Part

  1 1 |           Nepohľadia ti do očí, či ich máš poctivé, ani na ruky,
  2 1 |       roliach natrápil, a teraz by ich mal popustiť. Medzi nimi
  3 1 |        krásne rovnaké šimle a hneď ich aj odšacoval na tisíc zlatých…
  4 1 |        očami, vidiac pánov, pustil ich do svojej izbičky so zatiahnutými
  5 1 |        Vytiahol dve banknóty a dal ich Ďurovi.~„Tu máte, Ďurko.
  6 2 |         pozrieť pred seba a skúsiť ich… Aká bola táto cesta pred
  7 2 |      guľatou plešivou hlavou. Ináč ich nebolo rozoznať.~Leto bolo
  8 2 |     Dovysoka dvíhali ruky a rýchlo ich spúšťali k lýtkam. Plieskalo
  9 2 |           Choďte, Jakub, a oslovte ich, aby sa hneď obliekli, vy
 10 2 |         chlapci, sa vyhovorili, že ich nepočúvnu. Mrvenčík sa len
 11 2 |          Ja? Dobre by bolo.”~Akože ich zlapáme? hútal richtár,
 12 2 |      zlapáme? hútal richtár, a keď ich zlapáme, nemáme ich čím
 13 2 |            keď ich zlapáme, nemáme ich čím poviazať… A keby sme
 14 2 |       poviazať… A keby sme aj mali ich čím poviazať, ako ich odšutrujeme?~
 15 2 |         mali ich čím poviazať, ako ich odšutrujeme?~Traja kúpajúci
 16 2 |         dlaňami proti sebe. To bol ich müllerovský pozdrav. Hneď
 17 3 |            Čillagošiho. Len tá reč ich delí. Rozum, manier jednaký.
 18 3 |            jednaký. S profesormi a ich famíliami navalí sa do mesta
 19 3 |           bránou mestského domu už ich stálo zo dvadsať v kope.
 20 3 |           za Ježovci, ale inžinier ich zastavil:~„Nech idú do čerta!”
 21 4 |    mladoženíchom cítil. Nemôžem sa ich dožiť… Prečo…? Preto, lebo
 22 4 |        išla kupovať koliečka. Vždy ich stratíš…‘ Tu to máte. Dcéra
 23 4 |          materské povinnosti. Plní ich? Každého pytača vyženie…
 24 5 |           Hľadal krídla fraku, aby ich zodvihol, ale našiel len
 25 5 |           kúpil nový frak.~„Radšej ich vložím do obchodu,” zamrmlal
 26 6 |          čo vniká do duší a otvára ich. Ako prekrásne je podvečer
 27 6 |          Kdeže boli posiaľ, že som ich nevidel?~Povstal som z miesta,
 28 6 |      myslel som si, aby bol človek ich otrokom. Ale ja hľadím na
 29 6 |   nevyčistené. Ležali tak, ako som ich včera nechal.~Vošla Zuzka
 30 7 |         richtárko?” šepol.~„Kde by ich vzal?” na to richtár tiež
 31 7 |         nepozrúc, hodil rukou, aby ich zložil. Ale Dufek stál a
 32 7 |       Začali husto máchať rukami a ich pohyby stávali sa prudké
 33 7 |           Ten sa usmieval. Neutíši ich… Ba dráždi…~„Ale, pre kristapána!”
 34 7 |         písma musia byť čisté, aby ich slávny súd mohol prečítať
 35 8 |          po vás,” zavolal, „ja vám ich nenapečiem. Ty si len poraď.
 36 8 |    číslicou XXV. Slúžny Péterfi im ich odovzdal v sprievode maďarskej
 37 8 |     asekurovať ma nechcú, čert aby ich vzal… Teraz už viem… To
 38 9 |             tak aj rodičia. Veď by ich varovali pred istou smrťou.
 39 9 |     varovali pred istou smrťou. Či ich varujú? Šušku borovú ich
 40 9 |           ich varujú? Šušku borovú ich varujú! Tiskajú ich, aby
 41 9 |         borovú ich varujú! Tiskajú ich, aby im len preboha na krkoch
 42 9 |            už sa aj zohla, chytila ich a narovnajúc sa, hneď sa
 43 9 |           spravila raňajky a nesie ich aj s čižmami. Ktoráže slúžka
 44 9 |           teplej vode a vykladajúc ich na táfľu.~„Nahovárať sme
 45 9 |       Marinou nafúkané odišli. Keď ich odprevadila a zavrela za
 46 9 |           Marina, Anna a otec. Ani ich nemala kam usadiť, toľko
 47 9 |           nemala kam usadiť, toľko ich bolo. Uľa bola rečníkom.
 48 9 |           pokorná a tichá, usadila ich a zdvihla svoje oči na Uľu
 49 9 |           pokrčené banknóty, ticho ich vystierajúc na táfli a mrmlajúc
 50 10|          cesty zdali sa zasnežené. Ich tône padali šikmo a obrubovali
 51 10|           pán dekan spať. Rozduril ich aj v najživšej debate.~„
 52 10|           prešla na mátohy.~„U nás ich je hrôza,” podotkla.~„Ako
 53 10|       slivky sa stratili. Zamenili ich liesky a mladé duby. Tieň
 54 11|      desiatej. Ako by aj nie. Môže ich stretnúť ten celkom nejednoduchý
 55 11|             Vrútia sa vojaci, i čo ich nepozveš. Pomútia hlavy
 56 11|       pozerať cez lorňon, direktne ich obájim. Muž bude žiarliť.~
 57 11|            biele ruky, a tak sa mu ich žiadalo dotknúť. Len dotknúť,
 58 11|          dotknúť, nič viac. Keď sa ich dotkol, jeho túžba sa nezastavila.
 59 11|      Prešlo niekoľko minút, kým sa ich srdcia utíšili. Neďaleko
 60 11|        upiť si môžu viacej, nik sa ich nespýta, koľko pili, veď
 61 11|             Imponujúca póza. A ten ich vábiaci smiech. — Budú s
 62 11|        inde, ale na bále naozaj si ich musíš zamilovať. Im odoprieť
 63 11|            ostatnými. — V kaviarni ich našiel.~„I ty si tu?”~„Sláva!”
 64 11|         Sláva!” zakričali mu.~Bolo ich osem. Všetci oklamaní v
 65 11|         Tak sa zdá, oberlajtnantmi ich menujú.~Dva rady sa pochytali
 66 12|       patrí vydať sa a či patrí sa ich vydať. Aby nezostali. Taký
 67 13|     čiapkach tmolilo sa sem a tam. Ich zlatom lemované fraky, čierne
 68 13|          cigánskej hudby. Pretŕhal ich kedy—tedy krik nejakého
 69 13|          Angličanov.~Brat zmizol v ich víre. Mne sa ešte nechcelo
 70 13|           cukrové gaštanky a mĺzla ich, pričom, odvracajúc sa,
 71 13|         vrecku na veste, „doma som ich nechal.”~„Ale, Jonatan,
 72 13|           lužeš.”~„Ako?”~„Včera si ich založil!”~To bola strašná
 73 14|            nemáš čo robiť.”~„Musím ich nejakým činom privábiť,”
 74 14|      plzenčiny. Iste prídu. Poznám ich. Nebudú sa môcť zdržať.”~
 75 15|            by tiež bola. Pôjdem do ich skliepka tak očistom. Tam
 76 15|          vyprážané v masle. Mal by ich každú nedeľu. Ostatne, toto
 77 16|          päťgrajciarniky a rozsýpa ich po kaviarni, čo kelnerov
 78 16|    svedectvo o zloženej skúške. Že ich oklamal, vyzradil im až
 79 17|           som si. Tri týždne som z ich domu nikoho nevidel. Ani
 80 17|          ako svieže prútiky. Zohne ich človek na ktorúkoľvek stranu…”~„
 81 17|         toho ukrutnú radosť… Koľko ich bolo!” vravela s úsmeškom
 82 17|           a starších pánov… „Koľko ich bolo, každého sa mi podarilo
 83 17|          malého prsta. Vohnala som ich do najnežnejších situácií.
 84 17|           cestu na druhú stranu do ich uličky. Ešte dvesto krokov,
 85 17|         môjho a zastavili sme pred ich domom.~„Počkajme mamu… Na
 86 17|  rukavičkami, špendlíčkami šiel do ich domu. Chyžná Anča… Nik…
 87 17|  vyrezávaných dverách, vedúcich do ich bytu. Okrúhla lampa svietila
 88 17|         vyhrať boj a tmolím sa pod ich oknami. Rozochvený som zvedavosťou,
 89 17|            výsmechom toho, ku komu ich nesieme. Často mi príde
 90 18|       Kľačia. Zbožňujú ju. Očarila ich. Sladučký pocit.~„Elena,
 91 18|       ostrihaná hlava. Koncipient, ich koncipient. Elenka sa znepokojila.
 92 18|        zdvihol, aby šli.~Elenke po ich odchode bolo veľmi fádne.
 93 18|             Ba ozaj, v ktorej bude ich koncipient spať? Doista
 94 18|          mala tak rada. Každé ráno ich utierala, každej sa prihovárala.
 95 18|            k rukám Elenky. Chytila ich a srdce sa jej od ľaku roztrepotalo.
 96 19|            Aby ju upokojil, zjedol ich desať a ešte uvažoval, či
 97 19|             pomyslela si, nebol by ich zjedol desať.~Jedným slovom,
 98 19|         maličkosťami aj vtedy, keď ich nepotrebovali, len aby jedna
 99 19|          aj plnili rozkazy, plnili ich naoko a potajme sa schádzali,
100 19|        nevydarili, chceli obmäkčiť ich srdcia darmi. Farár dostal
101 19|       povedala Mída farárovi.~„Len ich vezmite všetky,” mienil
102 19|         jedol klobásky… Nejedol by ich ani za desiatku… Striasol
103 19|         Prevarila lístky a dala mu ich užiť.~„Potrite mi trošku,”
104 19|            zjedol všetky. Ženy, čo ich doniesli, samy vraveli,
105 19|            hríbov niet, zozbierali ich do jedného.~Až doma vysvetlila
106 19|         hríbov bolo veľa. Upražila ich síce všetky, ale polovicu
107 19|         pánko má rád hríby, bol by ich zjedol všetky,” vravela
108 20|          navlhnutými očami.~Odrazu ich vytreštila, čo sa gazdovi
109 21|     utiahli sa z nich pod strechy. Ich čvirikanie zatíchlo, len
110 21|           v bočnej izbičke. Našiel ich tam samotných. Videl ju
111 21|         prechádzku a vždy smerom k ich domu. No na sto krokov pred
112 21|            pritom. Tie prvé týždne ich známosti. Sedávali v okne
113 21|           lámp, keď brána vrzla na ich dome, alebo šiel niekto
114 21|            a skrze poslov. Ale ani ich neotvoril.~Bojovať a víťazom
115 21|             sňať klobúk, pozdraviť ich, ruku podať, podvihnúť Elenu
116 21|            najbližší vozeň a chcel ich dohoniť. Napokon zostávala
117 21|       Dívali sa jeden na druhého a ich tváre sa usmievali. Vidieť,
118 21|            nikoho. Neverím nikomu. Ich láska nie je láska. Nikdy.~
119 21|           šiel na druhú stranu, do ich ulice.~Treba sa mi rozlúčiť,
120 21|          láske, bozkávajú sa. Keby ich tak mohol vidieť. Keby tak
121 21|      krokmi šiel ku dverám a strmo ich otvoril. Srdce mu búchalo
122 21|            videla pred hodinou pri ich bráne. Tam bolo to slovíčko,
123 22|           pracky držali. Obuté som ich mal na čižmách a ešte aj
124 22| nepotrebujete topánky, vyhodím vám ich oknom.”~Tu sa začína psychologická
125 23|          ruku, rozkolembali sme si ich a spievali spolu Cez zelenú
126 23|            so ženou sme chodievali ich kŕmiť a škrabkať.~V júli,
127 23|           boli už celkom holé a na ich vetviciach blyšťali sa milióny
128 24|          hlavou. Ani čo by čítal v ich myšlienkach: Tí dvaja sa
129 24|            bol stály — čím viac by ich bolo, tým lepšie. Mohli
130 24|            Elena — všade Elena. Že ich to toľko zaujíma. Musím
131 24|           teba nepozrela. Skrývala ich, akoby sa bála pozrieť do
132 24|           za druhou. Kam sa podela ich vrúcnosť. Ani uhlíka po
133 24|           rovno, ale dookola popri ich dome. Možno ju uvidím v
134 24|      počujem jej hlas.~Kamene pred ich domom som poznal. I teraz
135 24|            Dymí sa z komína. To je ich komín. Kúria. Možno je i
136 24|    najmenšiu rolu. Pozrime holuby. Ich charakter je, že si vyhľadajú
137 25|          sa nám mihali pred očami, ich nežné, príjemné slová a
138 25|           sa, že spí, ale o chvíľu ich naširoko otváral a hľadel
139 25|           Smiešni sú, keď je reč o ich alebo cudzej kožke. Sú vraj
140 26|      mrkala na kurčatá, počastovať ich nájdeným zrnom.~Darinka
141 26|            nedotkne vajec, niežeby ich povypíjala ako druhá. Netreba
142 26|           pozor. Škrata hnusná. Ak ich nenájdeš, z platu ti stiahnem.”~
143 26|          oči si nepretrúc, vyvalil ich na pani polesnú.~„Čo sa
144 26|           nemožno nič hovoriť… Ale ich bude mať, keď ich aj nemá.
145 26|     hovoriť… Ale ich bude mať, keď ich aj nemá. Bude mať, bude
146 26|             Pišťalo? Druhý dôkaz.~„Ich kurence boli na dvore.”~
147 26|              Strakavých niet.”~„To ich skryla na noc. Tam sú. Iste
148 26|          ale hneď sa rozveselil. Z ich dvora bolo celkom dobre
149 27|      neviem, či čítate, a keby ste ich aj čítali, zaiste veľmi
150 28|          pozbiera omrvinky, vysype ich na dlaň a dá do úst. Vie,
151 28|            Tam nemajú slúžky. Načo ich potom držím ja? Ty si vyšívaj,
152 28|        ľuďoch. Ona si musí osvojiť ich reči, ich maniere. Naučiť
153 28|          si musí osvojiť ich reči, ich maniere. Naučiť sa to všetko
154 28|        prišli na stanicu. Odtiaľto ich už potom veľmi chytro preniesla
155 28|       prosté. Na budúci koncert si ich chystá. Požiadali ju účinkovať.
156 28|         vkus! To zostavenie. Ktože ich šil? Krása! Ale rukávy mohli
157 28|          rada spoločnosť. Zišlo sa ich viac. Tu je i Vrabcová,
158 28|            styky s ňou, pretrhnite ich. Ako priateľka vám to vravím.”~
159 28|        Serafína Rafiková? I vy ste ich možno zacítili a nemútil
160 28|       možno zacítili a nemútil vám ich nik. Nerobte!~Nuž ale darmo
161 28|            Brveník veľmi vtiera do ich domu a tak sa vidí, že myslí
162 28|    Rafiková sa cítila víťazom… Ako ich možno prekabátiť… Že Malinová
163 28|             To nedovolím. Rozbijem ich… Čo sa to má vydávať… Dcéru
164 28|     Lampáše horeli v jasnej noci a ich svetlá sa kolembali v rukách