Part

  1 1 |           tá nie, potom.”~„Odkiaľ ste?” spýtal sa so sústrasťou.~„
  2 1 |           K nemu sme šli.”~„Teraz ste vy jeho dlžníkom.”~„Chudák.”~
  3 2 |          aby sa hneď obliekli, vy ste boženík.”~Jakub sa poškrabal
  4 2 |        ušami.~„Ja? Prečo ja?”~„Vy ste boženíkom,” opätoval richtár.~„
  5 4 |           za list tiež toľko, aby ste nemohli prehrať.”~„Dobre.”~„
  6 6 |   poznamenať: „Vy, slečna, museli ste mať znamenitého učiteľa…”~„
  7 7 |             Vaša milosť, mohli by ste mi pomôcť,” zaprosil licitujúci.~„
  8 7 |      krava nebola peniaz… Čože by ste ju teda ako vádium neprijali,
  9 8 |          na krčmu a obsluhu. Keby ste boli na niečo súci, do novín
 10 8 |      dobre,” preriekol sudca. „Vy ste písali ten článok?”~„Ja.”~„
 11 9 |   stoličky a usadila hostí.~„Čože ste mi doniesli?” spýtala sa,
 12 11|             Ale choďte!”~Povedali ste jej: „Aká ste vy krásna,
 13 11|            Povedali ste jej: „Aká ste vy krásna, slečna!”~„Ale
 14 11|     nevinná. Bože, a milá!~Prišli ste ku jej tatinkovi. Bol stoličným
 15 11|          teda sa museli zísť.~„To ste vy, slečna?” spýtal sa.~„
 16 11|           čo?”~„Prvý čardáš, keby ste tak mne dali.”~„No, bože,
 17 11|        ako cítite? Dnes pri obede ste boli čudná.”~„Prečo čudná?”~„
 18 11|          vy…”~„No čo?”~„Viete, čo ste?”~„Čo?”~„Šelmička,” a zvrtli
 19 11|         začali šuchať nohami.~„Vy ste šelma,” povedala Olinka.~„
 20 11|      šelma,” povedala Olinka.~„Vy ste.”~Niekto za chrbtom zakričal
 21 11|      pánom lajtnantom.”~„Ale, veď ste mne…”~„Odpusťte, ale…”~Čo
 22 11|     krásavíc nášho mesta! Zabudli ste na cítiace srdcia, na lunné
 23 11|        pod vašimi oknami. Nazdali ste sa, že ľúbite, a pre niekoľko
 24 11|        hviezd na krágliku zabudli ste na tie ľubozvučné tóny,
 25 11|          svetlom mesiaca. Mysleli ste si, nezabudnete, a zabudli
 26 11|            nezabudnete, a zabudli ste, zabudli. A predsa vás milujú
 27 12| nevyjadrila si to zreteľne.~„I vy ste otrokyňa.”~„Ako?”~„Otrokyňa
 28 12|          Nie.”~„Ostatne, prečo by ste sa hnevali. To je pravda.
 29 12|        Tak ako milión iných, i vy ste otrokyňa. Vydávate sa za
 30 12|         nemôžete vystáť. Povedali ste to aj otcovi, aj matke.
 31 12|        rokov. Ešte tri, pomysleli ste si vy na to, a zostanem
 32 12|            maľovanie. — A ja, tak ste si pomysleli, iste by takou
 33 12|         bola, lebo sa nazdáte, že ste chudá. I malú bradavičku
 34 12|            Teraz sa smejete, lebo ste hneď bežali k zrkadlu a
 35 12|           k zrkadlu a presvedčili ste sa, že ste ešte celkom pekná.
 36 12|          a presvedčili ste sa, že ste ešte celkom pekná. Ba, môže
 37 12|     nebolo čiernej pleti, iste by ste mali ružové líca. Najmä
 38 12|         drobné. Tých niekoľko, čo ste si dali plombovať, nevadí.
 39 12|      mliečnym. Napravo.”~„Ale, vy ste! Vy mi aj do úst pozeráte,”
 40 12|   Čudrákovi ruku.~„Človeče, kdeže ste? Nikde vás nevidieť.”~„Ustavične
 41 12|         zasmial sa, „v prvom akte ste sa nudili, v druhom na začiatku
 42 12|      nudili, v druhom na začiatku ste si šuškali s maminkou, potom
 43 12|         šuškali s maminkou, potom ste hľadeli ďalekohľadom na
 44 12|          lóži. Pri vstupe Cingita ste sa veľmi, veľmi smiali.
 45 12|           by vás tak videla? Keby ste tak zajtra v parku o desiatej
 46 12|            Nuž ale ako? Zasnúbení ste.”~„Vrátim mu prsteň. Ja
 47 12|        pozrela.~„Dobre. Ale to by ste vari aj tu mohli povedať.”~„
 48 12|           Veď viete.”~„A vzali by ste si ma za ženu?” pokračovala
 49 14|            PAPUČA (novela)~Všetci ste pod papučou, páni. Darmo
 50 14|         Darmo tajíte. I vypili by ste si, i podiškurovali. Tak
 51 14|        žbrndy… Ej, páni, páni! Vy ste na príčine. Nie vám je ľúto…?
 52 14|         tu pás od vankúša. Všetci ste takí. Začmudení, hranatí,
 53 14|           o nevkuse. ,Vidíte, akí ste vy mladí! Neviete zaviesť
 54 14|          diškurz ľahučko, veselo. Ste ťažkí, zamĺknutí. Priam
 55 14|  topánočky. Skvie sa všetko. Keby ste len boli aj vnútorne také
 56 14|      nemiloval, kto nectil? Pokým ste ženy…~„A—á—á! Servus kamarát!”
 57 15|   Gabriele a vyštudovať.~„Veru by ste sa mali oženiť,” oslovil
 58 15|           sused notár.~„A koho by ste mi takto?”~„Ja na vašom
 59 15|       nikdy nepridáte. Ani mne by ste nepridali?” spýtal sa jej
 60 15|         Oj, vám, prečo nie?”~„Aká ste vy dobrá!”~Zaľúbený som,
 61 15|    oceľovými prútikmi.~„Na dlhšie ste prišli, dámy?” spýtal sa.~„
 62 17|           iste by povedala: „I vy ste ako ostatní. Pozrela som
 63 17|          tvári.~„Počkajte. Vy nie ste ešte kompetentná súdiť,
 64 17|       vašich ústach vidieť, akoby ste chceli vykríknuť.”~„Nerozumiete
 65 17|         vaše celé odôvodnenie. Vy ste vôbec čudná, slečna Olinka…”~„
 66 17|          nežne nie.”~„Vidíte, aká ste čudná. Človek vám povie
 67 17|          ach, celkom prostá… Taká ste vy… Nerozumiem sa do kruhov!
 68 17|             No vidíte.”~„Čo?”~„Že ste taká.”~Vošli sme do mesta.
 69 17|        háby, o dojmy na dámy, ako ste vy. Tí nechcú vašu dušu,
 70 17|           driek. Ide im o to, aby ste im klesli do náručia, a
 71 17|  priateľmi. Prázdne figúrky. A vy ste tiež zlá a mrzká, odpusťte.”~
 72 17|          ktoréhokoľvek.”~„Ach, vy ste prismelá.”~„Kohokoľvek.”~„
 73 17|      zmysel? To sa mýlite. Vy nie ste stvorená pre celý svet,
 74 17|            ten hôrny potôčik? Keď ste ma prenášali cez vodu, červenali
 75 17|     prenášali cez vodu, červenali ste sa a temer triasli. Celý
 76 17|         temer triasli. Celý večer ste potom neprehovorili slova.”~„
 77 17|        prospech. To je špatné. Vy ste veľmi negavalierska, cynická.”~
 78 17|          i celá figúra. Oľga.~„Vy ste to?”~„Ja, vráťte sa. Poďte
 79 18|      podarené dievča.~Ach, a keby ste vedeli, aká je jednako nešťastná,
 80 18|        jednako nešťastná, iste by ste ju poľutovali. Ako by i
 81 19|          utierajúc si oči: „Vy by ste aj na moriaka povedali,
 82 19|           v ňom, čvrká, ani čo by ste kapustu tlačili, ale účinok
 83 19|           je znamenité, aj mne by ste mohli.”~Celá naradovaná
 84 20|          sa nerozbehli.~„Bodaj by ste skameneli,” vyvolával na
 85 21|         láska až po nešťastie. Vy ste od prírody plaché v láske
 86 21|           pekný človek na to, aby ste s ním, ako sa vraví, sympatizovali.
 87 21|         chvíľou pred nami. Dívali ste sa a ja som bola dolu, pri
 88 21|       kedy sa stratí pohľadu.~„Vy ste vraveli niekedy… Dávno.
 89 21|         budem milovať. Vy, Čurín, ste to… Počkajte…! Počkajte.
 90 22|         ale mi prskol do očí: „Vy ste sedliak!”~„Vy ste!”~„Grobian!”~„
 91 22|        očí: „Vy ste sedliak!”~„Vy ste!”~„Grobian!”~„Smrad!”~„Čítajte
 92 22|       ripostoval som ja.~„A vy čo ste? Vy nula.”~„Tisíc jutár
 93 22|          ako pliev.~„Žobrák!”~„Čo ste to povedali?”~„Že ste žobrák.”~„
 94 22|          Čo ste to povedali?”~„Že ste žobrák.”~„Veď vám môj strýc,
 95 22|        váš smrad?”~„Chcem.”~„A vy ste agent Morgensternov z Viedne?”~„
 96 24|          mne.~„Ach, vy úbohý! Kam ste to prišli?” privítala ma.~„
 97 24|      nepustím,” povedala „hoci by ste radi takto čarovať…”~„S
 98 24|          sa nám hovoriť žiada. Vy ste narážali na niečo, keď ste
 99 24|        ste narážali na niečo, keď ste chceli, aby som čaroval.
100 24|          aby som čaroval. Nazdali ste sa, že by som radšej stál
101 24|          To vás mrzelo a povedali ste mi to. Mysleli ste si, že
102 24|       povedali ste mi to. Mysleli ste si, že sa s vami necítim
103 24|        stáleho gavaliera, hoci by ste si ho zaslúžili. Gavaliera,
104 24|        bolo, tým lepšie. Mohli by ste si vyberať. Nezávideli ste
105 24|        ste si vyberať. Nezávideli ste jej, keď ste narážali na
106 24|           Nezávideli ste jej, keď ste narážali na moje gavalierstvo
107 24|     poklony.”~„Ach, poklony!”~„Vy ste pekná. A aké máte ružové
108 24|         prsteň ako záloh.~„Ale vy ste naozaj zamyslený,” povedala
109 24|         sami klbko rozmotať.”~„Vy ste nemilosrdná.”~„Ako vy. Podpálite
110 24|           niet príležitosti. Keby ste sa neklaňali starým formám,
111 24|        starým formám, povedali by ste mi: no poďte do bočnej chyže
112 24|        zabudla doma.~„Vidíte, aká ste zábudlivá.”~„No, zajtra
113 24|             Pssst! Čo sa smejete? Ste v nej, že vám ani uši nevidieť.
114 24|           sa vysmievať.”~„No a vy ste o nej presvedčená?”~„Ešte
115 24|     vznešené, krásne, duševné. Vy ste ma videli už aj víno piť
116 24|          s bojazlivými očami.~„Tu ste?” vytrhol ma Elenin hlas.~
117 24|          Čo som vám urobila?”~„Čo ste mi urobili? Nič.”~Ako hovorí,
118 25|           len chcú s ňou?~„Všetci ste takí,” vravel apatekársky
119 25|     pomocník s posmechom. „Všetci ste zaľúbení do Mary a myslíte
120 27|         neviem, či čítate, a keby ste ich aj čítali, zaiste veľmi
121 27|          málo zaujímavých kníh by ste pre seba našli. A predsa
122 27|         sa jedine o seba. Náramne ste márnomyseľná. Vždy a všade
123 27|           seba samú. I teraz, keď ste pred seba pozerali, mysleli
124 27|       pred seba pozerali, mysleli ste na seba. Márnomyseľnosť.
125 27|          V každej bálovej toalete ste odfotografovaná, z tváre,
126 27|            Pozoroval som vás, keď ste vchádzali do izieb, kde
127 27|          Sama gymnastika. Nemohli ste niektorého mladého človeka
128 27|     predsa. Len by bol efekt, aby ste sa páčili. Nepomyslíte na
129 27|          ďalej. Pre známeho akoby ste prestali byť márnomyseľná.
130 27|      nepovažujete za hodného, aby ste sa pred ním ďalej blýskali.
131 27|            ako som povedal. Akoby ste chceli byť všeobecná a nikdy
132 27|         tá márnosť, tá hýbe vami. Ste bezcitná, tuším ani krv
133 27|        pekný obrázok. Ďakujem. Vy ste ho maľovali.”~A akoby urazená
134 27|        Voči každému jednotlivcovi ste tuším taká. Ako vyvesený
135 27|         márnomyseľnosť. Chceli by ste odo mňa horúcu lásku? Veď
136 27|       náklonnosť, slabosť, a keby ste ma videli horúcu, i tak
137 27|           videli horúcu, i tak by ste mi neverili. Neverili by
138 27|          mi neverili. Neverili by ste mi…”~Robila mokrým štetcom
139 28|       PANI RAFIKOVÁ (novela)~Boli ste už v meste Ľanovom? Nie?
140 28|          ako kováčske mechy — tak ste už celkom presvedčení, že
141 28|       účes a sadla. „Ozaj, počuli ste o Malinovej?” spýtala sa,
142 28|           Veľmi driečny.”~„Videte ste ho?”~„Nie. Doktorka hovorila.”~
143 28|           na stávku. „Ako výborne ste mi to odrecitovali.”~Chytil
144 28|        ukázala hrubú obrúčku.~„Vy ste ešte bez obrúčky?” spýtala
145 28|         Nie.”~„Vdova.”~„Dovtípili ste sa.”~„Dovoľte, aby som vám
146 28|         ešte špintať na vás. Keby ste vedeli, čo tá na vás nahovorila!
147 28|          vás nahovorila! Nikdy by ste nepozreli v tú stranu.”~„
148 28|        začala tíško Rafiková, „že ste vraj prišli včera samučičká
149 28|     jednom omnibuse. Celou cestou ste sa len objímali a bozkávali.”~
150 28|           ešte raz pichnúť.~„A že ste vy o tom vedeli, že príde.
151 28|     vedeli, že príde. I nové šaty ste si dali ušiť jemu kvôli.”~
152 28|           sa.~„A o tom advokátovi ste jej nehovorili?” spýtala
153 28|         izby.~Podišla k nemu.~„To ste vy? Poďte,” a podala mu
154 28|         len v peci blčalo.~„O čom ste rozmýšľali, milosťpani Elenka?”
155 28|        pritom leskli.~„Elenka, vy ste naozaj zlá?” spýtal sa zrazu
156 28|           rukou a usmiala sa: „Vy ste naivný. Veď to ony všetky
157 28|           prichádzate a aké skúpe ste. Ak dáte niečo, dáte stebielko,
158 28|           minúty lásky! Aké veľké ste jednako! Vo vás je celý
159 28|           Serafína Rafiková? I vy ste ich možno zacítili a nemútil
160 28|  zverolekárka prekvapila: „Počuli ste, že si ten Brveník berie