Part

  1 1 |          poriadku… A na apatieku tu máte.”~Vytiahol dve banknóty
  2 1 |      banknóty a dal ich Ďurovi.~„Tu máte, Ďurko. Ja som vina…
  3 2 |         kurovali. Zahrajú nám aj tu veselé frašky, keď aj nie
  4 2 |      Jeden z naháčov vykríkol, a tu, neslýchaná vec, všetci
  5 3 |     narúbal dreva?” ohriakla ho.~Tu máš! myslel si pán majster,
  6 3 |          roboty? Do polnoci bude tu kálať… Nepomyslí na remeslo.
  7 3 |      síce aj takto bola tma, ale tu je Steinova krčma. Odtiaľ
  8 3 |       konca práve pol ulice, ale tu je zas rínková lampa, tá
  9 3 |       schodmi do poradnej siene.~Tu už sedeli páni okolo dlhého,
 10 3 |     Pojednávať sa má návrh nášho tu prítomného pána, vysokozaslúžilého
 11 3 |      ktorej sa dorába elektrika… Tu sa podáva plán, ako by sme
 12 3 |        že sa mu žena zbláznila.~„Tu som. Čo chceš? Čo sa ti
 13 4 |       pivnici, raz na dvore, raz tu, raz tam, a probujte pozrieť
 14 4 |       doma ihly; donesú z mesta, tu vysvitne, že nieto čiernych
 15 4 |    žalúdok a o moju osobu… Lenže tu ide o významnejšie osoby
 16 4 |        kde vedia spraviť večeru… Tu je to nešťastie… Pred rokom
 17 4 |     koliečka. Vždy ich stratíš…‘ Tu to máte. Dcéra o pol štvrtej
 18 5 |      bolo treba nejakému grófovi tu hodiny zavesiť na stenu,
 19 5 |       zavesiť na stenu, doniesť, tu napraviť. Často sa stalo,
 20 5 |      Viedni. Ale tak to bude, že tu inakšie tancujú, filozofoval
 21 6 |        mihalnice.~„Nech sa páči, tu je káva,” začul som nad
 22 6 |          len v kuchyni urob, nie tu.”~„Ale pani povedali, aby
 23 6 |          ťa, povedz mi, čo sa to tu robí?”~„Pani sa hnevajú.”~„
 24 6 |             Pani mi zabránili.”~„Tu máš korunu.”~Zuzka vzala
 25 7 |         licitácii aj tak kúpi… A tu ti tak odrazu príde licitácia.
 26 7 |     smrknúc prišiel až k stolu.~„Tu je sto korún,” povedal hlasno.~
 27 7 |       dovoliť tým skôr, lebo vám tu deponuje kravu.”~„Pravda,
 28 7 |      dovoľovali. Svätosväte chcú tu človeka obrať o práva, mysleli
 29 8 |          sa mu vodilo práve tak. Tu sa naďabil aj asekuračný
 30 8 |     navštívila žena v pracovni.~„Tu si?” spýtala sa potichu,
 31 8 |       potichu, odchýliac dvere.~„Tu. Čo je?”~Podala mu akési
 32 9 |          majetok sa nedá. Uchytí tu, uchytí tam, dá tej rodine,
 33 9 |        že by ešte deti prišli… A tu ani roboty toľko. Aj si
 34 9 |         ktoré nemožno pozobať. A tu máš! Čo sa stalo asi o mesiac
 35 9 |          sa usmieval a pokukával tu na Uľu, tu na Zuzku a fúzy
 36 9 |  usmieval a pokukával tu na Uľu, tu na Zuzku a fúzy si vykrúcal
 37 10|     podobu premieňa, ale zostáva tu, okolo nás…”~Popritom skúmal
 38 10|    Prešli do izby. Kaplán sa ani tu dlho nezdržal. Videl, že
 39 10|          vetra v žite a slivkách tu bolo ticho. Len niekedy
 40 10|       bolo čuť vrzgot a pukanie, tu v hĺbke hory, tu jemu nad
 41 10|        pukanie, tu v hĺbke hory, tu jemu nad samou hlavou. Pod
 42 10|    pozrieť. Bolo by treba počkať tu, kým prejde dvanásta. Ale
 43 11|     pravotí, že mu vypovedali. A tu ti príde odrazu batalión
 44 11|    Vejáriky vypožičané.”~„Muzika tu.” ~„Muzika tu.” Kričali
 45 11|             Muzika tu.” ~„Muzika tu.” Kričali s pisármi i advokátski
 46 11|        si ju obzrite. Pritisnite tu. Otvorí sa. Tu na cigary,
 47 11|        Pritisnite tu. Otvorí sa. Tu na cigary, tu na cigarety.
 48 11|         Otvorí sa. Tu na cigary, tu na cigarety. Jeleňou kožou
 49 11|     Prečo?”~„Radšej mláku. Vôbec tu nedostať dobré a dobré je
 50 11|          a vravel veľmi potichu. Tu bola vždy na pomoci.~„Čo
 51 11|         sa mu ozval a zakričal: „Ťu!” A všetko sa vrtelo a odrazu,
 52 11|        sa s nimi po sále. Hľa, i tu sa hneď ukázalo, čo je oficier.
 53 11|    kaviarni ich našiel.~„I ty si tu?”~„Sláva!” zakričali mu.~
 54 12|          už dávno. Ani nebadali. Tu bolo už tmavšie. Len malé
 55 12|   povedal všetko, slečna Elena…” Tu sa mu hlas zatriasol. „Nepatrí
 56 12|     Dobre. Ale to by ste vari aj tu mohli povedať.”~„Nie, nie.
 57 13|       hovorili tíško, potajomne. Tu i tu hovorili nahlas o vlastných
 58 13|  hovorili tíško, potajomne. Tu i tu hovorili nahlas o vlastných
 59 13|          Odrazu demaskovanie — a tu Rudo.”~Skrátka, mesto bolo
 60 13|          topánky bez príštipkov. Tu podošva zlá, tu „cúgy” zlé,
 61 13|      príštipkov. Tu podošva zlá, tu „cúgy” zlé, tu podpätky
 62 13|      podošva zlá, tu „cúgy” zlé, tu podpätky povykrivované.
 63 13|         som sa zriekol bálu, keď tu doniesli novučičký nový
 64 14|     predtým. A bolo dlho tak, až tu odrazu…~Sedel som večer
 65 14|   Napuchnuté máš oči, červené, a tu pás od vankúša. Všetci ste
 66 14|    záclonami stáli nemo, len kde—tu boli otvorené drobné, obskúrne
 67 14|         desiatej do jednej sedel tu a pil. Dnes ma prekvapila,
 68 14|     poobede šiel na víno a sedel tu do pol štvrtej… Neviem,
 69 14|       vedela povedať, že to bolo tu, že tu sedel Fraňo, vy,
 70 14|       povedať, že to bolo tu, že tu sedel Fraňo, vy, vy, ty
 71 14|          nevedela, kam chodím, a tu ti odrazu začne vyčitovať…”~„
 72 14|     zarmútil sa pikolo.~„Čože ja tu mám robiť, kde niet pánov?”
 73 14|     spytovali posluhov: „A nebol tu môj priateľ Prútik?”~„Nie,
 74 14|         sa na tretieho.~„A nebol tu náš priateľ Zárožný?”~„Nie,
 75 15|         spúšťajúce hmly. Len kde—tu bolo vidieť bledé veľké
 76 15|         by som sa bol zabavil. A tu hybaj do krčmy. Nijako sa
 77 15|     človek sám od seba derie — a tu ty ešte pomáhaš, aby si
 78 15|         to je ťuťmák. Len ja som tu sám. Načo mám ísť domov?
 79 15|          ber! myslel si. Keď som tu, vypijem štamperlík a pôjdem.
 80 15|     myslel si. Koňak by bol hneď tu a mohol by ísť spať. Smrad
 81 15|         Aká je to hlúposť, že sa tu mocem. Zviera to neurobí,
 82 15|         je dobre — posedíš si. A tu potom hybaj, ohlasuj. Dušička,
 83 15|    jednako nemohli. Za mesiac sa tu chcú pobaviť, a to je krátky
 84 17|          chladná hmla. Lampy kde—tu zahoreli a zasvietili akoby
 85 17|      dokiaľ…~„Podajte mi rameno, tu je zas klzko,” riekla a
 86 17|          sa spýtať a bál som sa. Tu prišiel mi na um Ďuro, spoluúradník,
 87 17|          idú na koncert? Nebrali tu niečo pre slečnu?” spýtal
 88 18|        pýtala do spevokolu — ale tu máš! Otca nedajbože nahovoriť.
 89 18|        vyšívaní treba dať pozor. Tu zabudne, že je mladá, zabudne
 90 18|    klavíri, tiež zabudne, lebo i tu treba dať pozor. Nuž ale
 91 18|      teraz som sa pýtal. Vravia, tu ide jeho slečna dcéra. Ja,
 92 18|        poznať! Dovidenia! Vidím, tu je pisáreň.”~Podal jej ruku,
 93 18|        prešlo. Už sa mrkalo, keď tu odrazu chýba desať strán.
 94 18|   priehľadný. Pomedzi stromy kde—tu bolo vidieť tmavobelasé
 95 18|      ligotal pomedzi stromy. Kde—tu blýskala sa i hviezda.~Á,
 96 18|      nepodáte pravdu na lopate.” Tu spravil jednu krivú a dve
 97 18|      Vždy ho odniesla na etažér, tu na povalu alebo pod stôl.
 98 18|         sa presvedčila. Lampa je tu, ale na holom stolíku. Treba
 99 18|        čiernu masu skál. Len kde—tu vyčnievali medzi nimi topole
100 19|          kostole bolo, ako bolo. Tu pán rechtor musel odpovedať
101 19|     skrinke, kde bola slivovica. Tu náhle zoslabol, a kým mu
102 20|       kolieska na pluhu, odkopol tu rýľ, tu motyku. Červený
103 20|        na pluhu, odkopol tu rýľ, tu motyku. Červený v tvári
104 20| vyťahujúc veľkú fľašu z kabáta.~„Tu máte medicínu,” kričal, „
105 21|        kde ho nikto nevidel. Ale tu nevydržal. Skoro behom prešiel
106 22|   Nevšímavosť. Urážka. Akoby som tu ani nebol… A veď som tu.
107 22|          tu ani nebol… A veď som tu. I cudziu bundu mohol vidieť,
108 22|             Drevenú figu máte!”~„Tu je,” a udrel som sa po vrecku,
109 22|          ročne aj tisíc zlatých… Tu prestáva všetko… Hneď zajtra
110 22|          vyhodím vám ich oknom.”~Tu sa začína psychologická
111 23|         Ja sám neverím, a predsa tu sedím na ťažkej bielej lavici.
112 23|      drôty neprestajne hvižďali, tu tuhšie, tu slabšie, v koľajniciach
113 23| neprestajne hvižďali, tu tuhšie, tu slabšie, v koľajniciach
114 23|    načerveno vyštípané od vetra. Tu i tu v kriku predávajúcich
115 23|         vyštípané od vetra. Tu i tu v kriku predávajúcich čuť
116 23|         fľaše len nemožno piť. A tu máš — samá hus. Len čo gagoce
117 23|   septembri raz sedím pod oknom. Tu zrazu počujem cvengot a
118 23|        ona je príčinou, že teraz tu sedím. Neurobil som to.
119 24|         povedal som nahlas, „no, tu jej niet. Tu sú len formy,
120 24|        nahlas, „no, tu jej niet. Tu sú len formy, spôsoby, ale
121 24|      Elena s bojazlivými očami.~„Tu ste?” vytrhol ma Elenin
122 24|          Mám jej povedať, že som tu, či mlčať? Ale, veď mi vidí
123 24|          nohu vo svetle z pece.~„Tu,” povedal som.~„Čo sa ma
124 24|      svetlý bod. Smutne i tam, i tu… Ani čo by nič nezaujímalo
125 25|     utešený obraz… Idem sieňou a tu odrazu predo mnou hrebenček
126 25|    zrkadla a napráva si vlasy, a tu odrazu obráti sa ku mne
127 25|        Na teba ona ani nepozrie. Tu som ja.” Mne bolo smiešne
128 25| vykrikujú, myslel som si, ja som tu na to, aby sa jej zaujal.
129 25|   hľadiac na kríž, bľabotal: „Vy tu o slečne Márii… Urážate
130 25|         prešla na malíček… týmto tu len ruky stískala… Predsa
131 26|      odchovala kurence susede, a tu máš! Aby jej podsypala zo
132 26|         na doskách, ale kde nič, tu nič. Strakavých nebolo,
133 26|       vyššie dávalo na známosť.~„Tu sú dva šestáky. Pomasťte
134 27|          sám na seba a na ňu, že tu sedím a že ju to ani najmenej
135 27|          nepozrela na mňa.~„Toto tu je lopúch, nie…? Pravdaže,
136 28|         veď je to akási pani!”~A tu zbadáte i elegantnú zamatovú
137 28|        úprimnejšia a ohnivejšia.~Tu máme Rafikovú. Už má sedem
138 28|          ale predsa s chuťou je, tu ona do neho:~„Rada som,
139 28|           tak pozerá do zrkadla.~Tu vošla pani Rafiková. Bola
140 28|         Nemám horšie ako uhlie.”~Tu hneď i vzdychla, akoby chcela
141 28|    jednom omnibuse advokát. Chce tu otvoriť kanceláriu.”~„Kanceláriu?”
142 28|          ešte, keby nie deviata. Tu sa spamätala a začala sa
143 28|          Ledva sadla do neho, už tu akýsi mladý človek. Vysočizný,
144 28|        stromoch pri hradskej kde—tu trepotal sa ešte vo vetre
145 28|        blato. Ako je smutno von. Tu dnu smiech a veselá vrava.
146 28|         Ale to nemohla byť ona.” Tu zasa znížila. ,Ona, keď
147 28|   spoločnosť. Zišlo sa ich viac. Tu je i Vrabcová, i polesná,
148 28|          rozprávam, rozprávam, a tu ona: ,A toho nového advokáta
149 28|          dávať nočné muziky.~Ale tu sa zastavil. Prišla mu na
150 28|      dvere a vstúpil do pitvora. Tu postál na chvíľu a poobzeral
151 28|       začal spätkovať ku dverám. Tu postál a ešte raz spravil
152 28|        vám páči ďalej. Sem, sem. Tu obedúvame… Nepustíme vás.
153 28|          som ho nikdy, a to vy,” tu tri razy chlipla jedno za
154 28|           Vraví: Doktor Brveník. Tu už sa bol predstaviť. Ej,
155 28|        Až Miluška príde a vraví: tu je snúbenec Malinovej… Tak
156 28|        polesná. Zašla ta. A hľa, tu boli panie. Veľmi živo besedovali.
157 28|      Pozrela do Miluškinej izby. Tu bola tma. Zatajila dych,
158 28|      Dvanásť hodín a ešte je nie tu.” Bežala k mužovi.~„Starý,
159 28|      Takto prišli až ku stanici. Tu sa všetko vysvetlilo. Slečna