95 13| tu Rudo.”~Skrátka, mesto bolo hore nohami.~Mne sa ešte
96 13| ten bál uskutočnil. Ale bolo to i v novinách. Uveril
97 13| starať o toaletu. So mnou bolo zle. Študent na univerzite
98 13| bálu. Krásny zimný večer. Bolo jasno a ticho. Stromy, plné
99 13| každých päť minút. Kedy—tedy bolo počuť vržďanie kolies, brechot
100 13| radosť a šťastie, akoby bolo všetko šťastne zaľúbené.
101 13| mi ruku a jej biele hrdlo bolo tak blízko! Popritom ma
102 14| nestálo nikdy za nič. Vždy bolo akési riedke a nečisté.
103 14| Poďme! Nuž teda poďme!”~Zasa bolo tak ako predtým. Zasa len
104 14| Zasa len Javor a Javor. Bolo Pavla. Tam si našiel všetkých
105 14| našiel všetkých u Javora. Bolo Jána, Jozefa, Ďura. Tam
106 14| jedného u Javora. Skrátka, bolo ako predtým. A bolo dlho
107 14| Skrátka, bolo ako predtým. A bolo dlho tak, až tu odrazu…~
108 14| dva…”~Pozrel na hodinky. Bolo pol dvanástej.~„Ozaj, braček,
109 14| a preto si aj vypijem.”~Bolo na ňom vidieť, že už pil,
110 14| hlavu do dlaní, akoby mu bolo do plaču. Ešte raz začal
111 14| Cez poloodkryté záclony bolo vidieť v rannom svetle tmavý
112 14| odtiaľ na dlažbu.~Na dlažbe bolo ticho. Mesačná noc sa premenila
113 14| sestra vedela povedať, že to bolo tu, že tu sedel Fraňo, vy,
114 14| Ani jesť, ani piť.”~„Či by bolo dobre teraz zájsť k Javorovi.”~„
115 15| tieni. Cez dvory bez brán bolo vidieť ďaleko do tichého
116 15| spúšťajúce hmly. Len kde—tu bolo vidieť bledé veľké škvrny
117 15| Teplé pery. — Ako by to bolo dobre, krásne.~A tam ešte
118 15| Na rozkaz.”~Ale predsa by bolo vari lepšie, že by si dal
119 15| Nechodil — letel. Čože mu bolo na hole s flintou na pleci.
120 15| I vtedy si myslel: dosť bolo lumpačice a veselého života.
121 15| rád ťa mám. Lenže treba by bolo vari oboznámiť sa aj s Gabrielou.
122 15| veľkými kaktusmi v kalichoch bolo hneď vidieť. Na balkóne
123 17| Dlažba spustla. Len chvíľami bolo vidieť pokrčeného človeka,
124 17| veľkých oknách na poschodí bolo vidieť, že svieti v izbe
125 17| ľudia sa prechádzali. Mne bolo ľúto, že som ju hanil. Srdce
126 17| ukrutnú radosť… Koľko ich bolo!” vravela s úsmeškom a pomenovala
127 17| starších pánov… „Koľko ich bolo, každého sa mi podarilo
128 17| na mňa. Pri svetle lampy bolo vidieť jej dlhé, tmavé obrvy,
129 17| zasmial som sa. „A vo vode bolo klzko. Pokĺznuť som sa nechcel.
130 17| dotýkal mojej tváre. Odrazu bolo počuť kroky. Obrátil som
131 17| Ako by sa mi bola smiala!~Bolo mi veľmi smutno. Kaviareň
132 17| kupec posmieva. Na ústach mi bolo príkre slovo, ale vyšiel
133 17| zaokrúhlenom svetle lámp bolo vidieť poletúvať malinký,
134 17| sme si ruky a šli. Dlho bolo ticho medzi nami. Vo mne
135 17| ma aj nevysmiala… Dookola bolo ticho. Ani človiečika. Hmla
136 18| biednušká! Najlepšie by bolo umrieť do roka.~Nuž ale
137 18| Bože! Ako nepríjemne jej bolo. Raz nevedela, čo povedať,
138 18| priehľadný. Pomedzi stromy kde—tu bolo vidieť tmavobelasé vrchy
139 18| mesiačiku.~Ach, ako by to bolo krásne, tak náruživo ľúbiť,
140 18| rukami, aby ho utíšila. Také bolo vrúce. Tak túžilo. Túžilo
141 18| Prosím ťa!”~„Nie.”~Čo bolo robiť Elenke? Musela ísť.
142 18| ruku si nemohla vytrhnúť. Bolo jej do plaču a možno, že
143 18| šli.~Elenke po ich odchode bolo veľmi fádne. Čo robiť? hútala.
144 18| svetle. Okno susednej izby bolo tiež otvorené. V izbe sa
145 18| otvorené. V izbe sa svietilo a bolo počuť hovor. Elenka načúvala.
146 18| striebrom. V poli sťaby sa bolo kúrilo, riedka hmla sa dvíhala
147 18| hádže,” šeptala si Elenka a bolo jej veselo v duši. Sladký,
148 19| odjakživa neznášali. Tak to bolo aj v Dolnej Vieske, dedinke
149 19| za chrbtom.~Aspoň tak to bolo medzi pánom farárom Jánom
150 19| Jánom Bielikom.~V kostole bolo, ako bolo. Tu pán rechtor
151 19| Bielikom.~V kostole bolo, ako bolo. Tu pán rechtor musel odpovedať
152 19| si pomyslel: Dobre by ťa bolo vymlátiť. Rechtor si myslel:
153 19| nad uši. Pánu rechtorovi bolo ešte poznať hviezdu, pána
154 19| toľko dá odpovedať, že to bolo od pánaboha, alebo od prírody,
155 19| hlavu k plecu, aby ho lepšie bolo počuť: „Už som povedal.
156 19| sa stalo čosi neobyčajné.~Bolo veľmi suché leto. Raz sa
157 19| bol, preletelo mu mysľou… Bolo mi treba hríby jesť, šeptal
158 19| začal sa hniezdiť. Ťažko mu bolo aj toto vypovedať. Rád by
159 19| začudoval sa: „Aj vás?”~„Mne bolo od hríbov zle,” potvrdil
160 19| tvár do plaču, že hríbov bolo veľa. Upražila ich síce
161 20| na samom vrchu, do ktorej bolo zabodnuté kohútie pero,
162 20| krava by ozdravela… Treba by bolo medicínu vyskúšať na nejakom
163 20| zdutej krave nôž do boka a bolo. Vodičky nepomôžu… U Bartolomeja
164 20| urobil? Vošiel ta ruku a bolo. Krava ozdravela. U Hlomžíka…
165 20| boku, potom na druhom a bolo. Ozdravela…”~Bartuška vykukla
166 21| kúty stemneli. Cez okná bolo vidieť, ako padá hustý,
167 21| Pred pol treťa rokom to bolo a akoby to včera bolo bývalo.
168 21| to bolo a akoby to včera bolo bývalo. Minulo jej sedemnásť
169 21| slovíčko. Ale aj to by bolo málo. Chcel by celú oddanosť
170 21| rukavicami schraňovali sneh. Bolo pol ôsmej.~Čurín pozeral
171 21| predsa zostal víťazom. Veď bolo treba povedať len slovo
172 21| pozeral na okná. Len v dvoch bolo svetlo. Jej izbica bola
173 21| hodinou pri ich bráne. Tam bolo to slovíčko, v jeho zraku
174 22| ku povale. Tienidlo lampy bolo spustené. V pološere videl
175 22| dovoliť. Chúďa tienidlo raz bolo hore, raz dolu, raz bolo
176 22| bolo hore, raz dolu, raz bolo vo vozni pološero, raz svetlo.
177 22| rodiny nepomohli. V kupé bolo raz pološero, raz vidno.
178 23| rámoch okien a na tabliciach bolo ho plno nalepeného. Žrde
179 23| a železničné brány ledva bolo vidieť. Na stĺpikoch vysoké
180 23| ani hviezdičky. Tma.~Mne bolo smutno. Vošiel som do nizučkej
181 23| Cigáni, spev…~Ťažko mi bolo. Trápila ma túžba a skoro
182 23| taký. Prešiel týždeň a mne bolo ešte vždy smutno. Azda by
183 23| domov? Odprevadil som ju. Bolo treba niečo hovoriť, a hovorím,
184 23| oráčinách ležala hmla. Na dvore bolo plno mokrého žltého opadaného
185 23| kvičali. Gagot, kikiríkanie bolo počuť zo dvora. Čo ma po
186 24| ťažkým, oloveným citom.~Mne bolo ťažko na duši. Odišiel som
187 24| spoločnosti v salóne. Tam mi bolo ešte ťažšie. Čo ma ustavične
188 24| slečnou ako ľahko by mi bolo hovoriť. Je zaujímavá. Aké
189 24| podržala si mňa. Trápne mi bolo. Tuším, že som sa začervenal
190 24| utvoreného kruhu. Vidieť bolo na ňom, že mu je nie pohodlne,
191 24| stály — čím viac by ich bolo, tým lepšie. Mohli by ste
192 24| gavaliera, ako ľahko by bolo odísť bez urážky jej samolásky
193 24| prikývla hlavou, akoby jej to bolo veľmi kvôli.~Ešte vždy prechováva
194 24| to poviem. Najlepšie by bolo stratiť sa niekam a mlčať
195 24| Ona ju zavrtela. A opäť mi bolo akosi odporne okolo srdca,
196 24| prehovoril som sadajúc a bolo mi veselo, ale netrvalo
197 24| blýskavej politúry klavíra. Tam bolo vidieť dlhé skomolené prsty,
198 24| povalu a stenu. Tak dobre bolo sedieť v mäkkom foteli a
199 24| zamilovaný obrážtek. Sladko mi bolo okolo srdca. Ešte i teraz
200 24| Zbohom!”~Podal som jej ruku a bolo mi ťažko, smutno. Niesol
201 24| nikdy mi to na um neprišlo. Bolo treba prejsť do nejakého
202 25| KOKETKA (novela)~Bolo po tanečnej zábave. Keď
203 25| veľkých zaclonených oblokov bolo vidieť kus tmavosivého neba
204 25| nepozrie. Tu som ja.” Mne bolo smiešne na obidvoch, lebo
205 26| nie tých osem kureniec, bolo by bývalo zadarmo…~Stolárska
206 26| tučnými červenými lícami. Bolo bosé a malo v rukách kanvu
207 26| hus a vyšla na ulicu, už bolo po nej… Požičala novú novučičkú
208 26| peľasť postele a zakričí, aby bolo ticho, keď začul akúsi „
209 26| prišlo naspäť s tým, že bolo aj u slečinky, ale že ju
210 26| rozveselil. Z ich dvora bolo celkom dobre vidieť cez
211 26| boli pootvárané a všetko bolo počuť.~„Ty starý chomút,”
212 26| Zastavila sa na drevárni.~Bolo počuť lomoz, šuchanie a
213 26| sa päsťou k oknu.~Potom bolo počuť, ako fiká, hľadajúc
214 27| druhého menšieho obrázka. Bolo ticho, len niekedy vrzgla
215 27| veľké čierne oči. Čosi zlé bolo v jej lícach. Nie dobrá,
216 27| jednako som chodil. Ťažko mi bolo s ňou, trápil som sa — a
217 27| záclonu, tak vám poviem…”~Bolo mi veselšie, keď som videl,
218 27| vchádzali do izieb, kde bolo mnoho ľudí. Tie vaše oči,
219 28| dvadsiatimi rokmi. Vtedy bolo všetko inakšie. Inakšie
220 28| podsudcová.~Ak fľak nevyšiel, bolo zle. Hneď sa rozkričala: „
221 28| to zas také prázdne reči. Bolo im veľmi príjemne. Von v
222 28| graciózne vyšla z izby.~Čo to bolo? myslel si Brveník a zadíval
223 28| bol už prikrytý. Prestreté bolo pre štyri osoby. Z položenej
224 28| sa, alebo ešte lepšie by bolo, keby sa mohol nepozorovane
225 28| budete stratený. Škoda by bolo mladého človeka… Ak máte
226 28| nepočúval, len sa tratil. Dosť bolo parného kúpeľa. Cestou mu
|