Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
lyžicu 1
lži 2
ma 173
má 118
mácat 1
máchal 1
máchat 1
Frequency    [«  »]
122 všetko
121 vás
120 keby
118 má
118 so
116 ten
113
Janko Jesenký
Malomestské rozprávky

IntraText - Concordances


    Part
1 1 | príde k vám požičať, čo osemdesiat meríc…! Bohatým 2 1 | diery by zaplátalVšade síce nachytaných dlžôb, 3 3 | iné, aspoň čižmy. Peňazí síceale len bitky je 4 3 | akýsi trotoár. Každý si svoje preddomie vyložiť 5 3 | boží chcú narušovať. Keď byť tma, nech je tma. Deň 6 3 | veľavýznamný. Pojednávať sa návrh nášho tu prítomného 7 4 | Teraz mi bije do očí, keď sa dcéra vydávať. Ale počujte 8 4 | štvrtej poobede neučesaná. dvadsaťpäť rokov a mať ju 9 4 | deviatej sa spýtala, či byť na masle, či na slaninke…? 10 4 | Prosím vás o radu. V sobotu prísť k nám kontrolór z 11 4 | Nepostelie, neušije, nezapláta. materské povinnosti. Plní 12 5 | len jednoduchý hodinár. panské zvyky. Je veru dosť 13 5 | nevedel rozhodnúť, či sa na ňom zúčastniť.~Predstavím 14 8 | ma prestala počúvať. Iste nejakého hasiča… to mám… 15 9 | šla. Vdovica bez detí a hotových päťsto zlatých 16 9 | majetku,” bastvila Uľa.~„Nech , koľko chce.”~„Tri kravy,” 17 9 | rozosmiala sa. „Veď ten päť detí. Choďte mi,” a 18 9 | si zarobí, aj vyslúži, aj čo jesť. Pani dobrá. Nie 19 9 | nebudeš mať oštaru. Najstaršia štrnásť rokov. dopatrí 20 10| aj rozkalovský pán farár dobré víno, tak ako dekan, 21 11| Šťastný gavalier, ktorý zabezpečenú tanečnicu podľa 22 11| Odpusťte, ale…”~Čo to znamenať? Košík? Opovrhnutie? 23 12| niekomu ruku, povedať, že tiež rada a že ho bude rada vidieť… 24 12| ako strach pred tým, čo sa stať. Vpravde nevedela ešte, 25 12| mnohé nebojujú.~Lenže, čo bojovať, keď môže rovno 26 12| poskytnúť? Pol druha roka čakať? A keby potom bolo 27 12| bolo iba smutno. Smutno, že obrúčku, že sa vydá za nenávideného 28 12| človeka. Ten, ktorého rada Bože! Ťažko pomyslieť. 29 13| tisne mi ruku a šepceAké krásne vlasy a oči belasé.~ 30 13| Prečo sa smeješ?”~„Kto rád , smeje sa.”~„Poznám ťa?”~„ 31 13| vlasy ako táto poštárka, ona čierne, a ruky ešte jemnejšie 32 13| päťdesiat rokov a je tučná. dvoch synov a dcéru nemá. 33 14| vynesie,” horlil Šturec. „Ako tajnosti štát, ako majú 34 15| pohladkal by ju po líci. Aké horúce líca. Teplé pery. — 35 15| štamperlík koňačika. I Čujný peknú ženičku. A predsa 36 15| vo dne aj v noci. Všetko svoj čas. Len človek má 37 15| má svoj čas. Len človek vždy dosť času. Čert vie, 38 15| sa Gabriela lepšie páči. šik. A ako vie hovoriť. 39 15| Gabrielu dosiaľ nevšimol. utešenú postavu a tak sa 40 15| jedno za druhým každého, kto znesiteľnú tvár. Bude sa 41 15| Pozerám, na koho, a to na mňa. také krásne oči. Ale najbližšie 42 15| radšej Elu mešťanostovu. peniaze. A ak si môžeš vybrať — 43 15| hlúposti. Človek predsa vždy radšej jedného ako druhého. 44 15| dediť po strýcovi tisíce, dom a veľkú záhradu.~Nebolo 45 15| príjemne tečú ti chvíle. svoje kráľovstvo a domácnosť. 46 15| Dievča je ono pekné. Brat úplnú pravdu, že je predsa 47 16| všemožne proti nim bojuje: elegantný byt, peknú mesačnú 48 16| kabát.~Vo veľkom meste, keď človek plnú tobolku a nie 49 16| znova elegantný, šarmantný a peniaze!~A tak to ide každý 50 16| vypil cez tento rok, čo založené a u koho si dal 51 17| sa rozumiem, či nie. Kruh byť okrúhly, ľahko robený, 52 17| Musím byť. Ostatne, veď pravdu. I ja ju rád. Bohvie, 53 17| kolega. Ale ten! Čo sa smiať? Nezdá sa, že keď 54 17| smiať? Nezdá sa, že keď deväť okien do ulice z obchodu, 55 17| príde môj snúbenec, to jest, byť zasnúbenie. Ale prosím 56 18| Namojpravdu. Slečna Žofka pritučné líca, slečna Máľa 57 18| pritučné líca, slečna Máľa zasa chudučké, ale Elenka 58 18| taký najlepší. Slečna Žofka blízko dvadsať rokov, slečna 59 18| dvadsať. Je v najkrajšom veku. na šestnásty rok. A keď 60 18| poľutovali. Ako by i nie! na šestnásty rok, nosí polodlhé 61 18| chodí s Markou len preto, že na šestnásty rok, a to je 62 18| Raduje sa tej hodinke, keď ísť do kostola. Každú nedeľu 63 18| spytuje. Pritom zbadala, že veľkú čiernu mašľu a v nej 64 18| štíhlučký. Ozaj, a aké oči? Elenka kukla. Hľa, 65 18| posteli je tak dobre, a ona takú dobrú postieľku! Ba 66 18| ten starý medveď, čo ona pred posteľou. Svieca je 67 18| Nebude môcť zaspať, svetlo hneď. Svieca musí byť. Bože, 68 19| farára šošovicu na obed. Čo šošovica s rechtorom? A 69 19| Nechcem taký lekvár, ako farár,” riešil odmerane.~ 70 19| istého vína objednal, čo farár.~„Ešte povie,” kričal, „ 71 19| spýtal sa gazdinej: „Ako sa rechtor?”~„Lepšie mu je,” 72 19| môj. Ustavične len, ako sa pán farár, ako savelebný 73 19| sapán farár, ako sa velebný pán?”~„Tak vraví, , 74 19| Bielik. Len, vraj, ako sa náš pán farár, velebný náš 75 19| náš pánko…~„A on, ako sa ? Čo bude obedovať?”~„Zuzanka 76 19| stále len o tom, ako sa pán rechtor, rechtor zas 77 19| rechtor zas o tom, ako sa pán farár. A obidvaja sa 78 19| nepoškodili.~„Ako pánko rád hríby, bol by ich zjedol 79 21| celou dušou v pohľade.~Akú čistučkú tvár, myslel si. 80 21| Čurín bol červený. „Človek vedieť, prečorád.”~Drnkla 81 21| Človekvedieť, prečo rád.”~Drnkla do klavíra. 82 21| miluje, tak nemiluje. Láska byť vlastnosťou, lipnúť 83 21| byť vlastnosťou, lipnúť na človeku. Jeho prírodou 84 21| na človeku. Jeho prírodou byť. Kvázi ako alkoholikovi 85 21| nikdy neprezradí, že vás rád . Zahoríte láskou k nemu? 86 21| Dávno. Pamätáte. Láska byť vlastnosťou. Lipnúť 87 21| byť vlastnosťou. Lipnúť na človekuProti všetkému 88 21| Čurín, vydá sa, hoci mňa rada. Ak budem mlčať, odíde 89 21| moje jej drahšie, mňa radšej ako iných. Preto 90 22| som, „a ja tej firme, čo takéhoto agenta, dám utŕžiť 91 23| krátkym chvostom. Na krku svetlú stužku, a na stužke 92 24| hovoriť. Je zaujímavá. Aké čudné oči. Akési zvädnuté, 93 24| naozaj pekná. Ako šikovne prihladené tie čierne vlasy. 94 24| v kruhu? Nevedel, ako sa vrtieť so spoločnicou a 95 24| tenučko. Počujú všetci, aký nepríjemný hlas. Začudujú 96 24| Vždy ju počuť. Hľa a zasa tie svoje ustavičné belasé 97 24| jednom je veľká škvrna. podobu Afriky. Na druhom 98 24| že na ňu nepozriem. Čo predo mnou utekať? Je to 99 24| pátosom a vážne. „Celý život pozostávať zo sedenia v 100 25| prečo si práve Maru vybral! tisíc iných dievčat… Čo 101 26| nemala. To susedine. strakavéJej čisto biele, 102 26| červený krk. Pomyslela si, že pravdu. Musí mať najprv 103 26| domáci, spamätajúc sa, že hostí a že nemôže robiť 104 28| ohnivejšia.~Tu máme Rafikovú. sedem strieborných vláskov 105 28| Sadnú ku káve. Podsudca rád sladkú, hodí si tri cukríky 106 28| nestará sa len o svojho muža. i dcérku. Miluškou ju nazývajú. 107 28| impertinencia! Malinová tie isté hodvábne šaty. 108 28| žlté ako vosk. Ale ona nie. štyridsať rokov, ale zato 109 28| Máľu,” vravela. „O týždeň mena. Chcem ju prekvapiť.”~„ 110 28| seba. A tie jej topánky! To akiste od muža. Veľké, človek 111 28| tak chcelo hovoriť. Aké tučné ruky. Ostatne možno 112 28| sa v duchu Rafiková. Nech . To za tie šaty.~„Celkom 113 28| chvále. Šaty neboli také, ako dcéra. Na tých kvietky 114 28| et cetera. Zvábim ho a ak niečo s tou Malinovou, nebude 115 28| cesta bola iba náhoda, že rád i makaróny, i cviklu, 116 28| Malinovú?”~„Jedenásteho byť svadba,” doložila doktorka.~„ 117 28| Rozbijem ichČo sa to vydávaťDcéru nahovorí, 118 28| cigánskych husieľ:~~Dobrú noc miládobre spi,~nech sa 


Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License