Part
1 1 | doktora a srdce mu zabúchalo.~Veď ak doktor príde, nuž ho
2 2 | v najväčšom začudovaní: „Veď je to náš notárko!”~Dohrmel
3 2 | notárko!”~Dohrmel koč.~„Veď je to doktor Edut,” skríkol
4 3 | myslel si pán majster, veď je tak. Nenarúbal som, ale
5 3 | Osvetlenie? myslel, si, veď je. Päť lámp horí, vlastne
6 3 | čerta?”~„Čo ja viem?”~„Ale veď to netreba.”~„Čoby bolo!
7 3 | A Ježová si pustí muža. Veď keď ho Trupák ovalí, amen,
8 3 | Hybaj! Hybaj, ty trubiroh…! Veď ti ja dám… Počkaj! Ty ozembuch!
9 4 | a dobre… Je to kríž. Ale veď aj Kristus niesol kríž.
10 4 | Rozsobáš by ona pýtala. Veď by to bol škandál pred hosťom.”~„
11 4 | taký láskavý, pán doktor, veď len preto som prišiel. Aj
12 5 | doktora a dobre sa zabavím… Veď pohyby moje sú ozaj panské.
13 5 | je to, že mi nejde tanec? Veď som sa učil vo Viedni. Ale
14 5 | Čo za doktor? Ale ten? Veď je to hodinár,” povedal
15 5 | krídla a že aj jeho mal… Veď si ho dobre obzrel, keď
16 6 | Odrazu som sa zarazil. Veď je to domáca slečna a tá
17 6 | Počkám, ako sa to skončí. Veď všetko nemôže odniesť. Diván
18 7 | zaprosil licitujúci.~„Ale, veď ti to pán exekútor zverí,”
19 7 | Vieme my, čo je zákon… Veď za tú kravu kedykoľvek dostanete
20 7 | mestskí sluhovia.”~„Diabla, veď je to pre dievky.”~„Fero
21 7 | kravu, dievku a slamu…”~„Veď je tak,” ozval sa richtár, „
22 8 | maličkosťami unúva.~„Ale veď sú nie sviatky,” povedal
23 9 | dievčatá, tak aj rodičia. Veď by ich varovali pred istou
24 9 | dlaňou tvár, rozosmiala sa. „Veď ten má päť detí. Choďte
25 11| by bol náš pán richtár? Veď ten vždy nosí tie obdrané
26 11| jagajúci sa. Pozri, pozri, veď on nechodí do krčmy, a teraz
27 11| búchal pritom na stôl. „Veď, prosím, ako by to bolo?
28 11| ako protivne gagocú, a veď je to celkom nie protivné.
29 11| ti nechce chytiť do ruky. Veď je dnes bál. O jedenástej
30 11| jedenástej ideš na pivo, veď je dnes bál. Prečo by si
31 11| kancelárie. Treba sa obliekať — veď je bál. Akože si ukrátiť
32 11| bolo sedieť v úrade, ale veď je dnes bál.~Ale čo len
33 11| nevyšli včaššie ako iný raz, veď je bál. Titul. I upiť si
34 11| ich nespýta, koľko pili, veď je bál. I prehrať viacej,
35 11| i neskoršie odísť domov, veď je bál. Ak sa ťa spýtajú
36 11| ako utiekla… Ale prečo? Veď sa bude moja dcérka zabávať.
37 11| pánom lajtnantom.”~„Ale, veď ste mne…”~„Odpusťte, ale…”~
38 12| povydávali. Len vy nie. Veď máte už dvadsaťdva rokov.
39 12| Čo ja chcem? A čo ona? Veď je práve taká biedna ako
40 12| vy ma rád?”~„Povedal som. Veď viete.”~„A vzali by ste
41 13| príde na Vianoce domov. Veď v malom meste napríklad
42 13| krajčírova Müllerova dcéra.”~„Ale veď tá sedí na galérii.”~Išiel
43 13| by som ešte jednu túru. Veď vidieť, ona mňa vyznačuje,
44 13| je pani obuvníková? Ale veď tá ma päťdesiat rokov a
45 13| Ja?”~„Ty.”~„Poštárke? Ale veď tá vie všetko. Nechápem
46 14| nehovor! Javor?”~„Javor.”~„Veď je to posmech.”~„Posmech!”~„
47 14| Nemali by sme k nemu chodiť. Veď je to zrada!”~„Ale, rozumie
48 14| všetko. A takto nás zradiť. Veď je to posmech. My vlastne
49 14| sa ho.~„Javorské.”~„Ale veď…”~„Veď je to nie proti princípu,
50 14| Javorské.”~„Ale veď…”~„Veď je to nie proti princípu,
51 14| Aj ja.”~„Ale prečo nie? Veď je to taká maličkosť.”~Vysvitlo,
52 14| fúzy, zablyšťali okuliare. Veď je to advokát Fraňo.~„Hohó!
53 14| kuchyne so zásterkou. Driečna, veď viete, radi si s ňou podiškurujeme
54 14| chodiť,” potvrdil Šturec. „Veď uvidím. Ešte pár dní.”~„
55 14| nahnevaní. Volali Javora. Veď poriadok musí byť. Javor
56 15| pomyslel si, čo ma do neho. Veď mi je cudzí. Možno, že sa
57 15| tam ťa očakávajú.”~„Ale veď ja… Ja som bol pár ráz v
58 15| nič —”~„Prekvapilo ma to. Veď si ty človek rozumný.”~„
59 15| Tak vravela Anička. Ozaj, veď ma tam čakajú, a prečo ja
60 15| vyviedol veľkú hlúposť. Veď dosiaľ nikdy nebol u Kulína.
61 15| ohlásila sa tá vyššia.~„Veď je dám mnoho —”~„Viete,
62 17| hovorí. Aká je mrzká, mrzká.~„Veď vážite šesťdesiat kíl,”
63 17| víťazom. Musím byť. Ostatne, veď má pravdu. I ja ju rád.
64 17| myslela by. Už je môj. A veď klince nedokazujú nič. Dnes
65 17| prezradím svoje vzrušenie. A veď sa vydáva, čo ešte chce
66 18| tancovať? Zabudne všetko. A veď je nie taká mladá. Pred
67 18| neuľavia rozbolenej duši. Veď čo je chvíľa v roku? Toľko
68 18| Pôjdem za vami,” opätoval.~„Veď sme už doma.”~Prišli k bránke.
69 18| sa vy mňa bojíte, slečna! Veď my oddnes každodenne sa
70 18| považovať za decko. Ale nie, veď ma tituloval slečna. Ozaj,
71 18| meno som mu nepovedala. Veď mu poviem. Ale druhý raz
72 19| Lepšie mu je,” povedala.~„No, veď sa aj mne ulepší.”~Mída
73 19| zdravie pána učiteľovo.~„Ale veď to aj môj. Ustavične len,
74 19| toho človeka nenávidel! Veď je to chlap samá statočnosť.~„
75 19| potvrdil rechtor.~„Ale veď aj mne.”~„Čudná náhoda.”~„
76 19| farárovi nešlo do hlavy, veď kúpil všetky a zjedol všetky.
77 20| uteká:~„Hybaj po doktora… Veď sa nám Citrónia pukne… Taká
78 21| teda zahrať?”~„Nehrajte.”~„Veď je Chopin krásny.”~Spustila
79 21| povedal Čurín s úsmevom.~„Veď sa jej posmievate.”~„Musí
80 21| vravel skoro šeptom. „Veď vás ja rád. Veľmi. Elenka,
81 21| som predsa zostal víťazom. Veď bolo treba povedať len slovo
82 22| urazení vzbudilo vo mne odpor.~Veď vidí inteligentného človeka,
83 22| aký je to spôsob…? Ale veď je to komisný spôsob! Nevšímavosť.
84 22| Akoby som tu ani nebol… A veď som tu. I cudziu bundu mohol
85 22| šál… Pravdaže ma videl, veď som nie z hmly… Ja ti dám!~
86 22| povedali?”~„Že ste žobrák.”~„Veď vám môj strýc, kuriálny
87 23| stalo. Prišlo mi na um, že veď je ona predsa len žena.
88 23| srdce, nálada. A ostatne, veď mačka ani nie je taká hlúpa.
89 23| desať ráz bez výsledku. A veď ju žena každé ráno dojila,
90 24| sa človek nezahanbil. Ba veď i tak sa hanbí, až príde
91 24| spôsob treba otvoriť oči… A veď to musí cítiť, len myšlienku
92 24| kabátik, nech vyzve sama. Veď vďačne poslúžime, ale očakávať
93 24| myslel som si v duchu, veď taká nikdy nebola. Predtým
94 24| Len kde je príčina zmeny? Veď som ju rád videl. Zmenila
95 24| ju rád videl. Zmenila sa? Veď predtým bola tá istá, lenže
96 24| ju dám?”~„Ó, bože, ako! Veď sa na nás každý nedíva…
97 24| kútiku?”~„Ale prečo nie? Veď je to príjemne.”~„So slečnou
98 24| že som tu, či mlčať? Ale, veď mi vidí nohu vo svetle z
99 25| smiešne na obidvoch, lebo veď mne stískala ruku. Čo sa
100 25| oprávnene. Nenamýšľam si, veď mi ona najprv ruku stisla,
101 25| šepol mi tajnostne do ucha, „veď sa Mara so mnou zabávala,
102 26| starú babu hneď za rána. Veď je to horšie, ako keby sa
103 26| dávno jej bola podozrivá… Veď je pravda, že nebola gazdiná
104 26| Ale akože na ňu povieš? Veď je inteligentná. Ako apatekárka,
105 26| Škandál, škandál, škandál. Veď je to posmech, posmech,
106 26| prasacinu, a nie ty žráč… Veď som to ja len pre teba,
107 27| nie…? Pravdaže, lopúch a veď je veľmi krásny na origináli,
108 27| som si krútiť cigaretu. Veď len prehovorí, musí. Ak
109 27| bude mlčať, odídem. Ale, veď jej je to jedno. Len troška
110 27| ak chcete počuť…”~„Ale veď ja očami nepočúvam.”~„Lepšie
111 27| ste odo mňa horúcu lásku? Veď sám nemáte ani troška citu
112 27| do kúta letníka.~Naozaj, veď ja som jej posiaľ nepovedal,
113 27| nežnosti. Začudoval som sa. Veď moje srdce akoby utíchlo
114 27| zdalo, keby trošku citu… Ale veď ona necíti. Čo to robí?
115 27| Čaká. Čože jej povedať. A veď musím niečo povedať, urobiť.
116 27| skotúľala… Čo jej povedať? Veď necíti, necíti, to ja vidím
117 27| to ja vidím a cítim. A veď treba niečo. Ak sa jej spýtam,
118 27| povie áno, čože urobím? Veď ma nemiluje. Ja by jej to
119 27| Čo, čo?”~„Že vás rada…”~„Veď vy to sama neveríte…”~O
120 28| čele a vykríknete: „Ľaľa, veď je to akási pani!”~A tu
121 28| Nech si to radšej zaje, veď je žlté ako vosk. Ale ona
122 28| Obidvaja si mysleli, že veď oni to len so smiechom hovoria.
123 28| Nie, nie. To nebolo tak. Veď som vari na vlastné oči
124 28| kompromituje, šiel by k nej. Veď i jej patrí návšteva… Rozpomienky
125 28| usmiala sa: „Vy ste naivný. Veď to ony všetky jedna na druhú
126 28| Ako predtým,” povedal. „Veď sme sa my už bozkávali…”~„
|