Part

  1 1 |           druhá, tam tretia… Pustím všetko. Odľahne mi.~Toto rozhodnutie
  2 1 |            nestačí… Ale stovku mať, všetko by prišlo do koľaje… Potom
  3 1 |             príde, nuž ho prezrie a všetko uvidí, myslel si. Lepšie
  4 1 |           Čo vás bolí?” spýtal sa.~„Všetko,” pošepol dokaličený, sťaby
  5 1 |         postarám, Ďurko. Nebanujte. Všetko bude v poriadku… A na apatieku
  6 2 |            chrbty prevaľovali, a to všetko podľa doktorovho komanda,
  7 3 |              či nie…? Nepil… Tak je všetko v poriadku… Nemôže mať nič
  8 4 |          Idem ako ku spovedi. Chcem všetko povedať od a po z. Prosím
  9 4 |      chváliť. Slovom, stačil som na všetko. Ja totižto…”~Škereň sa
 10 4 |             do pŕs.~„A stačí nám na všetko… A predsa, pán doktor, od
 11 4 |          jarmočné obrázky na stene. Všetko v poriadku, okrem toho,
 12 5 |           čiapočky.~Pán Sásik na to všetko nedbal. Pripravoval sa na
 13 5 |            pánov. Konečne smialo sa všetko. Ešte aj pikolo z kasína
 14 6 |          jedno, od kraja, čo vidím. Všetko to malo dlhé vlasy, pekné
 15 6 |       Počkám, ako sa to skončí. Veď všetko nemôže odniesť. Diván a
 16 7 |     nedojalo. Hodil rukou, že sú to všetko daromnice, a so stiahnutým
 17 7 |          seno i slamu, i dievku… To všetko v štajrante deponovať… Na
 18 7 |           sa richtár, „teraz ide na všetko štempeľ.”~Sedliaci začali
 19 8 |             s kartovaním a pitím. A všetko to stálo len tri koruny.”~
 20 9 |             deti, majetok, dobytok. Všetko treba opatriť. Najímať veľa
 21 10|      striebristé svetlo na krajinu. Všetko bolo zatiahnuté riedkym
 22 10|      Hodinky ukazovali jedenásť…~Na všetko toto myslel, ponáhľajúc
 23 11|          začadené krčmy a cukráreň. Všetko sa akosi blýskalo.~Starí
 24 11|             sa. „Slnce sa ti smeje, všetko vonia, ale Bosna! — Raz,
 25 11|       čokoľvek budú hovoriť.~Ale to všetko bolo by sa dalo odpustiť
 26 11|            pána podsudcu a pisárov. Všetko vhrnie do seba rieka, čo
 27 11|              kričali jedným tónom.~„Všetko v poriadku.”~„Dámy pripravené.”~„
 28 11|         mohol sa cítiť šťastný, mal všetko. Každý ho chcel imitovať,
 29 11|            i o nohaviciach a znosil všetko. Odišiel si smutný. Kúpil
 30 11|           Olympe ho nepili.”~Znosil všetko a každého. Akože by si nebol
 31 11|             od zdravia. Pery, šija, všetko akoby uliate do najkrajšej
 32 11|         večer. Spočiatku vravela na všetko: „ale choďte, nech sa páči,
 33 11|        všade okolo. Zdalo sa mu, že všetko dýcha láskou, že je všetko
 34 11|          všetko dýcha láskou, že je všetko jemu naklonené. Cit sa mu
 35 11|            tak mu bolo, akoby aj on všetko miloval. Hľa, domáci drozd
 36 11|            umenia, čo sláva a sila! Všetko je malicherné, slabé, nezaujímavé
 37 11|           ozval a zakričal: „Ťu!” A všetko sa vrtelo a odrazu, akoby
 38 11|        znela zo susednej izby. Ech, všetko uletí ako ten tón, všetko,
 39 11|           všetko uletí ako ten tón, všetko, a my sa trápime, že uletí.
 40 11|       prestali hrať. V sále utíchlo všetko, načúvajúc.~„Alarma!” zavolal
 41 12|            postáť. Trasie sa na ňom všetko, i plecia, i hlava, i bukréta.
 42 12|           uvidí samé neznáme tváre. Všetko bude veselé, smejúce sa,
 43 12|             ďalej. Cítila, že je to všetko preto, lebo sa vydáva. A
 44 12|            To jest, aby vám povedal všetko, slečna Elena…” Tu sa mu
 45 12|         čujným a pozorným. Sťaby sa všetko premenilo v srdci na tóny,
 46 12|      Chodila po asfalte a pozerala. Všetko cudzie tváre. A doma, keď
 47 13|             tvrdil hlúposť a ja som všetko hlúpo vyvracal, nazdávajúc
 48 13|          zle. Študent na univerzite všetko nechá, keď príde na Vianoce
 49 13|        radosť a šťastie, akoby bolo všetko šťastne zaľúbené. V šum
 50 13|            že ma vyznačuje, a teraz všetko špatné váľa na mňa. Ledva
 51 13|            Poštárke? Ale veď tá vie všetko. Nechápem sám, ako to môže
 52 13|            včera košeľu. O tebe vie všetko, o mne menej. Ozaj, príď.
 53 14|          kabátik, krátke nohavice a všetko na ňom krátke a úzke. Ku
 54 14|           na olej a ocot, soľničky. Všetko čistučké, biele. Zrkadlá…~
 55 14|             namysleli. Žbrnda je to všetko. A takto nás zradiť. Veď
 56 14|           prirodzený rozum a robíte všetko neslušne. Zapískate všetko.‘
 57 14|          všetko neslušne. Zapískate všetko.‘ Príde nejaká dáma a už
 58 14|       klobúčik, topánočky. Skvie sa všetko. Keby ste len boli aj vnútorne
 59 14|       vnikol do krvi… Razom sa zasa všetko rozhúpalo… Preletela fľaša
 60 14|           na stolíku, potom štyria.~Všetko sa vrtelo, cifrovalo, kričalo
 61 14|              všetci, a ty všetkých. Všetko zdá sa ti malicherné, len
 62 14|      povedal na to advokát Šturec. „Všetko vychádza na verejnosť z
 63 14|         poriadna krčma, z ktorej sa všetko vynesie,” horlil Šturec. „
 64 14|             Krásne vymaľovali izby. Všetko sa jagalo. — Neprišiel nik.~„
 65 15|             by aj vo dne aj v noci. Všetko má svoj čas. Len človek
 66 15|             pod nohami. Že mu uniká všetko šťastie. A azda Anička Durdíkovie?
 67 16|        solídny, tichý mladý človek, všetko také vlastnosti, ktoré prvoročnému
 68 16|      vyhladiť.~Roztomilý prvý vráti všetko a Julo je znova elegantný,
 69 17|            vídavam, ktorých poznám! Všetko ako svieže prútiky. Zohne
 70 17|         srdci, v duši a myšlienkach všetko umiera. Najmä láska. Pre
 71 17|            ulice z obchodu, že môže všetko… Prečo sa oni smejú? Nič
 72 18|             učila tancovať? Zabudne všetko. A veď je nie taká mladá.
 73 18|         plaču, keď si pomyslí na to všetko. Ako je druhým dobre, a
 74 18|      hviezdam, mesiacu, prírode. To všetko nemožno pritisnúť k srdcu.
 75 18|             to nie pravda, myslela. Všetko sen s otvorenými očami.
 76 18|             a mĺzla ho. Teraz jedla všetko nožíkom a vidličkou, pozorne
 77 18|           belasú povedali.”~„Je tam všetko v poriadku?”~„Všetko.”~„
 78 18|            tam všetko v poriadku?”~„Všetko.”~„Lampu si pripravila?”~„
 79 18|     pripravila?”~„Áno.”~„Zápalky?”~„Všetko, slečinka.”~Ale jej to nebolo
 80 19|         vysmažila. Pán farár zjedol všetko, čo doniesli na stôl! Jej
 81 19|          tak.”~Mída bežala naspäť a všetko rozpovedala pánu farárovi.
 82 20|         Bartuške, vysvetlil jej, že všetko treba vyliať krave do papule
 83 21|            sa aspoň nazdával, že to všetko už zahynulo a prestalo žiť.~
 84 21|         cíti ako ja? Či ju volá tak všetko ku mne ako mňa k nej? Keby
 85 21|          zradenie sa. Povedal by ti všetko. Lenže ty čušíš. Nemáš rada.
 86 21|     strašnom incidente. Spomínal si všetko, každú vetu, každý jej pohyb.
 87 21|        každý jej pohyb. Spomínal to všetko s láskou, s boľavým, roztúženým
 88 21|        celkom zblízka a zabudnúť na všetko. Povedať jej, že ju rád
 89 21|           neodpúšťať? Láska odpúšťa všetko. Odpusťte!”~Natiahla ku
 90 22|           som sa nad ne, poňuchal a všetko sa mi vysvetlilo.~Pánovi
 91 22|          tisíc zlatých… Tu prestáva všetko… Hneď zajtra odpíšem… Takýto
 92 23|     premenila na akýsi čarovný kút. Všetko ožilo. Nie preto, že bol
 93 24| Interesantné… Tie obrvy… Vidíte, to všetko by som rád povedať, ale
 94 24|          prevrátil ho, že sa z neho všetko muselo vysypať. Ale to sa
 95 24|           mi ju nechcete dať, to je všetko.”~„Čožeby. Ale keď ju aj
 96 24|           ja ju nerád… Aká je dlhá! Všetko na nej je dlhé a tenké.
 97 24|              Ech, musím jej povedať všetko… Keby sa teraz tak nahol
 98 24|        fŕkal hnusný zimný dážď. Von všetko skryté v tmavej, nepriehľadnej
 99 25|        gavalierski, lakomí, a to je všetko nie pravda, lebo keď ide
100 26|      Labužánska, advokátka Steinka… Všetko dobrá spoločnosť… Čo je
101 26|      zostalo iba päť. Múry dookola, všetko pozamkýnané, len od susedov
102 26|    vykývaným a do polovičky hnilým…~Všetko podozrivé, myslela si pani
103 26|         akúsi „bosorku u susedov”.~„Všetko ukradne,” pokračovala žena.~„
104 26|   Žibrienkovej zasa prišla na myseľ všetko, čo jej pokapalo, päť klátov
105 26|              Okná boli pootvárané a všetko bolo počuť.~„Ty starý chomút,”
106 27|            hra na klavíri tiež nie. Všetko robíte z nudy, aby vám prešiel
107 27|          taká blúza… Vy chcete, aby všetko hľadelo na vás, zaľúbilo
108 27|          nie špeciálne pre jedného. Všetko robíte bez srdca, všade
109 27|          Odrazu sa mi v myšlienkach všetko rozjasnilo. Našiel som odpoveď,
110 27|           dojmov. Bozk mi vysvetlil všetko.~Krásna bledá dáma, ktorá
111 28|       dvadsiatimi rokmi. Vtedy bolo všetko inakšie. Inakšie sa tancoval
112 28|              alebo najlepšie, vysyp všetko. Mne ani nemusí zostať.”~
113 28|     Tvárička počerná, oči počerné a všetko pekné.~I o túto najvrelšie
114 28|           ich maniere. Naučiť sa to všetko z románov, keď nie zo života.~
115 28|           Von, prekliaty vojvodca!”~Všetko to stávalo sa, ako hovorím,
116 28|          ľudí vospolok. A pri bráne všetko rekapitulovala. Konečne
117 28|          Len fúkol nosom od hnevu.~„Všetko je zlé na tomto svete, i
118 28|         Ostatne, ak pravdu povedať, všetko sa môže stať. Nie sú to
119 28|              Míňa sa na tomto svete všetko, ale časom sa opätuje. Nikto
120 28|            Rafiková. A vyrozprávala všetko, čo mohla vymyslieť. Rozprávala,
121 28|            na neho hnevajú. Uverili všetko. Ja si ho nakloním, zavolám
122 28|         prišli až ku stanici. Tu sa všetko vysvetlilo. Slečna Rafiková