Part

  1 1 |     chudobnejším nepožičajú… Takí sú to páni… Áno, pre chudobu…
  2 1 |          mal popustiť. Medzi nimi sú aj otcovské. Ten by sa aj
  3 1 |          Zostane bez nich a treba sú. Býčka? Ten by šiel za facku,
  4 1 |         mal milosrdenstvo… Bohatí sú práve takí tupí, čo sa srdca
  5 1 |           môžu mať také kone, tak sú to páni, keď sú páni, nech
  6 1 |         kone, tak sú to páni, keď sú páni, nech zaplatia za prekotenie,
  7 2 |   Pomysleli si, že sa okúpu a tam sú. Hrozia sa proti nebu a
  8 2 |       obočím prezrel zástup.~„Kde sú?” spýtal sa prísne.~Jakub
  9 2 |          Zástup šiel za ním.~„Kto sú to?” spýtal sa zasa, práve
 10 3 |       čižmy po hrdlo a lacno. Nie sú na to čižmy, aby sa nenosili.
 11 3 |    hrmavica, chumeľ, tak aj čižmy sú od pána boha. Na to dal
 12 3 |          ulica je osvietená. A to sú len dve lampy. Zvyšujú ešte
 13 3 |      rozumie… Kto to vydrží? Načo sú lampáše… To je lacnejšie…
 14 4 |        direktora banky. V bankách sú peniaze. Bol by teda iste
 15 4 |      mesta po cverny. Je aj ihla, sú aj cverny, ale gombíka niet.
 16 4 |     chcelo by sa vám chytiť, také sú krásne. Ale pytač, tvor
 17 4 |        Každého pytača vyženie… To sú príčiny na rozvod. Musia
 18 5 |    naširoko oči, šomral: „No, oči sú troška vodové, ale veľké
 19 5 |          zabavím… Veď pohyby moje sú ozaj panské. Vidieť, že
 20 6 |          požiadavkám. Uznávam, že sú druhí inakší. Vyhľadajú
 21 7 |          je? Zložte,” súril.~„Tam sú na dvore.”~„Čo?”~„Krava.”~„
 22 7 |         nedojalo. Hodil rukou, že sú to všetko daromnice, a so
 23 7 |           je nie maštaľ,” volal.~„Sú tam obecné,” odvrkli mu.~„
 24 7 |        budem kŕmiť a dojiť?”~„Tam sú mestskí sluhovia.”~„Diabla,
 25 8 |      maličkosťami unúva.~„Ale veď sú nie sviatky,” povedal po
 26 8 |          reči tohto dozvedeli, že sú jubilantmi a hasičmi už
 27 9 |        Len čo začnú okrúhlieť, už sú zvedavé na svojho budúceho.
 28 9 |       Krídlatá, Jedlište, Vyšníky sú od čoho? Ktože hľadí na
 29 9 |         predsa len nekuľhajú, ale sú v nich skutočné zlaté zrnká
 30 10|       nadhodil kaplán.~„Ale u nás sú skutočné,” vravela. „Najistejšia
 31 11|       nevedia, čo sa patrí. U nás sú mladí ľudia celkom inakší.”
 32 11|         Pritom si myslela: Všetci sú driečni, tí oficieri. Uvidia
 33 11|        svojim pomocníkom. Doktori sú aj tak obyčajne pod papučami.
 34 11|              Áno.”~„Vidieť, i tam sú už fušeri. A u ktorého krajčíra?”~„
 35 11|      Vlasy, na ktoré sa povie, že sú zlaté. No krásavica! Líca,
 36 11|         dobrom tóne: „Mladí ľudia sú negalantní! Mladí ľudia
 37 12|      spoločenského zvyku. Tak ako sú všetci ľudia otroci.”~„Ako
 38 12|        tom, darmo je, povieme si. Sú a či bývajú akési duševné
 39 12|          otrokom. Akí čudní ľudia sú na svete…~Hútal ešte o mnohom
 40 13|     podpútky. Za osem zlatých. To sú od Janika.”~Čertovské dievča!
 41 14|            Tam máš národných. Tam sú odnárodnení. Tam je stoličná
 42 14|  neinteligentných vôbec niet. Tam sú ráno, predobedom a naobed.
 43 14|          predobedom a naobed. Tam sú poobede, večer i v noci.
 44 14|       vizity v čižmách…‘ A všetci sú jej hranatí, bez vkusu.
 45 14|        vždy pri ňom zabudnete, že sú ľudia zlí a mrzkí, že je
 46 14|           a zavrtel paličkou.~„To sú naši,” doložil a búšil do
 47 14|    malicherné, len tí ľudia okolo sú ti všetkým a len tá pieseň
 48 14|      srdce a vznešeného ducha. To sú tí praví dobrí ľudia…~Okná
 49 14|     oblokom tancovali. Alebo, akí sú to lumpi, tí mladí ľudia!
 50 15|           už aj ako žena. Koketky sú nebezpečné. Nemilujú jedného,
 51 15|        ženičku i peniaze. Peniaze sú naozaj celkom príjemná vec.~
 52 15|         úsmevom ďakovali. Utešené sú, utešené. Musím ísť, dumal.
 53 15|       potom treba iste vedieť, či sú peniaze? Možno, že sú to
 54 15|          či sú peniaze? Možno, že sú to nejaké veľké dámy. Ale
 55 15|    hovoril. Napokon, keď aj nie — sú elegantné a driečne.~„Zastaňte
 56 16|       prichádza prvý. Julove ruky sú holé, vo veľkej mašli nevidieť
 57 16|      jedenásť hodín večer a stoly sú zavalené prázdnymi fľašami.~
 58 17|       svadba. A každý je taký. To sú potom hérosi!”~„To sú figúrky,
 59 17|          To sú potom hérosi!”~„To sú figúrky, čo sa okolo nás
 60 17|     všetkému, myslel som si, načo sú už teraz nežné city, láska…
 61 18|           i slečna Máľa Červeňová sú pekné dievčatká, ale najkrajšia
 62 18|       treba dať pozor. Nuž ale to sú len chvíľky, tie nepomôžu
 63 18|         razy preskúmala knihu, či sú nie strany prehodené, alebo
 64 18|        cica, cicicíc!”~„V kuchyni sú ti mačičky,” preriekol Vlado
 65 18|          tak ako Vlado na ňu. Akí sú to chlapi! Žiga Šaršún napríklad.
 66 18|       Uteká pred pedelom? Ech! To sú vôbec chlapci, deti. Oni
 67 19|            chudera… Tie palacinky sú ľahké ako pavučina, tenké
 68 19|   najjemnejšie tkanivo, a pánkovi sú hrubé ako rechtor.~Aby ju
 69 19|          sa aj upokojila. — Sotva sú také hrubé, pomyslela si,
 70 19|           vychvaľovala, že maliny sú maliny, ale zato jej lekvár
 71 19|            že sa hnevám… Iné ženy sú rady, keď môžu klebetiť
 72 20|         svoje dievky, mysliac, že sú ony na príčine, „a ty, roucha,
 73 20|          ločprdina… Lenže doktori sú doktori. Vedia všeličo…
 74 21|   výhovorka o násilenstve. Mužskí sú prichabí a či prišetrní
 75 21|        čosi na tie slová. No moje sú jej drahšie, mňa má radšej
 76 23|           som sa.~„No, áno. Teraz sú síce drahé, ale aspoň jedno.
 77 23|          sa do izby. Pozerám, kde sú moje raňajky, i znepokojil
 78 24|      nahlas, „no, tu jej niet. Tu sú len formy, spôsoby, ale
 79 24|      jedného chýba polovička, dva sú červenkasté. Na jednom je
 80 24|     vyrezávanými romboidmi. Kraje sú na nich pozlátené. Levy
 81 24|        Levy s obručami v nozdrách sú veľmi veselé a nie rovnaké.
 82 24|           aj ona chytá. Za bránou sú dvere naľavo, za nimi je
 83 24|        dáma.~„Zimné kvety. Knižky sú v druhej izbe,” odpovedal
 84 25|            Vieš, to dievča…”~„Akí sú mužskí blázni,” poznamenal
 85 25|         ešte hlasnejšie.~„Smiešni sú mužskí. Starí, či mladí.
 86 25|       mladí. To je jedno. Smiešni sú, keď je reč o majetku. Hovoria,
 87 25|        reč o majetku. Hovoria, že sú ľudia opatrní a neopatrní,
 88 25|  vyhovoria sa na dražobu. Smiešni sú, keď je reč o ich alebo
 89 25|           ich alebo cudzej kožke. Sú vraj smelí a bojazliví,
 90 25|      pomocník, „ale najsmiešnejší sú ľudia, čo sa dievok a srdca
 91 25|        srdca týka. V tomto ohľade sú ľudia iba blázniví. Vymysleli
 92 25|         zavolal som namrzený, „to sú sprostosti. Mara je poriadne
 93 25|       volal Rakyta.~„Nevravím, že sú všetci pozaľubovaní? Blázni,”
 94 26|       viac, ako by malo byť, a že sú medzi nimi aj strakavé…
 95 26|         kureniec… Také nemala. To sú susedine. Tá má strakavé…
 96 26|     susedine. Tá má strakavé… Jej sú čisto biele, červenkasté
 97 26|           Tretí dôkaz. Svätosväte sú tam.~Neskoro večer, keď
 98 26|         To ich skryla na noc. Tam sú. Iste sú tam. Život by postavila,
 99 26|       skryla na noc. Tam sú. Iste sú tam. Život by postavila,
100 26|     vyššie dávalo na známosť.~„Tu sú dva šestáky. Pomasťte si
101 27|         do jej očí a videl si, že sú čierne, veľké. Nie tak ako
102 27|            a tento vám chýba. Iné sú vytrvalejšie, nakoľko neprestávajú
103 27|           poznám, vaša tvár a oči sú vždy jednaké, hlas znie
104 27|       nebúcha, čo nebúcha? A líca sú mi chladné. Čo je to? Vždy
105 28|          tie kvietočky na ňom. Čo sú to? Ľalie? Veľmi šumné šáločky.”~
106 28|         tučné ruky. Ostatne možno sú rukavičky primalé… Ale o
107 28|          všetko sa môže stať. Nie sú to zas také prázdne reči.
108 28|       také, ako má dcéra. Na tých sú kvietky a krížiky. Skoro
109 28|           oklepať Vrabcovú a šaty sú inakšie. Aká radosť!~Prišiel
110 28| Francúzkou, blyslo mu mysľou… Kde sú? Čo neprídu? Stará drkoce
111 28|        povedal,” zasmiala sa, „to sú klebety. Brveník sa dnes
112 28|          ňom ani počuť… Jej snahy sú vyššie… Čože s advokátom
113 28|       rovné nohy.~„Čo, čo…? A kde sú mi papuče?”~„Mily niet doma.