Part

  1 1 |          nemu sme šli.”~„Teraz ste vy jeho dlžníkom.”~„Chudák.”~
  2 2 |         ich, aby sa hneď obliekli, vy ste boženík.”~Jakub sa poškrabal
  3 2 |            ušami.~„Ja? Prečo ja?”~„Vy ste boženíkom,” opätoval
  4 3 |          spýtal sa Ježo.~„Preto. A vy vari budete zaň hlasovať?
  5 4 |           hosťom.”~„Navarte večeru vy.”~„Nikdy som nevaril, ani
  6 4 |        bezsenných nociach prišiel… Vy budete taký dobrý a napíšete
  7 4 |          Škereň, s ňou rozsobášim. Vy totižto budete nútený ako
  8 6 |        Dovolil som si poznamenať: „Vy, slečna, museli ste mať
  9 6 |        môžem vedieť?”~„Poviem vám. Vy, slečna Boženka. Vy musíte
 10 6 |           vám. Vy, slečna Boženka. Vy musíte vedieť, že vás ja
 11 6 |          zajtra, i o týždeň…~„Áno, vy,” hovoril som, „vy máte
 12 6 |            Áno, vy,” hovoril som, „vy máte v rukách moje šťastie
 13 8 |             Chvosty panské. Budete vy ma ešte rešpektovať…~V druhej
 14 8 |          dobre,” preriekol sudca. „Vy ste písali ten článok?”~„
 15 10|             slečna!” pretrhol ju. „Vy ako farárska dcéra nesmiete
 16 11|         Povedali ste jej: „Aká ste vy krásna, slečna!”~„Ale choďte!”
 17 11|            sa museli zísť.~„To ste vy, slečna?” spýtal sa.~„Ja.”~„
 18 11|           Naklonil sa, bozkal ju.~„Vy viete,” povedal a nepustiac
 19 11|            nabok.~„Ako vás ja rád. Vy to viete a spytujete sa.
 20 11|         vidí, je animo.”~„O áno. A vy sa ako cítite? Dnes pri
 21 11|          viem?”~„Ani som nebola.”~„Vy… vy…”~„No čo?”~„Viete, čo
 22 11|              Ani som nebola.”~„Vy… vy…”~„No čo?”~„Viete, čo ste?”~„
 23 11|        zasa začali šuchať nohami.~„Vy ste šelma,” povedala Olinka.~„
 24 11|          šelma,” povedala Olinka.~„Vy ste.”~Niekto za chrbtom
 25 11|         pán podsudca potichu.~„Nuž vy.”~„Ba vy.”~„Vy, a ľaľa,
 26 11|    podsudca potichu.~„Nuž vy.”~„Ba vy.”~„Vy, a ľaľa, oficieri,”
 27 11|       potichu.~„Nuž vy.”~„Ba vy.”~„Vy, a ľaľa, oficieri,” zvolala
 28 12|     nevyjadrila si to zreteľne.~„I vy ste otrokyňa.”~„Ako?”~„Otrokyňa
 29 12|            Tak ako milión iných, i vy ste otrokyňa. Vydávate sa
 30 12|        rada. Bohatý je, dobrý, ale vy ho nemôžete vystáť. Povedali
 31 12|            jej dych zastavovalo…”~„Vy máte fantáziu,” pretrhla
 32 12|   Kamarátky sa vám povydávali. Len vy nie. Veď máte už dvadsaťdva
 33 12|         Ešte tri, pomysleli ste si vy na to, a zostanem starou
 34 12|          mliečnym. Napravo.”~„Ale, vy ste! Vy mi aj do úst pozeráte,”
 35 12|            Napravo.”~„Ale, vy ste! Vy mi aj do úst pozeráte,”
 36 12|        zaľúbený — do nej, do nej.~„Vy tiež počkáte na lásku?”
 37 12|         vás,” vravela mäkko, „máte vy ma rád?”~„Povedal som. Veď
 38 13|      fašiangov.”~„Zvedavý som, aké vy môžete mať maškarné plesy.
 39 13|          večerať? Nemožno. Choďte, vy, moje hodinky, choďte! Vysloboďte
 40 14|            na Javora, hostinského? Vy sa nepamätáte. Ja naň nikdy
 41 14|            žbrndy… Ej, páni, páni! Vy ste na príčine. Nie vám
 42 14|          nevkuse. ,Vidíte, akí ste vy mladí! Neviete zaviesť diškurz
 43 14|        Táravého som predstavil.~„A vy tiež pijete!”~„Akože by
 44 14|        bolo tu, že tu sedel Fraňo, vy, vy, ty i ty…” a ukázal
 45 14|             že tu sedel Fraňo, vy, vy, ty i ty…” a ukázal na nás. „
 46 15|            sa chcelo povedať: A čo vy, pane, nespievate ďalej?
 47 15|     vážkach na pulte.~„Slečna, ako vy šikovne obslúžite a nikdy
 48 15|          vám, prečo nie?”~„Aká ste vy dobrá!”~Zaľúbený som, myslel
 49 17|      smiala a iste by povedala: „I vy ste ako ostatní. Pozrela
 50 17|         zmenil ho v posmešný.~„Ale vy zle robíte kruhy, slečna
 51 17|        kruhy, slečna Oľga.”~„Čo sa vy rozumiete do kruhov!”~„Ako
 52 17|            muf k tvári.~„Počkajte. Vy nie ste ešte kompetentná
 53 17|          je vaše celé odôvodnenie. Vy ste vôbec čudná, slečna
 54 17|        pochváli ho: výborný herec. Vy na to: počula som ho i videla,
 55 17|         dáma. Poviem: krásna váza; vy poviete: ach, celkom prostá…
 56 17|            celkom prostá… Taká ste vy… Nerozumiem sa do kruhov!
 57 17|     rozumiem sa, čo je aj pravda — vy poviete: nerozumiem sa.”~„
 58 17|           len tých, ktorých vídate vy, nie?” pretrhol som ju, „
 59 17|           o dojmy na dámy, ako ste vy. Tí nechcú vašu dušu, slečna
 60 17|      priateľmi. Prázdne figúrky. A vy ste tiež zlá a mrzká, odpusťte.”~
 61 17|         podala mi ruku.~„Prosím.”~„Vy vravíte o figúrkach. Čo
 62 17|               Vyznal mi lásku.”~„A vy?”~„Neodpovedala som mu.
 63 17|           mi ktoréhokoľvek.”~„Ach, vy ste prismelá.”~„Kohokoľvek.”~„
 64 17|            nepristávam.”~„Prečo?”~„Vy nemáte zmysel.”~Dívala sa
 65 17|        Nemám zmysel? To sa mýlite. Vy nie ste stvorená pre celý
 66 17|            prospech. To je špatné. Vy ste veľmi negavalierska,
 67 17|     zastala.~„Pán Rážnik — a kamže vy?”~Za hlasom hneď i čiapočka
 68 17|        tvár, i celá figúra. Oľga.~„Vy ste to?”~„Ja, vráťte sa.
 69 17|            vás ešte mlčať o tom. A vy?”~„Vy sa chcete zasnúbiť?”
 70 17|          ešte mlčať o tom. A vy?”~„Vy sa chcete zasnúbiť?” spýtal
 71 18|           odchytila svoju.~„Ako sa vy mňa bojíte, slečna! Veď
 72 18|  každodenne sa budeme stretávať. A vy sa mňa máte báť?”~Otvoril
 73 18|         vopred.~„Nech sa vám páči. Vy sa mňa nesmiete báť, slečna…
 74 19|      zafňukala, utierajúc si oči: „Vy by ste aj na moriaka povedali,
 75 21|         pokračujúc v myšlienkach, „vy ženské neviete milovať tak,
 76 21|        viete, prečo milujete, lebo vy preto milujete, že vás milujú.
 77 21|          sa láska až po nešťastie. Vy ste od prírody plaché v
 78 21|            emancipované, budete aj vy počínať, ale nateraz je
 79 21|           a začal na ňom maľovať.~„Vy sympatizujete,” hovoril, „
 80 21|           mohol. Ale o vás je reč. Vy, Elenka…”~„Ale nie so Šuvikom.”~„
 81 21|           kedy sa stratí pohľadu.~„Vy ste vraveli niekedy… Dávno.
 82 21|             Vždy ťa budem milovať. Vy, Čurín, ste to… Počkajte…!
 83 22|            sa vás ja môžem spýtať, vy surovec.”~Neodtiahol tvár,
 84 22|             ale mi prskol do očí: „Vy ste sedliak!”~„Vy ste!”~„
 85 22|            očí: „Vy ste sedliak!”~„Vy ste!”~„Grobian!”~„Smrad!”~„
 86 22|              ripostoval som ja.~„A vy čo ste? Vy nula.”~„Tisíc
 87 22|   ripostoval som ja.~„A vy čo ste? Vy nula.”~„Tisíc jutár poľa
 88 22|         vám nula a just toľko hôr! Vy pšócher!”~„Drevenú figu
 89 22|       Strasserovi.”~„Taký gróf ako vy.”~Ani majetok, ani hodnosť,
 90 22|            váš smrad?”~„Chcem.”~„A vy ste agent Morgensternov
 91 22|            z Viedne?”~„Som.”~„Teda vy cestujete v plátne a bielizni?”~„
 92 23|            a teraz som v blázinci. Vy neveríte, ale je tak. Ja
 93 24|       Povedal by jej len: „Slečna, vy máte nešťastné obrvy!” a
 94 24|            celkom proti mne.~„Ach, vy úbohý! Kam ste to prišli?”
 95 24|               Ale!”~„Celkom vážne. Vy neuveríte, ale ja som rád.
 96 24|            sa.~„Prečo práve mne?”~„Vy na mňa dnes robíte dojem.
 97 24|          kým sa nám hovoriť žiada. Vy ste narážali na niečo, keď
 98 24|         poklony.”~„Ach, poklony!”~„Vy ste pekná. A aké máte ružové
 99 24|         bez rozmyslenia povedala: „Vy budete Elena.”~„Ale prečo?”~„
100 24|       budete Elena.”~„Ale prečo?”~„Vy viete.”~„Dajte mi radšej
101 24|           radšej Oľga.”~„Nie, nie, vy budete Elena!” a odišla.~
102 24|          si prsteň ako záloh.~„Ale vy ste naozaj zamyslený,” povedala
103 24|          si sami klbko rozmotať.”~„Vy ste nemilosrdná.”~„Ako vy.
104 24|          Vy ste nemilosrdná.”~„Ako vy. Podpálite a necháte horieť.
105 24|           povedal som s výčitkou. „Vy mi ju nechcete dať, to je
106 24|            začala hovoriť.~„A čože vy takto? Zunoval sa vám tmavý
107 24|         právo sa vysmievať.”~„No a vy ste o nej presvedčená?”~„
108 24|         vznešené, krásne, duševné. Vy ste ma videli už aj víno
109 24|          je komické a neestetické. Vy, slečny, máte viac estetického
110 24|   estetického citu v sebe, a preto vy to verejne veľmi ťažko ukazujete,
111 25|        hľadiac na kríž, bľabotal: „Vy tu o slečne Márii… Urážate
112 27|        Čože chce?~„Akú mienku máte vy o mne?” spýtala sa ma odrazu.~
113 27|             A vás?”~„Mňa napríklad vy. Ale vás, vás, vy zatvorená
114 27|        napríklad vy. Ale vás, vás, vy zatvorená kniha so zámkou
115 27|            taký driek, taká blúza… Vy chcete, aby všetko hľadelo
116 27|            sa strasú od zimy, lebo vy — možno neviete, a možno
117 27| neprestávajú pri jednom človeku, a vy, náhle zjaví sa len jeden —
118 27|            pekný obrázok. Ďakujem. Vy ste ho maľovali.”~A akoby
119 27|            som si k nej stoličku.~„Vy teraz trestať chcete, slečna.
120 27|           čo?”~„Že vás rada…”~„Veď vy to sama neveríte…”~O štvrťhodinku
121 28|         byť naozaj strašný bôľ.~„A vy ešte nekúrite, pani Rafiková?”~„
122 28|           tak ju to prekvapilo.~„A vy neviete? Vysoký, mohutný
123 28|          vytrhnúc cigaretu z úst.~„Vy ma ani nepoznáte… Ja som
124 28|    červenovlasý pedel?~„Ako chytro vy mužskí zabúdate. Stavme
125 28|            ukázala hrubú obrúčku.~„Vy ste ešte bez obrúčky?” spýtala
126 28|            hneď bude taká pani ako vy… Šálku nech si kúpi, pravda,
127 28|        ešte raz pichnúť.~„A že ste vy o tom vedeli, že príde.
128 28|        Nevidela som ho nikdy, a to vy,” tu tri razy chlipla jedno
129 28|            Podišla k nemu.~„To ste vy? Poďte,” a podala mu ruku.~
130 28|        myslieť, že som študentom a vy Elenkou, to Elenôčkou malinkou,
131 28|            pritom leskli.~„Elenka, vy ste naozaj zlá?” spýtal
132 28|        Hodila rukou a usmiala sa: „Vy ste naivný. Veď to ony všetky
133 28|    milosťpani Serafína Rafiková? I vy ste ich možno zacítili a