Part
1 1 | ďalej tým častejšie.~Vari od týchto kvapiek prišla mu
2 1 | pri tom všetkom zamazaný od hlavy do päty a nijako sa
3 1 | hore strieškou na tri piade od neho.~„Ježiš, Mária,” volal
4 1 | bol suchý, horúci vzduch od malej železnej pece, v ktorej
5 1 | sťaby ani hovoriť nevedel od slabosti, „ale nohu, nohu
6 1 | ešte na cestu: „Nedajte sa od tisícky.”~Ale na tisícku
7 1 | do kancelárie. Pozrel a od ľaku ani dvere neprivrel.
8 2 | rukami raz pred seba, raz od seba, drgali a krútili nohami,
9 2 | každé popoludnie. Ohoreli od slnca od hlavy po päty.
10 2 | popoludnie. Ohoreli od slnca od hlavy po päty. Notár sa
11 2 | takí ľudia, ako bol Jakub, od krstu do smrti nekúpu, vyjmúc
12 2 | majúc klobúk dolu z hlavy od teploty. Obďaleč po richtárových
13 2 | protestoval Jakub a odstúpil od richtára do pozadia.~„Choď
14 3 | čert rozpozná majstra Ježu od veľkomožného slúžneho Čillagošiho.
15 3 | chumeľ, tak aj čižmy sú od pána boha. Na to dal pán
16 3 | hrnce k ohňu pristavoval a od ohňa odstavoval… Nebol by
17 3 | pošiel na dvadsať krokov od svojho domu, už sa usmieval,
18 3 | manžela, a zachádzali sa od smiechu.~Dlho trvalo, kým
19 3 | cupkať a kým sa pán richtár od smiechu prestal krčiť, kým
20 4 | spovedi. Chcem všetko povedať od a po z. Prosím vás, pán
21 4 | majoránikom a gaštanové pyré… Od tých čias som si kúpil dom.
22 4 | všetko… A predsa, pán doktor, od svadobnej večere nevidel
23 4 | beriem a čakám… Tak to ide od tridsiatich rokov. Navykol
24 4 | beží.~Zostávame zase sami. Od vzrušenia sa mi trasie hlas,
25 4 | pondelok. Dnes je streda… Od pondelka nemôžem spávať…
26 4 | doktor! Hľa, na čo som ja od pondelka v mojich bezsenných
27 5 | tak hemžili. Jedna krajšia od druhej. Pokukávali, smiali
28 5 | samého.~Slečna Viera mu to od smiechu nevedela vysvetliť.~
29 6 | ako ostatní. Mne je jedno, od kraja, čo vidím. Všetko
30 6 | a lovca, ako sa odporúča od svojej manželky a ako prichádza
31 7 | Nijako sa mu nechcelo upustiť od role Cimennej, susediacej
32 7 | pokračoval. „Hrozno nedozrelo od pľuští a zimy. Dva mesiace
33 7 | hlasno zívol. Richtár prešiel od suda k oknu a díval sa na
34 7 | bolo vidieť čierne zuby od fajčenia, dôrazne doložil: „
35 8 | slnce a v izbe bolo už dusno od neobyčajnej spary. Svetlo
36 8 | modrej farby.~„Toto doniesli od súdu.”~„Od súdu?”~„Čo si
37 8 | Toto doniesli od súdu.”~„Od súdu?”~„Čo si zas neplatil?”~
38 8 | bolo treba…”~Zadýchal sa od ľaku a pár ráz glgol, čo
39 8 | tiež celá naľakaná.~„Čítaj od začiatku do konca,” rozkázal, „
40 8 | Žena prečítala číslo verne od slova do slova s punktami
41 8 | ani na mise nevedeli jedna od druhej rozlúčiť. Dali aj
42 8 | najmä nech vás chráni pánboh od ohňa.”~„A od redaktorstva,”
43 8 | chráni pánboh od ohňa.”~„A od redaktorstva,” doložil Štilec…~
44 9 | budúceho. Počujeme síce od nich: „Ach, ja sa nevydám.
45 9 | papierikmi. Prečo varia? Od Lucie až do Vianoc každý
46 9 | Krídlatá, Jedlište, Vyšníky sú od čoho? Ktože hľadí na deti,
47 9 | jej zasa chcelo lopotiť sa od svitu do noci… Kravy, role
48 9 | týždeň dostala až tri listy. Od Mariny, od mladšej sestry
49 9 | až tri listy. Od Mariny, od mladšej sestry Anny a od
50 9 | od mladšej sestry Anny a od otca. Tento bol celkom prísny
51 11| Viera sa blýskala ako slnce od diamantov na ušiach, hrdle
52 11| advokátka. „To je netaktné od mladých ľudí. Vôbec nevedia,
53 11| ale takmer pukajúce sa od zdravia. Pery, šija, všetko
54 11| podsudcovi zdalo, že je od nej ďaleko. Vytiahol ruku
55 11| Ako som ja predsa ďaleko od vás.”~„Prečo?”~„Cítim diaľku
56 11| myšlienka k tomu, že nás bráni od nepriateľov, je vystavený
57 12| okna a pozrela si na prsty. Od týždňa to často robievala
58 12| Čudrák ju prenasledoval od toho večera vždy a nemohla
59 12| ukazovala sa jej a nedajbože sa od nej odvrátiť. Často vychádzala
60 12| Dlho nechcela odtrhnúť ruky od očí. Napokon nasilu pustila
61 12| ruky. Jej ruka sa triasla od rozčúlenia a bola chladná
62 12| byť chladný a vzdialený od nej. Nijako nemohla ho posiaľ
63 12| myšlienka o tomto. Rýchlo vstala od neho a rovno šla do izby.~
64 12| Kto by vás nerád…? Vždy… Od začiatku do konca… Neplačte…
65 13| blýskal. Nemohol som sa od toho odučiť. Preto rukavičiek
66 13| postava bola útla a vialo od nej fialkovým parfumom.
67 13| som, že vo fraku.~„V tom od krajčíra?”~„Rozumie sa.”~„
68 13| túre, premerala ma zrakom od päty do hlavy a podotkla: „
69 13| Za osem zlatých. To sú od Janika.”~Čertovské dievča!
70 13| frak, vie, že mám topánky od Janíka… Poštárka sa znova
71 13| celkom utvrdilo, že ide od brata. Videl, že ma vyznačuje,
72 13| že máš nový klak, že si od Luxa kupoval včera košeľu.
73 13| napnutá. Čo myslíš, dá sa od zvedavosti zblaznieť?”~„
74 13| skrížili.~„Mama!” skríkli sme.~Od tých čias mám pred maskami
75 14| máš oči, červené, a tu pás od vankúša. Všetci ste takí.
76 14| kedy chcem, odstránim ju od seba, keď jej mám dosť.
77 14| s malými očami, s rukami od seba rozloženými, kričal: „
78 14| očami a veľkého tela skočil od stola k base a priložiac
79 14| predvčerom predpoludním od desiatej do jednej sedel
80 15| myslel si, tri hodiny. Od zajtra rozhodne prestanem
81 15| celkom iste. Načo je to? Hľa, od tých čias mohol som prečítať
82 15| je dosť, že sa človek sám od seba derie — a tu ty ešte
83 15| štyri. Ledva vidieť hodiny od dymu.~„Posluha! Počujteže!
84 15| veľkú záhradu.~Nebolo by od veci začať s touto.~Bez
85 15| krčmách. Viac ma nevidia. Od zajtra povediem pekný život.
86 16| vytečnú skúšku!”~Julo zbledol od radosti. Vstal, poďakoval
87 17| začali zjavovať na nebi. Od severu ťahal chladný van.
88 17| zafarbila do červena, vyštípaná od vetra.~„Nie je vám zima
89 17| len—len že sa nerozplakali od nekonečnej lásky… Je to
90 17| štyrmi dňami som dostala od neho dlhý list.”~„O láske?”~„
91 17| vážna, tak odrazu vážna od prekvapenia. Mamu nebolo
92 17| najnežnejšej situácii, ako vravela.~Od toho večera, nie že by som
93 17| pyšných rečí nepočul som od nej ani slovíčko. Stala
94 17| nerozum odo mňa, chcieť od Ďura niečo zvedieť.~„Vitaj,”
95 17| červenám… Stratil by som sa od hanby. Hlúpe kupčisko. Ako
96 17| útla. Oči by jej zasvietili od radosti. Od neho, od neho,
97 17| jej zasvietili od radosti. Od neho, od neho, zajasala
98 17| zasvietili od radosti. Od neho, od neho, zajasala by jej duša…
99 17| koncerte,” začul som ešte.~Od tých čias minulo päť rokov…
100 18| Vyňal ručník; zapáchlo od neho parfumom. To utvrdilo
101 18| román. Hej, požičia si ho od Žofky. Elenka zavrela knihu
102 18| Tomu nedávno zle prišlo od cigary. Aký je to človek?
103 18| odbilo deväť. Elenka odišla od okna. Ach, keby sa tak jemu
104 18| že on je tam. — A podišla od dvier. Nedalo jej čosi pokoj.
105 18| piesenku. Zabudla, že si chcela od neho pýtať papier. Dva razy
106 18| Chytila ich a srdce sa jej od ľaku roztrepotalo. Ale videla
107 19| vrcholom Inovcom, ďaleko od mesta, to jest, ako sa hovorí,
108 19| dá odpovedať, že to bolo od pánaboha, alebo od prírody,
109 19| bolo od pánaboha, alebo od prírody, čiže z tej istej
110 19| sobotu na stole… Môže byť od nedele do piatku večera,
111 19| Zuzanka, ale si požičiam od Mídy, už som si týždeň nič
112 19| si týždeň nič nepožičala od nej, ešte si pomyslí, že
113 19| podvodu. Farár dostal vinš od rechtora na mena a na Nový
114 19| sa čo dvíhať žalúdok… Len od čoho, od čoho? hútal… Predvčerom
115 19| dvíhať žalúdok… Len od čoho, od čoho? hútal… Predvčerom
116 19| za desiatku… Striasol sa od zhnusenia… ľa, hnusí sa
117 19| teplé obklady… Nie lepšieho od obkladu… Varíme materinské
118 19| ho trieme… Niet lepšieho od trenia. Trie jedna, trie
119 19| spýtal, čo jedol rechtor, od čoho je chorý, ale taký
120 19| nemohol dozvedieť pán farár: od čoho si rechtor pokazil
121 19| žalúdok, a rechtor zasa: od čoho je vlastne chorý farár.
122 19| sa: „Aj vás?”~„Mne bolo od hríbov zle,” potvrdil rechtor.~„
123 20| tváre a nad očami, vyskočil od stola, kde večeral. Ani
124 20| Bartuške dych zastavovalo od strachu pred pánom bohom.
125 21| a pokojné. Jednako vstal od stolíka a začal sa prechádzať
126 21| suché a smutné, zbeleli od nalepeného snehu. Vrabce
127 21| zrovna sa zdesil, že by rád od nej pohľady vďačnosti. Ba
128 21| až po nešťastie. Vy ste od prírody plaché v láske k
129 21| sneh, tak sa zdalo, stuhol od večerného mrazivého vetra,
130 22| tienidlo.~Obzrel som si ho od hlavy po päty. Bol vysoký
131 22| i táto manžeta je možno od neho…”~Vravel som ako pre
132 23| Líca načerveno vyštípané od vetra. Tu i tu v kriku predávajúcich
133 24| ťažko na duši. Odišiel som od spoločnosti v salóne. Tam
134 24| sme hovorili. „Keď sami od seba nepomôžeme slečne obliecť
135 24| aspoň patrí. A prečo sa to od istého času tak zvrtlo?
136 25| akýmisi blýskavými tvárami od potu a špiny, s pokrčenými
137 25| seba, na Maru Žabicovú. Od prvej štvorylky som na ňu
138 25| Myslel som síce na Maru od prvej štvorylky, ale celkom
139 25| Žabicová?~Dopočuli sme sa od jej brata, že 3. marca tohto
140 26| nad strechu humna, odkiaľ od týždňa vychádzalo, a preto
141 26| predsa ju zbadala suseda od prava, pani polesná, pani
142 26| všetko pozamkýnané, len od susedov nízky mriežkový
143 26| milosťpani začala chodiť od okna po kachle, od kachlí
144 26| chodiť od okna po kachle, od kachlí po okno, zúriac:~„
145 26| Mal narodeniny a kúpil od Michala Kontu, richtára
146 27| akoby som bol dostal smelosť od toho bzukotu, nahol som
147 27| čušať. Odtiahol som ďalej od nej stoličku a začal som
148 27| zboku, polobraz, celý obraz, od chrbta, s takým a takým
149 27| chladná vlna, až sa strasú od zimy, lebo vy — možno neviete,
150 28| zlatníckym výkladom. Pozriete od chrbta, zasa len ostrm ďateliny.
151 28| ostrm ďateliny. Pozriete od boku, to isté. Až keď sa
152 28| podsudcová by sama skapala od hanby, keby tak niekto prišiel
153 28| hnevom, skoro trasúc sa od rozochvenia, dvíha ruku,
154 28| hnevom, skoro trasúc sa od rozochvenia, dvíhala ruku,
155 28| šaty, nemohla sa odtrhnúť od zrkadla.~Dve hodiny sa pozerala,
156 28| Rafiková. Bola celá červená od hnevu. Chvatom zhodila bundu.
157 28| medzitým. „A nebolí vás hlava od toho? Mňa by hneď rozbolela.
158 28| len—len že neotvorila ústa od začudovania.~„Doktorka hovorila.
159 28| hovorila.”~Rafiková celá horela od zvedavosti. Teda advokát.
160 28| jej topánky! To má akiste od muža. Veľké, človek by z
161 28| prostá udalosť. Z Dúbravy od stanice je ďaleko. Chodí
162 28| zdržovala. Len fúkol nosom od hnevu.~„Všetko je zlé na
163 28| Skoro tlieskala rukami od radosti. Ako by i nie! Natrafila
164 28| návštevy.~Milka ho premerala od hlavy po päty.~„Mais il —
165 28| legis actio per sacramentum… Od tých čias ju ešte nevidel…
166 28| hompáľali lampášmi a jajkali. Od rieky odišli na železničnú
|