Part

  1 4 |          Čuridu, ako svojho muža. Ona, Želmíra, ako jeho žena.
  2 4 |       Metlou vyhnala. Rozsobáš by ona pýtala. Veď by to bol škandál
  3 6 |            Slečna, smiem prosiť?”~Ona zrovna vykríkla: „Ó, áno!”~
  4 6 |       bola jednoducho vstala. Ale ona povedala s radosťou: „Ó,
  5 6 |           jej bol ľahostajný. Ale ona naklonila hlávku. ~Dovolil
  6 6 |         dva roky v Paríži! A hľa, ona je nie ani pyšná.~Ani som
  7 9 |           za poslúženie… čo by sa ona vydávala.~Na druhú nedeľu
  8 9 |      paniu, aby sa len netrápila. Ona sa nevydá.~Uľa zasa Beckovi
  9 11|        povie, že ma rád, myslí si ona. Radosť, radosť. Kto by
 10 11|       Čížik, pozemková kniha, ale ona chce túto štvorylku s pánom
 11 12|       bude bezstarostne v tanci a ona bude hľadať seberovnú priateľku,
 12 12|        mňa neexistuje. Kde je nie ona, nemôžem zostať. A tak ďalej.
 13 12|    pretvaruje. Darmo preto, že sa ona vydáva… Ale či sa musí vydať?
 14 12|           rozpamätať, čo povedala ona. Len toľko vie, že znelo
 15 12|          rovno pritiahol k sebe a ona by cítila teplo ako vtedy.
 16 12|       stolíkom. Čo ja chcem? A čo ona? Veď je práve taká biedna
 17 12|          a šiel pomaly za Elenou.~Ona bola už netrpezlivá.~„Čo
 18 13|           byť? myslel som pritom. Ona neháda, ona ma pozná.~„Nuž,
 19 13|           som pritom. Ona neháda, ona ma pozná.~„Nuž, Jonatan,
 20 13|          svietili jej belasé oči! Ona akoby skladala svoju hlavu
 21 13|          vlasy ako táto poštárka, ona má čierne, a ruky ešte jemnejšie
 22 13|          sa.”~„Čo si si požičal?”~Ona vie, že som si frak vypožičal!
 23 13|           jednu túru. Veď vidieť, ona mňa vyznačuje, nie brata.
 24 14|    Prichádza ku mne mladý človek. Ona hneď o nevkuse. ,Vidíte,
 25 14| diškuroval s Javorovou pri bráne. Ona len tak vyšla z kuchyne
 26 14|       pani?”~„Tá.”~„Tvoja žena?”~„Ona. Celé hárky papiera som
 27 14|          spýtal som sa ešte raz.~„Ona.”~V ten večer nešiel som
 28 15|           rok boli už dvaja, on a ona. Znova mu vhupla do srdca
 29 15|           Športy, lumpačky. Potom ona. Vtedy mu prišlo na um ženiť
 30 15|           si, celkom zaľúbený. Aj ona. Keby nie, nepridala by
 31 15|        druhého. I žena. Nie, nie, ona je celkom dobré dievča.
 32 15|  napríklad veľmi nerád cestujem a ona by prípadne rada cestovala.
 33 15|            Pekný to bude život. A ona prečo by nešla za mňa? Som
 34 17|          listov.~Kto mi povie, či ona pôjde na koncert? myslel
 35 17|     Božechráň, aby niečo zbadala. Ona by sa smiala a iste by povedala: „
 36 17|         sa nám mrvili pod nohami. Ona kráčala ľahkým dlhým krokom,
 37 17|        keby nebol vypovedaný boj, ona by sa mi zasmiala v najnežnejšej
 38 17|       zavádzaš.”~„A prečo?”~„Tebe ona nemôže konvenovať. Ty nemyslíš
 39 17|          budú mať kvieťa, musí aj ona… Potom sa jej zasmejem ja
 40 17|         Rýchlo som zdvihol hlavu. Ona tiež pozrela; obrátil som
 41 17|         obrátil som hlavu za ňou, ona tiež a zastala.~„Pán Rážnik —
 42 17|    Sklonil som k nim svoju hlavu. Ona náhle mi ju objala a pritisla
 43 17|         koncert. Malá bočná sieň, ona a moje roztúženie. Potom
 44 18|          mladých ľudí na ulici, a ona chodí s Markou len preto,
 45 18|            Ako je druhým dobre, a ona biedna, biednušká! Najlepšie
 46 18|         tiež. Ruky sa im stretli. Ona odchytila svoju.~„Ako sa
 47 18|           počuť potôčik a cvrčky. Ona čaká. Čaká na neho a kreslí
 48 18|           zemi. „Pusťte ho!” velí ona. Zbojníci ho pustili. Kľačia.
 49 18|      neohlásiš? Večerať! Kričím a ona počuje, a nič. Aby si človek
 50 18|      kuchyne. Bude sa zdať, akoby ona bola robila večeru. Bude
 51 18|           posteli je tak dobre, a ona má takú dobrú postieľku!
 52 18|      položiť ten starý medveď, čo ona má pred posteľou. Svieca
 53 18|       spozoroval, aby vedel, že i ona existuje v tejto minúte.
 54 18|         istým bôľnosladkým citom. Ona len cítila, cítila. Nepočula
 55 19|           kuchár nevyhovel, nieto ona, chudera… Tie palacinky
 56 19|           hlasom, chcejúc, aby ho ona odviedla do postele.~Ale
 57 20|           pľúca sa mi roztrhnú, a ona sa díva…”~Stará sa trhla,
 58 20|      vykríkne, alebo odbehne, ale ona akoby nič. Drkotala, drkotala
 59 21|           mu to slabosťou. Vôbec, ona ma už ani nahnevať nemôže,
 60 21|        nik nezastrelil. Nie. Nie. Ona mu je nulou. Áno, nulou
 61 21|     neprezradím ničím. Počkám, či ona prezradí niečo. Nie. Nesmie
 62 21|          tak netúlila… A prečo sa ona vydáva? prišlo mu na um.
 63 21|       človek so slovami o láske a ona postavila na ne novú budovu
 64 21|     pomyslel si po chvíli. Ako by ona mohla! Poľutoval ju.~„Neodpustíte
 65 21|           ešte mašlička. To sa ma ona, Elenka, dievčatko, spytuje,
 66 23|       Odbavil som ho a vidím, ako ona plače pri tenkom agáte.
 67 23|          mi je na stanici smutno. Ona hovorí, že jej je doma veselo.
 68 23|      príde z fary Anička, niekedy ona ide k nim. Prídu aj druhé,
 69 23|     tlieskať.~„I šunku.”~O čom to ona sníva? Jaterničky, klobásky,
 70 23|          vtedy tú kozu zahrdúsiť; ona je príčinou, že teraz tu
 71 23|        Prišlo mi na um, že veď je ona predsa len žena. Rozum u
 72 24|       Tretí žúr, čo sa stránim, a ona nedajbože pochopiť…~Priložil
 73 24|      Elenu. Nechal som ju plávať.~Ona sa pritom začervenala a
 74 24| ktoroukoľvek, len keby nie s ňou. Ona zaspieva vysoko, hlasno,
 75 24|          druhý koniec. Vyčkám, až ona vykrúti. Dostal som sa k
 76 24|         som sa jej vážne, hlboko. Ona sa tiež uklonila.~„A teraz
 77 24|         veľmi chladnú. — Prečo ma ona dnes tak vábi, dumal som,
 78 24|           ako ju nazvala Milošom. Ona so smiechom prikývla hlavou,
 79 24|      dookola. Elena práve sedela. Ona ju zavrtela. A opäť mi bolo
 80 24|      Pomaly odďaloval som sa, kým ona vykladala, kladúc karty
 81 24|          v najkrajších minútkach. Ona sa ešte vždy nazdáva, že
 82 24|          sa, koketujú a klebetia. Ona nikdy. Videl si len jej
 83 24|        iste.”~Také prosté slová a ona predsa musela z nich vycítiť,
 84 24|         myšlienkach so sebou a či ona niesla moje myšlienky. Nazdáva
 85 24|      prišlo na um: túto kľučku aj ona chytá. Za bránou sú dvere
 86 24|         za nimi je izba. Tam býva ona. Čo robí? — Idem tak neraz
 87 24|          a oproti mne uteká psík. Ona ho neraz hladkáva. Volám
 88 24|          komín. Kúria. Možno je i ona doma.~Jeden večer boli próby
 89 24|   schodoch vedúcich do garderóby. Ona pri mne na stoličke. Hrajúci
 90 24|       slečne Žele. Pamätám sa, že ona najprv začala hovoriť.~„
 91 24|          ustavične pritom, kde je ona, lebo som ju nevidel… Iste
 92 24|        nej. Možno sa mýlim, že je ona i teraz tá tichá, nežná
 93 24|           vytrhol ma Elenin hlas.~Ona prichádza… Mám jej povedať,
 94 24|     otvoril dvercia na peci. Hľa, ona žiada, a to hlasne, aby
 95 24|         potom neveril. Pre mňa by ona zaplakala? Je mladá a pekná.
 96 25|          do hlavy, prečo sa práve ona na mňa usmieva a tak pekne
 97 25|           je jej hrebenček. To je ona, čo mi ruku stisla. Rozháňa
 98 25|          Mary a myslíte si, že aj ona do vás.”~Hodil rukou.~„Myslí
 99 25|            chceš s Marou? Na teba ona ani nepozrie. Tu som ja.”
100 25|  oprávnene. Nenamýšľam si, veď mi ona najprv ruku stisla, potom
101 25| Neopovažujte sa o nej špatne… Mne ona tri razy ruku stisla na
102 27|      poklonu. Hovoril som s ňou a ona zrovna nedávala odpoveď
103 27|          ticho.~Mlčal som dlho, i ona. Odrazu veľká mucha začala
104 27|    podráždene.~„Načo…?”~Ale či ma ona naozaj nemôže vystáť? pomyslel
105 27|           by sa tak nepriblížila. Ona ma jednako nemá rada. Nič
106 27|         keby trošku citu… Ale veď ona necíti. Čo to robí? Je i
107 27|          jej duševný žiar a či ho ona porozosievala. Prichádzali
108 28|        ale predsa s chuťou je, tu ona do neho:~„Rada som, že ti
109 28|           Pravda, ju to deroguje. Ona musí mať ružové. Mohol by
110 28|           prísť nejaký mladý pán, ona by sa hanbila.”~A pani podsudcová
111 28|        Len nie človek jednoduchý. Ona musí mať, keď sa vydá, pätnásť
112 28|           reči o prostých ľuďoch. Ona si musí osvojiť ich reči,
113 28|         veď je žlté ako vosk. Ale ona nie. Má štyridsať rokov,
114 28| zvedavosti. Teda advokát. A že to ona nevedela. Možno je rodina,
115 28|       usadil sa oproti Malinovej.~Ona sa pomkla do kúta omnibusu.
116 28|           dýchať, nieto dvanásti. Ona sa nazdá, keď si kúpi servis,
117 28|         hlas. „Ale to nemohla byť ona.” Tu zasa znížila. ,Ona,
118 28|           ona.” Tu zasa znížila. ,Ona, keď vám hovorím.‘ „Teda
119 28|        rozprávam, rozprávam, a tu ona: ,A toho nového advokáta
120 28|          ju držal takto oblapenú, ona jeho takto. „Nože, milosťpani,
121 28|      slečne, dcérke Miluške (lebo ona to bola), potom chytil nežne
122 28|     Brveník chcel podať ruku, ale ona spravila krok nazad a opäť