Part
1 1 | príde k vám požičať, čo má osemdesiat meríc…! Bohatým
2 1 | diery by zaplátal… Všade má síce nachytaných dlžôb,
3 3 | iné, aspoň čižmy. Peňazí má síce — ale len bitky je
4 3 | akýsi trotoár. Každý si má svoje preddomie vyložiť
5 3 | boží chcú narušovať. Keď má byť tma, nech je tma. Deň
6 3 | veľavýznamný. Pojednávať sa má návrh nášho tu prítomného
7 4 | Teraz mi bije do očí, keď sa má dcéra vydávať. Ale počujte
8 4 | štvrtej poobede neučesaná. Má dvadsaťpäť rokov a mať ju
9 4 | deviatej sa spýtala, či má byť na masle, či na slaninke…?
10 4 | Prosím vás o radu. V sobotu má prísť k nám kontrolór z
11 4 | Nepostelie, neušije, nezapláta. Má materské povinnosti. Plní
12 5 | len jednoduchý hodinár. Má panské zvyky. Je veru dosť
13 5 | nevedel rozhodnúť, či sa má na ňom zúčastniť.~Predstavím
14 8 | ma prestala počúvať. Iste má nejakého hasiča… Už to mám…
15 9 | šla. Vdovica bez detí a má hotových päťsto zlatých
16 9 | majetku,” bastvila Uľa.~„Nech má, koľko chce.”~„Tri kravy,”
17 9 | rozosmiala sa. „Veď ten má päť detí. Choďte mi,” a
18 9 | si zarobí, aj vyslúži, aj má čo jesť. Pani dobrá. Nie
19 9 | nebudeš mať oštaru. Najstaršia má už štrnásť rokov. Tá dopatrí
20 10| aj rozkalovský pán farár má dobré víno, tak ako dekan,
21 11| Šťastný gavalier, ktorý má zabezpečenú tanečnicu podľa
22 11| Odpusťte, ale…”~Čo to má znamenať? Košík? Opovrhnutie?
23 12| niekomu ruku, povedať, že tiež má rada a že ho bude rada vidieť…
24 12| ako strach pred tým, čo sa má stať. Vpravde nevedela ešte,
25 12| mnohé nebojujú.~Lenže, čo má bojovať, keď môže rovno
26 12| poskytnúť? Pol druha roka má čakať? A keby potom bolo
27 12| bolo iba smutno. Smutno, že má obrúčku, že sa vydá za nenávideného
28 12| človeka. Ten, ktorého rada má… Bože! Ťažko pomyslieť.
29 13| tisne mi ruku a šepce… Aké má krásne vlasy a oči belasé.~
30 13| Prečo sa smeješ?”~„Kto rád má, smeje sa.”~„Poznám ťa?”~„
31 13| vlasy ako táto poštárka, ona má čierne, a ruky ešte jemnejšie
32 13| päťdesiat rokov a je tučná. Má dvoch synov a dcéru nemá.
33 14| vynesie,” horlil Šturec. „Ako má tajnosti štát, ako majú
34 15| pohladkal by ju po líci. Aké má horúce líca. Teplé pery. —
35 15| štamperlík koňačika. I Čujný má peknú ženičku. A predsa
36 15| vo dne aj v noci. Všetko má svoj čas. Len človek má
37 15| má svoj čas. Len človek má vždy dosť času. Čert vie,
38 15| sa Gabriela lepšie páči. Má šik. A ako tá vie hovoriť.
39 15| Gabrielu dosiaľ nevšimol. Má utešenú postavu a tak sa
40 15| jedno za druhým každého, kto má znesiteľnú tvár. Bude sa
41 15| Pozerám, na koho, a to na mňa. Má také krásne oči. Ale najbližšie
42 15| radšej Elu mešťanostovu. Má peniaze. A ak si môžeš vybrať —
43 15| hlúposti. Človek predsa vždy má radšej jedného ako druhého.
44 15| dediť po strýcovi tisíce, má dom a veľkú záhradu.~Nebolo
45 15| príjemne tečú ti chvíle. Má svoje kráľovstvo a domácnosť.
46 15| Dievča je ono pekné. Brat má úplnú pravdu, že je predsa
47 16| všemožne proti nim bojuje: má elegantný byt, peknú mesačnú
48 16| kabát.~Vo veľkom meste, keď má človek plnú tobolku a nie
49 16| znova elegantný, šarmantný a má peniaze!~A tak to ide každý
50 16| vypil cez tento rok, čo má založené a u koho si dal
51 17| sa rozumiem, či nie. Kruh má byť okrúhly, ľahko robený,
52 17| Musím byť. Ostatne, veď má pravdu. I ja ju rád. Bohvie,
53 17| kolega. Ale ten! Čo sa má smiať? Nezdá sa, že keď
54 17| smiať? Nezdá sa, že keď má deväť okien do ulice z obchodu,
55 17| príde môj snúbenec, to jest, má byť zasnúbenie. Ale prosím
56 18| Namojpravdu. Slečna Žofka má pritučné líca, slečna Máľa
57 18| pritučné líca, slečna Máľa má zasa chudučké, ale Elenka
58 18| taký najlepší. Slečna Žofka má blízko dvadsať rokov, slečna
59 18| dvadsať. Je v najkrajšom veku. Má na šestnásty rok. A keď
60 18| poľutovali. Ako by i nie! Má na šestnásty rok, nosí polodlhé
61 18| chodí s Markou len preto, že má na šestnásty rok, a to je
62 18| Raduje sa tej hodinke, keď má ísť do kostola. Každú nedeľu
63 18| spytuje. Pritom zbadala, že má veľkú čiernu mašľu a v nej
64 18| štíhlučký. Ozaj, a aké má oči? Elenka kukla. Hľa,
65 18| posteli je tak dobre, a ona má takú dobrú postieľku! Ba
66 18| ten starý medveď, čo ona má pred posteľou. Svieca je
67 18| Nebude môcť zaspať, svetlo má hneď. Svieca musí byť. Bože,
68 19| farára šošovicu na obed. Čo má šošovica s rechtorom? A
69 19| Nechcem taký lekvár, ako má farár,” riešil odmerane.~
70 19| istého vína objednal, čo má farár.~„Ešte povie,” kričal, „
71 19| spýtal sa gazdinej: „Ako sa má rechtor?”~„Lepšie mu je,”
72 19| môj. Ustavične len, ako sa má pán farár, ako sa má velebný
73 19| sa má pán farár, ako sa má velebný pán?”~„Tak vraví, ,
74 19| Bielik. Len, vraj, ako sa má náš pán farár, velebný náš
75 19| náš pánko…~„A on, ako sa má? Čo bude obedovať?”~„Zuzanka
76 19| stále len o tom, ako sa má pán rechtor, rechtor zas
77 19| rechtor zas o tom, ako sa má pán farár. A obidvaja sa
78 19| nepoškodili.~„Ako pánko má rád hríby, bol by ich zjedol
79 21| celou dušou v pohľade.~Akú má čistučkú tvár, myslel si.
80 21| Čurín bol červený. „Človek má vedieť, prečo má rád.”~Drnkla
81 21| Človek má vedieť, prečo má rád.”~Drnkla do klavíra.
82 21| miluje, tak nemiluje. Láska má byť vlastnosťou, lipnúť
83 21| byť vlastnosťou, lipnúť má na človeku. Jeho prírodou
84 21| na človeku. Jeho prírodou má byť. Kvázi ako alkoholikovi
85 21| nikdy neprezradí, že vás rád má. Zahoríte láskou k nemu?
86 21| Dávno. Pamätáte. Láska má byť vlastnosťou. Lipnúť
87 21| byť vlastnosťou. Lipnúť má na človeku… Proti všetkému
88 21| Čurín, vydá sa, hoci mňa má rada. Ak budem mlčať, odíde
89 21| moje sú jej drahšie, mňa má radšej ako iných. Preto
90 22| som, „a ja tej firme, čo má takéhoto agenta, dám utŕžiť
91 23| krátkym chvostom. Na krku má svetlú stužku, a na stužke
92 24| hovoriť. Je zaujímavá. Aké má čudné oči. Akési zvädnuté,
93 24| naozaj pekná. Ako šikovne má prihladené tie čierne vlasy.
94 24| v kruhu? Nevedel, ako sa má vrtieť so spoločnicou a
95 24| tenučko. Počujú všetci, aký má nepríjemný hlas. Začudujú
96 24| Vždy ju počuť. Hľa a zasa má tie svoje ustavičné belasé
97 24| jednom je veľká škvrna. Má podobu Afriky. Na druhom
98 24| že na ňu nepozriem. Čo má predo mnou utekať? Je to
99 24| pátosom a vážne. „Celý život má pozostávať zo sedenia v
100 25| prečo si práve Maru vybral! Má tisíc iných dievčat… Čo
101 26| nemala. To sú susedine. Tá má strakavé… Jej sú čisto biele,
102 26| červený krk. Pomyslela si, že má pravdu. Musí mať najprv
103 26| domáci, spamätajúc sa, že má hostí a že nemôže robiť
104 28| ohnivejšia.~Tu máme Rafikovú. Už má sedem strieborných vláskov
105 28| Sadnú ku káve. Podsudca rád má sladkú, hodí si tri cukríky
106 28| nestará sa len o svojho muža. Má i dcérku. Miluškou ju nazývajú.
107 28| impertinencia! Malinová má tie isté hodvábne šaty.
108 28| žlté ako vosk. Ale ona nie. Má štyridsať rokov, ale zato
109 28| Máľu,” vravela. „O týždeň má mena. Chcem ju prekvapiť.”~„
110 28| seba. A tie jej topánky! To má akiste od muža. Veľké, človek
111 28| tak chcelo hovoriť. Aké má tučné ruky. Ostatne možno
112 28| sa v duchu Rafiková. Nech má. To za tie šaty.~„Celkom
113 28| chvále. Šaty neboli také, ako má dcéra. Na tých sú kvietky
114 28| et cetera. Zvábim ho a ak má niečo s tou Malinovou, nebude
115 28| cesta bola iba náhoda, že má rád i makaróny, i cviklu,
116 28| Malinovú?”~„Jedenásteho má byť svadba,” doložila doktorka.~„
117 28| Rozbijem ich… Čo sa to má vydávať… Dcéru nahovorí,
118 28| cigánskych husieľ:~~Dobrú noc, má milá, dobre spi,~nech sa
|