Part
1 1 | akúsi knihu, pozerá do nej ten bruchatý s fúzmi, pozerá
2 1 | bruchatý s fúzmi, pozerá ten plešivý, čaptavý, pozerá
3 1 | Medzi nimi sú aj otcovské. Ten by sa aj v hrobe obrátil…
4 1 | nich a treba sú. Býčka? Ten by šiel za facku, s tým
5 1 | tak mu zakázal predávať ten krivonosý, keď ho exekvoval…
6 1 | udrel prstami po písmach.~„Ten istý,” pošepol mladšiemu.~„
7 2 | a odpadne. Druhí mávajú ten istý pocit, keď musia prejsť
8 2 | chýrni umelci, ale teraz ten a druhý raz ten. Niekedy
9 2 | ale teraz ten a druhý raz ten. Niekedy aj samo predstavenstvo
10 3 | ráz sa svietilo? Kdeže je ten petrolej? Ha? A keď sa s
11 3 | čaká, kým sa vyjasní. A ten, kto musí, nech príde k
12 3 | by uhádol príčinu, že aj ten najsmelší bojovník býva
13 3 | účinkovaní, nebol by veril, že ten istý človek tak pokorne
14 3 | Povedal čosi slúžnemu. Ten sa zarehotal a buchol rukou
15 4 | zabránil? Chce vedieť, či ten krásny motýľ neukáže sa
16 4 | Zasa čakáme. Myslíte, že ten pán dočkal večeru? Nie,
17 4 | robilo radosť. Okrem toho ten Činčovič vše ma tituloval ,
18 4 | povedal, „najmite si na ten deň kuchárku.”~Škereň skočil
19 5 | dĺžky zastrihnuté… Musím na ten bál… Áno. Čo na tom? Vydám
20 5 | drajšrit,” potvrdil doktor.~Ani ten nešiel.~„Netancujete sexšrit,
21 5 | doktor? Čo za doktor? Ale ten? Veď je to hodinár,” povedal
22 7 | krčmár Edelstein. Ale aj ten vydával dcéru predvčerom,
23 7 | predvčerom, aby ho… Lenže ten sa nenechá bez peňazí… Iste
24 7 | na farárovej tvári, aby ten vysvetlil.~„Skladám ju,”
25 7 | nechže už len licituje ten Dufek. Krava je dobrá, môžete
26 7 | licitáciu. Nech licituje ten sprosták. Možno, že ho prebijú.~
27 7 | prebijú.~Pozrel na farára. Ten sa usmieval. Neutíši ich…
28 8 | Zmysel zábavy bol iste ten, že na Turka sa mali smiať,
29 8 | Redaktor pozrel. Sviatok v ten deň nijaký nebol. Preskúmal
30 8 | do hlúpych a nepozorných.~Ten ho zbadal a zas len zakričal: „
31 8 | sa aj s krajčírom, ale i ten len čosi zamrmlal, čo sa
32 8 | preriekol sudca. „Vy ste písali ten článok?”~„Ja.”~„Dajte si
33 9 | tvár, rozosmiala sa. „Veď ten má päť detí. Choďte mi,”
34 11| bol náš pán richtár? Veď ten vždy nosí tie obdrané kockované
35 11| aj nie. Môže ich stretnúť ten celkom nejednoduchý so zlatým
36 11| večne ju držať, večne cítiť ten šťastný elektrický prúd.
37 11| neimponoval dáme. A potom ten manier! Podá vám ruku civil,
38 11| Napoleon? Imponujúca póza. A ten ich vábiaci smiech. — Budú
39 11| izby. Ech, všetko uletí ako ten tón, všetko, a my sa trápime,
40 12| to celkom inakší človek, ten Čudrák. Nedávno sa prechádzali
41 12| mestskom parku. Len čo zmrklo. Ten večer jej nevymizne z pamäti.
42 12| Akoby včera bola videla ten bledožltý západ. Nad ďalekým
43 12| písať o takom zúbku… Tretí. Ten, čo je za mliečnym. Napravo.”~„
44 12| túžievala, keby to radšej ten druhý. Ten by nikdy nepovedal: „
45 12| keby to radšej ten druhý. Ten by nikdy nepovedal: „Holubička
46 12| Ani by sa tak neuklonil. Ten by ju rovno pritiahol k
47 12| ňu týždeň. A bolo by. Pre ten hlúpy prsteň? Nie je toľký
48 12| pás svetla na koberec a ten trošku osvetľoval. Z dvora
49 12| za nenávideného človeka. Ten, ktorého rada má… Bože!
50 12| mať svoju vôľu? Čo chce ten pekný predmet v rodičovskom
51 13| počúvala a ku komu sa pridala, ten bol víťazom.~Ináč bolo naozaj
52 13| vždy zdalo čudné, že by sa ten bál uskutočnil. Ale bolo
53 13| medzi mnou a bratom bol len ten, že on mal byť čert a ja
54 13| Iba ak brat. No, pravda, ten ma zrádza. Ani nie inak.
55 14| príčine. Nie vám je ľúto…? Už ten vchod do lokálu. Široké,
56 14| Močarinka Blatnom. A ty ten Dunaj preskočíš, Blatno
57 14| ťa, smiať sa nad tebou. Ten ťa rád, i ten, i ten, všetci,
58 14| nad tebou. Ten ťa rád, i ten, i ten, všetci, a ty všetkých.
59 14| tebou. Ten ťa rád, i ten, i ten, všetci, a ty všetkých.
60 14| napríklad Ďurský. „A keď ten mohol vystať do tretej,
61 14| Poznali osoby. Tam bol ten, ten, ten… Tancovalo sa
62 14| Poznali osoby. Tam bol ten, ten, ten… Tancovalo sa na biliarde.
63 14| osoby. Tam bol ten, ten, ten… Tancovalo sa na biliarde.
64 14| Prútik?”~„Nie, pane.”~„Kde ten môže byť? Idem ho hľadať.”~
65 14| Zárožný?”~„Nie, pane.”~„Kde ten môže byť? Poďme ho hľadať.”~
66 14| som sa ešte raz.~„Ona.”~V ten večer nešiel som k svojej
67 15| predsa sedíš a sedíš. Čo ten Štipák hovoril, je len komédia.
68 17| pamätáte minulej jesene: ten hôrny potôčik? Keď ste ma
69 17| opätovne som pozrel do obchodu. Ten istý obraz, lenže učeň,
70 17| udrieť ho po tvári… A ešte i ten kupec s okuliarmi opováži
71 17| do očí… Hlúpe kupčisko a ten Ďuro! Ešte Ďuro, konečne,
72 17| Ďuro, konečne, kolega. Ale ten! Čo sa má smiať? Nezdá sa,
73 18| tváre ako z knihy. Ako mädlí ten svoj spevníček, k lícu ho
74 18| koridor do izby, akoby jej bol ten mladý pán ešte za chrbtom
75 18| najlepšie. Kde by len mali ešte ten román. Hej, požičia si ho
76 18| pošuchol misu pomocníkovi. Ten ju podvihol a ponúkol Elenku:~„
77 18| na otca a uvažovala, že ten pomocník je vlastne ani
78 18| vyhľadala Marku.~„Kde bude ten mladý pán spať?” spýtala
79 18| nič. Ta sa musí položiť ten starý medveď, čo ona má
80 18| Bože, a steny aké holé. Ten obrážtek! Zhrozila sa. Lovec
81 18| zavesiť Romea a Júliu, alebo ten Konečne samotní. Ale nie,
82 18| Konečne samotní. Ale nie, tam ten si nechá, to je taký krásny
83 19| by s nimi k rechtorovi, a ten nemusí jesť smažené hríby.
84 19| choroby čo rechtor.~„A keď ten doktor príde,” povedal ešte, „
85 20| Bartuš, treba Rypáka zavolať. Ten sa vyzná,” pokračovala, „
86 21| obrázok v malej izbičke. Ten vystretý krk k jeho ústam.
87 21| na neho. Jemu to patrí. Ten iný, to je on.~Vstal. Podišiel
88 22| zavrel. Lenže ja som za ten čas zdvihol tienidlo.~Tak
89 22| teraz prekvapilo, že sa ten istý pán naozaj obúval.
90 23| Drozd by sa tiež zišiel, ten píska. Zajačky ku kozičke…
91 23| kozičke… Musím ju odučiť… A ten dážď len neprestáva. Celý
92 23| zvláštneho roztrpčenia.~Sám ten čas leje ti akúsi melanchóliu
93 25| očami, spieval si českú:~~„Ten půvab, jenž ovláda svět,~
94 25| usmial a zošpúlil ústa.~Aj ten vraví o Mare, prelietlo
95 25| zvysoka pohliadol na Rakytu. Ten pohľad hovoril: „Čo ty,
96 25| druhý rozplešťuje oči… Ale ten apatekár, čo ten chce? Čo
97 25| oči… Ale ten apatekár, čo ten chce? Čo hovorí o nás ako
98 25| mňa.~Začervenal som sa. Ten chlap akoby čítal vo mne.
99 25| osobitne, a najmä so snubným, ten dlho, dlho mädlila, až prešla
100 26| nízky mriežkový plot… Alebo ten kotál na pranie… Ani čo
101 26| jedálne.~„Jeden krk mám, aj ten dám,” povedala žena.~„Dobre.”~„
102 27| v letníku. Tak i vtedy. Ten deň nezabudnem nikdy.~A
103 27| sluche.~„Čo myslíte, aký je ten obrázok?” spýtala sa.~„Pekný,”
104 28| neimponovala. O koho sa zaujímala, ten nemohol byť prostý človek.
105 28| Vyňala bálový golier, ako jej ten bude svedčať k hodvábu.
106 28| tvár sa bojí. Vždy napráva ten závoj, nič nevidieť.~Vyňal
107 28| inštitútoch, i inde… Kde bol ten červenovlasý pedel?~„Ako
108 28| krajších v celom meste. Ten vkus! To zostavenie. Ktože
109 28| to len pokazený svet. Len ten mladý človek kto je? Aký
110 28| nie,” povie zverolekárka. „Ten bol oholený až na fúzy.”~„
111 28| len toľko, že ktokoľvek je ten záletník, je obluda. Uráža
112 28| nepríde na um…~Vytrhol ho ten istý elegantný pán, ktorého
113 28| prečo som ešte prišiel? Ten veršík mi zasa vyšiel z
114 28| jej to povedať. Ako vie ten veršík… Kde treba, s citom
115 28| prekvapila: „Počuli ste, že si ten Brveník berie Malinovú?”~„
116 28| povedať. Že vraj mu hrala ten nový valčík na cimbale…
|