Part

  1 1 |             urazený zamrmlal: "Vietor vás knísal!"~Ledabolo hodil
  2 1 |       pohundrával sám pre seba, „nech vás čert berie… Čierny Fojták
  3 1 |             spytujú sa: „Kto býva pri vás zhora, kto býva zdola…?”
  4 1 |             Čo si teraz počnem? Ktože vás vyživí, deti moje drobné…?
  5 1 |            nakloniac sa nad Ďura.~„Čo vás bolí?” spýtal sa.~„Všetko,”
  6 1 |               a plačlivo.~„Ja sa už o vás postarám,” upokojoval ho
  7 2 |             tento breh vystúpiť. Hore vás čaká mestská príležitosť.
  8 4 |             povedať od a po z. Prosím vás, pán doktor, ako som už
  9 4 |             po chvíli smutne. „Prosím vás o radu. V sobotu má prísť
 10 6 |            letí protivným smerom. Kam vás človek chce potiahnuť, už
 11 6 |         Boženka. Vy musíte vedieť, že vás ja rád, už dávno rád.”~Skutočne,
 12 6 |            nešťastie. Díval som sa na vás, pozoroval…”~„Ale, prosím
 13 6 |              pozoroval…”~„Ale, prosím vás…”~Cigán prestal hrať. Slečnu
 14 6 |               neprestanete, vyobšívam vás! A to si ony práve pod môj
 15 7 |                  Vaša milosť,” prosím vás, zaprosil zasa Dufek, „zajtra
 16 7 |              nedajbože niečo, šanujem vás, spravila… Ako by prečítali?
 17 8 |        topánky, vyskočil.~„Čert ma po vás,” zavolal, „ja vám ich nenapečiem.
 18 8 |               niečo súci, do novín by vás dal… Ale vás i dám. Otroci
 19 8 |              do novín by vás dal… Ale vás i dám. Otroci akísi. Chvosty
 20 8 |          Dajte si pozor. A najmä nech vás chráni pánboh od ohňa.”~„
 21 11|             perly.”~„Ale choďte!”~„Ja vás milujem.”~„Ale choďte!”~
 22 11|               som ja predsa ďaleko od vás.”~„Prečo?”~„Cítim diaľku
 23 11|           hlavu a hľadela nabok.~„Ako vás ja rád. Vy to viete a spytujete
 24 11| oberlajtnantom. Nuž dobre. Čert ma po vás. Riaďte si ju sami. Idem
 25 11|        zabudli ste, zabudli. A predsa vás milujú tí ôsmi gavalieri.
 26 12|             prestrašená. „Ale, prosím vás, dajte mi rameno,” podotkla, „
 27 12|             sa mi to povedať. Poviem. Vás som mal rád. Aj teraz. Aj
 28 12|             Človeče, kdeže ste? Nikde vás nevidieť.”~„Ustavične sa
 29 12|           tmolím.”~„Ani v divadle som vás nezazrela.”~„A ja som vás
 30 12|             vás nezazrela.”~„A ja som vás videl,” zasmial sa, „v prvom
 31 12|             pravda?”~„Svätá. A ja som vás nevidela.”~„Čože ja. Máte
 32 12|            dívať.”~„Nie je pravda. Ja vás…” Zasekla sa a rýchlo, potichu
 33 12|           potichu sa spýtala: „Kde by vás tak videla? Keby ste tak
 34 12|               slečna, vidia.”~„Prosím vás!” Prosebne na neho pozrela.~„
 35 12|             niečo… Sadnite si, prosím vás. Sem do fotela. Do tohto.”~
 36 12|              chytila za ruku.~„Prosím vás,” vravela mäkko, „máte vy
 37 12|            pokračovala rýchlo, „ja by vás rada videla. Dobrou ženou
 38 12|          celkom nevedome šeptal:~„Len vás… jedine vás, slečna Elena…
 39 12|              šeptal:~„Len vás… jedine vás, slečna Elena… Kto by vás
 40 12|             vás, slečna Elena… Kto by vás nerád…? Vždy… Od začiatku
 41 12|               do konca… Neplačte… Iba vás.”~Srdce mu zamieralo v radosti
 42 13|             brat.~„Nie, nie.”~„Prosím vás, slečna, celkom vážne. Ostatní
 43 14|                keď jej mám dosť. Žena vás zanechá, dievča zaplače,
 44 14|              a celým mozgom… Ktože by vás nemal rád, dámy? myslel
 45 14|            myslel som si. Ktože by si vás neuctil? Ako ľahko zdvihne
 46 14|               ozajstné ruže. Ktože by vás nemiloval, kto nectil? Pokým
 47 15|         mieste len tú. Tá by bola pre vás.”~„Tá blondína? Taká s tým
 48 15|              choď k nej a povedz: ,Ja vás rád, ale si vás nevezmem
 49 15|           povedz: ,Ja vás rád, ale si vás nevezmem za ženu. Ja vám
 50 17|               ostatní. Pozrela som na vás krajšie a už vás mám. Už
 51 17|               som na vás krajšie a už vás mám. Už mi vyznávate lásku.”~
 52 17|             domom.~„Počkajme mamu… Na vás nepristávam.”~„Prečo?”~„
 53 17|               mám zmysel, ale nie pre vás. Aj citu mám dosť v srdci,
 54 17|           dosť v srdci, lenže nie pre vás — slečna! Tak.”~„Nikdy?”~„
 55 17|                Prijímam a podmaním si vás.”~„Nepodmaníte,” šepol som.~„
 56 17|            áno?”~„A ak nie?”~„Tak som vás schopná milovať.”~Odstúpila.
 57 17|            som ustavične… Podmaním si vás, podmaním… zunelo mi v ušiach.
 58 17|            byť zasnúbenie. Ale prosím vás ešte mlčať o tom. A vy?”~„
 59 17|          Úprimne,” opätovala, „prosím vás!”~Nikdy som ju posiaľ takú
 60 19|              zastavil: „Ako hríby? Aj vás hríby?”~Farár tiež zastal
 61 19|            zastal a začudoval sa: „Aj vás?”~„Mne bolo od hríbov zle,”
 62 21|        niektorej peknej slečinke: rád vás mám. Sľúbil som, že si ju
 63 21|          začervenala.~„Ale neviem, či vás to nenudí?” spýtam sa odrazu,
 64 21|           márnenie času.”~„Oj nie. Ja vás rada počúvam.”~Rada ma počúvaš,
 65 21|            lebo vy preto milujete, že vás milujú. Vo vás bez pričinenia
 66 21|           milujete, že vás milujú. Vo vás bez pričinenia mužského,
 67 21|              vám nikdy neprezradí, že vás rád má. Zahoríte láskou
 68 21|                Mužský by mohol. Ale o vás je reč. Vy, Elenka…”~„Ale
 69 21|       Zopätoval ticho za ňou. „A keby vás ja rád videl. Keby vás ja
 70 21|           keby vás ja rád videl. Keby vás ja tak…” vravel skoro šeptom. „
 71 21|             vravel skoro šeptom. „Veď vás ja rád. Veľmi. Elenka, dievčatko…”~
 72 21|             neodpovedala: „Nie toho — vás, vás!”~Hej. Hej. On, Čurín,
 73 21|        neodpovedala: „Nie toho — vás, vás!”~Hej. Hej. On, Čurín, hlupák,
 74 21|             sa mu zavesila. Nenávidím vás, ženy. Nenávidím vašu lásku.
 75 21|            chvíli otázku. „Videla som vás pred chvíľou pred nami.
 76 22|               vyhrnúc záclonu.~„To sa vás ja môžem spýtať, vy surovec.”~
 77 22|              na vášho strýca.”~„Zavrú vás na rok, počkajte!”~„Vás
 78 22|               vás na rok, počkajte!”~„Vás zavrú, len poviem grófovi
 79 23|              počuť zo dvora. Čo ma po vás! Nech vás opatruje, kto
 80 23|             dvora. Čo ma po vás! Nech vás opatruje, kto chce. Vrátil
 81 24|               tiež uklonila.~„A teraz vás nepustím,” povedala „hoci
 82 24|            Elenou alebo krútil sa. To vás mrzelo a povedali ste mi
 83 24|       Nemusíte vravieť nikomu, že som vás o ňu pýtal… Prosím, povedzte
 84 24|           Elena za mnou. „To sa práve vás týka a mňa.”~Negalantne
 85 24|               nemožno. Videli by ju u vás iní. Čo by si pomysleli?”~„
 86 24|              vidím ju.”~„Kde?”~„Aj na vás.”~„Vidíte, ako sa mýlite.
 87 25|              myslíte si, že aj ona do vás.”~Hodil rukou.~„Myslí si,
 88 27|             nazrieť dnu. Nože, prosím vás, odostrite tú farbistú záclonu,
 89 27|               to dušu. Povedzteže, čo vás vlastne zaujíma na tomto
 90 27|             na tomto božom svete?”~„A vás?”~„Mňa napríklad vy. Ale
 91 27|                 Mňa napríklad vy. Ale vás, vás, vy zatvorená kniha
 92 27|            Mňa napríklad vy. Ale vás, vás, vy zatvorená kniha so zámkou
 93 27|        chladná a zlá tvár.~„Maľovanie vás nezaujíma,” pokračoval som, „
 94 27|              pre seba našli. A predsa vás niečo zaujíma. Zaujímate
 95 27|                ďalej.”~„Pozoroval som vás, keď ste vchádzali do izieb,
 96 27|         chcete, aby všetko hľadelo na vás, zaľúbilo sa do vás. A svojimi
 97 27|        hľadelo na vás, zaľúbilo sa do vás. A svojimi očami zvábite.
 98 27|              ustavične. A vidíte, ako vás poznám, vaša tvár a oči
 99 27|           vždy ako ľad. Mnoho ráz som vás pozoroval — viem. Nielen
100 27|     Nenazdajte sa. Rád by som videl u vás teplo, ale hnevať sa na
101 27|            akoby to nebola pravda. „A vás čo privádza ku mne?” spýtala
102 27|              citu… Málinko… Ja by som vás mal rád a veril…”~Všimol
103 27|               hovoril som. „Ja by som vás rád videl, slečna… Ale takto
104 27|           videl, slečna… Ale takto sa vás bojím… áno, bojím… vidíte.”~
105 27|           Neveríte mi.”~„Čo, čo?”~„Že vás rada…”~„Veď vy to sama neveríte…”~
106 28|       čudovala sa medzitým. „A nebolí vás hlava od toho? Mňa by hneď
107 28|         opováži sa to ešte špintať na vás. Keby ste vedeli, čo tá
108 28|             Keby ste vedeli, čo tá na vás nahovorila! Nikdy by ste
109 28|        Rafiková, „celé mesto si len o vás povráva. Nech sa vám páči
110 28|               Tu obedúvame… Nepustíme vás. Budete s nami.”~Prešli
111 28|         chlipla polievky. „Videla som vás na koči.” Zasa chlipla. „
112 28|               snúbenec Malinovej… Tak vás klebety predchádzajú… Nuž
113 28|           mesto… Všetci hovoria len o vás a o Malinovej… Gratulujem
114 28|         doktor. Vyhodí svoje siete na vás a budete stratený. Škoda
115 28|             nemohol zdržať. Chcel som vás vidieť. Odpustíte však,
116 28|             Takto je lepšie. A vidieť vás vidím. Viete, prečo som
117 28|              som návštevy a všetci na vás zle, že koketka, aby som
118 28|                že koketka, aby som sa vás vystríhal… Nemal som vám
119 28|             na druhú tak… Čo mne už o vás nahovorili! Ešte mi aj list
120 28|              Ešte mi aj list písali o vás a vraveli, bože!”~„A čo?
121 28|             Aké veľké ste jednako! Vo vás je celý svet. A predsa,